Ane Brun brázdi európske kluby pri príležitosti 10-ročného pôsobenia na hudobnej scéne. Každý z tých rokov cítiť – v dobrom. Čas strávený skladaním a koncertami sa pretavil do absolútneho hudobného sebavedomia, ktoré 37-ročnej Nórke dovoľuje experimentovať a hrať sa. Aj na koncerte vo Viedni predstavila ľahkosť, ktorá prichádza po dokonalom vypilovaní remesla.

Tretí koncert Ane Brun vo Viedni bol výnimočný. Nielen skladbou piesní, ale i samotným postavením speváčky – vidieť umelcov na tvorivom vrchole je neopakovateľný zážitok. Aktuálne turné sprevádza vydanie albumu Songs 2003-2013, ktoré rekapituluje doteraz vydané Anine nahrávky. Posledná z nich, It All Starts With One, predstavuje hudobný vrchol speváčky, ktorá vždy mala hebký hlas aj originálnu poetiku. No až s týmto albumom akoby jej dary naplno rozkvitli – album je nespútane hravo až teatrálne aranžovaný a plný silných piesní.

Po vydaní takéhoto albumu je Ane v ideálnej situácii obracať sa za svojou doterajšou hudobnou cestou.  Aj naživo previedla, že sebavedomie a spontánnosť, s akou sa vrhá po melódiách na It All Started With One, sa pretavila aj do nového prístupu k starším piesňam. Výber tých obľúbených Ane priniesla do viedenského klubu Szene.

Krásne znejúca empatia

Základ koncertu tvorili skladby zo spomínaného šiesteho štúdiového albumu, ktorým v starostlivosti sedemčlennej kapely (zahŕňajúcej aj akordeón či pedal steel) nič nechýbalo. Zo svojich starších piesní Ane vybrala napríklad Changing of the Seasons či Humming One Of Your Songs. V nich sa naplno ukázala citlivosť hudobníčky, ktorej presné pozorovateľské oko a chameleónsky vokál píšu eseje o ľudských vzťahoch.

Na pár minút tak všetci celým svojim bytím cítili "It's hard to be safe, it's difficult to be happy" či banálny príbeh hmkania si kúska pesničky, ktoré sa v rukách hudobníkov premenil na štúdiu ľudskej túžby po spojení. Cover verzie zastúpila True Colors, pesnička, ktorú ste možno počuli toľkokrát, že máte pocit imúnnosti... Nie však k verzii od Ane, ktorá jej dala všetku dojímavú naliehavosť lásky, ktorú si zaslúžia všetci.  


A hoci večer má svoje melancholické chvíľky a Ane priznáva "I guess I'm too Scandinavian", z celého večera išla obrovská pozitívna energia. Anino skúmanie ľudského prežívania je natoľko empatické, že ho ukazuje v celej komplexnosti rozporuplných pocitov. Tie zároveň nežmýka, ale vyjadruje s obdivuhodnou ľahkosťou, textovo i spevácky. Predovšetkým šamanské rytmy novších piesni rozvírili dlhé zlaté rukávy Aninho kostýmu aj publikum. Pri burcujúcej One klubom vládol naozaj revolučný pocit, že skutočne, všetko začína jedným a zo snov sú zmeny.  

Zážitok posilňovala aj jednoduchá, no efektná scénografia pódia. Pár stojanmi s dekoratívnymi žiarovkami a hrou svetiel vznikali krásne farebné nálady stupňujúce atmosféru. Ane sa pod meňavými svetlami vtelila raz do zlatej sochy bohyne, potom do modravej večnej hľadačky. Posledný prídavok odspievala len s gitarou, pri jedinej žiarovke, vyvolávajúcej tak pocit vzácnej intimity, akoby ani nespievala z pódia, ale kdesi pri pomaly dohorievajúcom ohnisku.  

Nenápadná Nórka nie je jedna z tých dokonalo éterických severských bytostí. Za mikrofónom sa však premieňa na žiarivú hviezdu, od ktorej svetla sa nedajú oči odtrhnúť. Pieseň po piesni prechádza rôznymi polohami, od zamilovanej, nástojčivej ženy k nespútanej, divokej duši. Svojím výrazom ukazuje, čo všetko môže byť jedna žena a aké rôzne podoby má skutočná krása. Písať o koncertoch, že sú plné ľudskosti je patetické. Ane však má dar hudobne sprostredkovať všetko o stave človeka, jeho sile i zraniteľnosti. Aj večer v jednom rakúskom klube sa preto mohol stať takou malou oslavou toho, čo všetci žijeme.

Autorka: Michaela Kučová
Foto: Facebook.com/anebrunofficial

Súvisiaci interpreti: Ane Brun