Dve silné koncertné kapely vyrazili minulý týždeň na spoločné česko-slovenské turné. Odštartovali ho 21. marca v rodných Košiciach a o dva dni neskôr sa presunuli do Bratislavy. My sme pre vás zmapovali obe zastávky slovenskej časti turné. Reportáž z Bratislavy pripravila Miroslava Rabčanová, mierne odlišnú atmosféru v Košiciach zase zhrnul Laco Ontko. V apríli sa No Name a Nocadeň, spolu s hosťujúcou kapelou Botox, presúvajú do Čiech.
Boli spolužiakmi na konzervatóriu, zúčastnili sa jedného ročníka Košického zlatého pokladu, vzájomne poznajú svoju cestu z detských izieb až na pódiá, a aktuálne spolu napĺňajú koncertné haly. Košická jazdiareň bola s dostatočným predstihom vypredaná. Bratislavská športová hala Pasienky síce svoju maximálnu kapacitu nenaplnila, no napriek tomu v sobotu večer zažila tri výnimočné a odlišné koncerty.
Navnadenie bratislavského publika patrilo českej skupine Botox, ktorá v hľadisku evidentne mala svojich priaznivcov. Tí si totiž spievali spolu s kapelou a dobre sa bavili. Energia sa od nich rozšírila aj medzi ostatných poslucháčov, samozrejme, nie celoplošne, avšak bratislavské publikum nedávalo chlapcom z Prahy pocítiť, že čakajú na "tých po nich". So svojím druhým koncertom na Slovensku mohli byť členovia Botoxu určite spokojní.
Nocadeň opäť v pôvodnom znení
Napriek tomu bolo už o pár minút neskôr citeľné, že napätie v dave rastie a blíži sa jeden z koncertov, na ktorý sa skutočne čakalo. Nocadeň ale nečakali na nič a hneď v úvode siahli po hite Havran, ktorým ukázali, akú energiu chcú publiku odovzdať. Zároveň si ním vypýtali silné privítanie. Čo všetko sa v nich ešte ukrýva, ukázali aj v nasledujúcej romantickej pesničke V nás a pri hite Nestrieľajte do labutí už mali priazeň celého publika.
Tú už si stačilo len udržiavať. A bolo v zásade úplne jedno, či to bolo koncertne dravou verziou skladby Papierové kone, kde má Rasťo Kopina priestor obsiahnuť svojím hereckým talentom celé pódium a Róbert Kopina predviesť svoje gitarové umenie, alebo minimalistickým prevedením pesničky Umriem pri tvojich nohách, počas ktorej stačilo lídrovi iba sedieť a spievať bez účasti kapely.
Nocadeň si vždy pochvaľovali bratislavské publikum a v sobotu večer bolo zrejmé, prečo je to tak. Fanúšikovia v hlavnom meste im dali pocit, že aj tu sú doma a berú ich všetkými desiatimi. Čerstvo prekonaný zápal pľúc dodal hlasu Rasťa Kopinu zvláštne iný rozmer a ja som zachytila rozhovor ľudí, stojacich blízko mňa, ktorí vraveli, že snáď nikdy neznel krajšie. Vrúcne prijatý nebol iba chorobou poznačený hlas frontmana. Názov turné neplánovane korešpondoval s dianím v kapele. Po návrate bubeníka Petra Gufroviča je totiž už aj zostava Nocadeň znova "v pôvodnom znení".
Na pódium prichádza šoumen
Po veľmi rýchlej technickej výmene už patrilo pódium No Name. Publikum však ešte nie, akoby v ňom stále doznieval práve ukončený koncert. Igor Timko si to však bez váhania vydiskutoval hneď po prvej skladbe ich koncertného programu. Hovoril o slabšom prijatí a podnecoval ľudí k lepším výkonom. Priznal, že v Bratislave nehrajú tak často, ale vie, že kapely z východu tu vždy mali silné zázemie. Hoci si prvý veľký potlesk musel za kapelu vypýtať, viackrát sa to nezopakovalo. Publikum v Bratislave sa rýchlo naladilo na druhú košickú úderku a tí, čo sa nenaladili, "nenápadne vytancovali zo sály von", ako krátko predtým spieval Rasťo Kopina v texte požičanom od Petra Nagya, ktorý je súčasťou skladby Architekti šťastia.
Hodinu a pol trvajúca šou No Name už ďalej prebiehala s ľahkosťou. Kapela hrala veľmi dobre a bolo očividné, že program koncertu bol zostavený s citom aj rozumom. Z nových pesničiek z čerstvého albumu V pôvodnom znení pekne zarezonoval netypický najnovší singel Studený štart, počas ktorého frontman potlačil toho šoumena v sebe a nechal za seba rozprávať pesničku spolu s futuristickým videoklipom odohrávajúcim sa za jeho chrbtom. V piesni Ak nejde o všetko sa o mikrofón delil s klávesákom Zolim Sallaiom. Jedným z vrcholov večera bol podľa očakávaní sľubovaný duet V pôvodnom znení, počas ktorého sa na pódium na pár minút vrátil Rasťo Kopina.
"Kto nespieva, nežije" – tak znelo heslo večera, ktorým Igor Timko opakovane povzbudzoval fanúšikom k tomu, aby sa k nemu bez ostychu pridali. Najmä pri starších hitoch ako Prvá, Žily či Nie alebo áno s ním spievala celá hala, a vďaka tomu môžem zodpovedne prehlásiť, že všetci prežili.
