Jarné Bratislavské jazzové dni majú za sebou svoju premiéru v Inchebe. Kým vlani bol najväčšou hviezdou jednodňového festivalu gitarista Jeff Beck, tento rok to boli basgitaristi Marcus Miller a Mark King s kapelou Level 42. Kým Miller ponúkol viac inštrumentálneho umenia a náročnejších kompozícií, King vsadil na osvedčené chytľavé, v podstate popové skladby.
Renesancia podľa Marcusa Millera
Marcus Miller prišiel na pódium pár minút po 20:00 s typickým čiernym klobúkom na hlave a s novou kapelou, ktorú tvoria trubkár Maurice Brown, saxofonista Alex Han, klávesák a pianista Kris Bowers, gitarista Adam Agati a bubeník Louis Cato. Koncert bol skutočnou lahôdkou pre všetkých milovníkov inštrumentálneho jazzu. Millerove basgitarové sóla doslova vyrážali dych, predviedol sa však aj ako výborný klarinetista. Popri base to boli práve dychové nástroje, ktoré väčšinu času pútali pozornosť divákov.
Vyše hodinové vystúpenie ubehlo veľmi rýchlo, odznelo počas neho len päť či šesť kompozícií. Každá však trvala najmenej 10 minút a pozostávala z toľkých groovov, melódií a nápadov, že by z nich mohli vzniknúť celé albumy. Počas vystúpenia bolo počuť prvky funku, smooth jazzu, orientálne motívy či dokonca reggae (odkaz na Get Up, Stand Up Boba Marleyho bol neprepočuteľný), nechýbali emotívne, až baladické momenty ani rocková dravosť.
Ďalšie fotografie z koncertu Marcusa Millera
Samozrejmosťou boli šikovné prechody od strhujúcich sólových výkonov k harmonickej kolektívnej hre a improvizácii. O skvelé sóla sa pritom okrem Millera postarali aj ostatní inštrumentalisti. Dojem z koncertu trochu kazil jedine zvuk bicích, ktorý sa v Inchebe napriek tlmiacim závesom odrážal do priestoru publika ako ozvena. Našťastie len vo vysokých frekvenciách a tak sa tento nedostatok dal pri počúvaní bez problémov "vytesniť".
Päťdesiatdvaročný multiinštrumentalista odštartoval koncert troma novinkami z čerstvo vydaného albumu Renaissance: Detroit, Redemption a energická Jekyll & Hyde. Neskôr odznela ešte jedna nová skladba - melodická a emotívna Gorée, ktorá, rovnako ako prídavková Blast! zo staršieho albumu Free (2007), patrila k vrcholom podujatia. Po oboch skladbách sa hudobníci dočkali dlhého a absolútne zaslúženého standing ovation.
Level 42 - zmes jazzového majstrovstva a popu
Na záver piateho ročníka Jarných Bratislavských jazzových dní sa v Inchebe predstavila britská jazz-funková skupina Level 42. Tá bola najplodnejšia v 80. rokoch minulého storočia a práve zvuk tohto desaťročia je pre jej tvorbu charakteristický. Prejavovalo sa to najmä pri speve, ktorý túto skupinu nekompromisne radí mimo klasický jazz. Oveľa viac popu ako jazzu skupina návštevníkom ponúkla napríklad prostredníctvom pomalších singlov ako Leaving Me Now z roku 1985 či Love In A Peaceful World z roku 1994, ktoré odzneli v prvej časti koncertu.
Aj záverečné vystúpenie večera však prinieslo niekoľko jazzových partov, pri ktorých vyčnieval spevák a basgitarista Mark King. Ten je špecifický aj tým, že pri hre na basu je jeho obľúbenou technikou tzv. slapping, ktorý zvuk basgitary rozhodne stavia do popredia. Level 42 hrajúci zvláštnu zmes "oldies popu" a jazz-funku však napriek nesporným muzikantským kvalitám tak trochu doplatili na to, že pred nimi hral fenomenálny Marcus Miller. Briti zneli zaujímavo, no pomerne jednotvárne, a tak aj reakcie publika boli o niečo vlažnejšie. Na túto kapelu ste jednoducho museli byť fanúšikom a skladby poznať.
Ďalšie fotografie z koncertu Level 42
Džezáky ostávajú v Inchebe
Priaznivci Bratislavských jazzových dní si na "veľký festival" musia počkať do jesene. Tridsiaty ôsmy ročník podujatia sa bude konať 26. až 28. októbra, po druhý raz v Inchebe. Tú organizátori na štvrtkovom vydaní v rámci možností maximálne zútulnili pomocou kobercov i spomínaných závesov, no práve vďaka nim bola v sále nedostatočná cirkulácia vzduchu. Na jeseň to možno nie je také citeľné, no počas teplého jarného večera bolo v takto upravenej Inchebe pomerne dusno.
Text: Patrik Marflák, SITA
Foto: Igor Daniš
Súvisiaci interpreti: Level 42, Marcus Miller