Náladu davu Igor Timko stupňoval pohybmi, aké vie predviesť snáď iba on. Nikto totiž nevrtí zadkom tak ako Igor a nikto nedáva fanúšičkám pocit výnimočnosti tak ako on a jeho lichôtky – bez ohľadu na to, či o tento typ pozornosti od speváka stojíte alebo nie, sebavedomie a šarm mu uprieť nemožno. Bonusom koncertu boli vizuálne efekty v podobe plameňov, konfiet či pary. Bolo úsmevné vidieť odchádzať domov dospelých ľudí s plnými hrsťami farebných konfiet, ktoré im v zásade na nič nebudú, ale zostanú milým spomienkovým artiklom výnimočného turné dvoch košických kapiel.
Autorka: Miroslava Rabčanová (Bratislava)
Reportáž z Košíc: Suverénnym No Name leží rodné mesto pri nohách
Vypredaná košická jazdiareň praská vo švíkoch. Po nedávnej rekonštrukcii sa rozhodli jej možnosti otestovať dve kapely neodmysliteľne späté s týmto mestom: No Name a Nocadeň. Obe spolu viažu dlhoročné priateľstvá. Frontmani Igor Timko a Rasťo Kopina dokonca boli spolužiakmi na miestnom konzervatóriu. Preto si spoločný koncert už dlho sľubovali. A teraz nastal ten správny čas.
Rozbeh koncertného večera, a vlastne aj celého turné, dostala za úlohu nádejná pražská zostava Botox, ktorá na Slovensku ešte nekoncertovala. V Čechách sa jej za päť rokov fungovania podarila celkom slušná kariéra. Aj keď chlapci hrajú s evidentnou radosťou, košické publikum veľmi nezaujali. Ponúkli svoje najväčšie hity ako Stav beztíže, Pop – popelář či Srdceatentát, ktorý bodoval dlhší čas v hitparáde Rádia Frekvence 1.
Po krátkej pauze ako prvá hviezda večera nastúpili Nocadeň. Skupina predviedla veľmi slušný a kompaktný výkon. Divákom ponúkla svoje najväčšie hity ako Havran, V nás, Nestrieľajte do labutí či Buď hviezda (čo svieti mi nad hlavu). Rasťo Kopina pohybovo obsiahol celé pódium. Tancoval a skákal presne tak, ako sú jeho fanúšikova zvyknutí. Veľmi sa snažil o spoločné zladenie s publikom, ktoré pochopiteľne tvorili aj ľudia, ktorí prišli najmä kvôli No Name. Miestami sa mu to aj celkom darilo. Niektoré výzvy k obecenstvu síce zostali bez odozvy, no napríklad megahit Slová už nevravia nič spievala celá hala. V rámci dynamiky kapela striedala rýchle vypaľováky s emotívnymi baladami ako Umriem pri tvojich nohách. Zadná veľkoplošná projekcia videoklipov spolu so svetlami dotvorili príjemný pocit z vystúpenia.
Celková atmosféra sa však v metropole východu počas koncertu Nocadeň nevyrovnala tej, ktorú vzápätí vyvolala prítomnosť dlhodobo najpopulárnejšej košickej kapely No Name. Jej členovia nastúpili na pódium počas skladby Elity a od prvej minúty išli – spoločne so svojimi fanúšikmi – s plným nasadením ale aj s nadhľadom a radosťou. Pódiové spoločné i individuálne tančeky diváci ocenili nejedným potleskom. Dušou celej šou bol samozrejme Igor Timko. Okrem presného spevu nezaprel ani svoje herectvo, ktorým situačne bavil prítomných humornými hláškami a bonmotmi.
Kapela mnohé skladby ponúkla v modifikovaných, mierne odľahčených aranžmánoch, ktoré hudobníkom umožnili predviesť, čo dokážu. K dokonalosti večera okrem skvelých muzikantských výkonov prispeli aj vyladené svetlá, vkusná projekcia či svetelné, ohňové a dymové efekty. Všetko to šliapalo ako vyladený stroj. Dramaturgia bola poskladaná z piatich skladieb z nového albumu, pomedzi ktoré No Name zaradili hitovky ako Starosta, Žily, Ty a Tvoja sestra, Čím to je a ďalšie.
Zaujímavé boli aj dve prekvapenia večera. Jedným bol duet Igora Timka a Rasťa Kopinu V pôvodnom znení z rovnomenného nového albumu. V koncertnom prevedení mala skladba výnimočný náboj. Druhým prekvapením večera bol semifinalista SuperStar a český herec Jaroslav Dolník, ktorý sa už v minulosti vyznal, že je fanúšikom No Name. Počas koncertu dostal priestor na prezentáciu svojej skladby Chybíš, ktorú preňho napísal klávesák Zoli Sallai. Okrem toho si spolu s Igorom zaspieval part Karla Gotta v duete Kto dokáže. Takmer dvadsiatku skladieb zakončili hity Večnosť a Lekná. Vypredaná hala s približne 2200 divákmi bola vo vytržení. Košickí fanúšikovia tancovali, spievali, tlieskali a prejavovali úprimnú radosť zo života.
Celý večer trval tri a pol hodiny a ponúkol prepracovanú šou, radosť z muziky a sviežosť mladej krvi. A tiež ukázal, že hlavné hviezdy večera, obe košické kapely, majú aj po 27 rokoch na scéne rozhodne čo ponúknuť.
Autor: Laco Ontko (Košice)
Viac fotografií z koncertov No Name a Nocadeň v Košiciach a Bratislave