Keď chce kapela pripraviť špeciálny narodeninový koncert, nemusí čakať na okrúhle výročie. Dvadsaťsedmička je dôvod na oslavu, povedala si štvorica hudobníkov z Nocadeň a pozvala svojich fanúšikov na novembrový koncert do Košíc, aby spolu s nimi oslávili ich 27. narodeniny. Tým vyslali jasný signál, že hodlajú prekročiť hranice ikonického Klubu 27.
Jednu takú oslavu zažili pred dvoma rokmi aj fanúšikovia v bratislavskom Stars Auditoriu, v ktorom sa konal koncert s príznačným názvom 25 rokov Nocadeň s podtitulom 25 rokov lásky, 25 rokov oddanosti, 25 rokov Nocadeň. Jeho vrúcna atmosféra podnietila kapelu premýšľať nad pokračovaním, ktoré by priniesli aj pred domáce publikum.
Že nepôjde o navlas rovnaký koncert, prezrádzala už interakcia medzi kapelou a fanúšikmi, ktorá sa odohrávala na sociálnych sieťach ešte niekedy v októbri. Nocadeň sa pýtali, ktorú pesničku by mali určite zahrať a dali im tak príležitosť podieľať sa na zostavení setlistu. Okrem hitov, ako Steny, Nestrieľajte do labutí, Buď hviezda (čo svieti mi nad hlavou), Svitanie či Slová už nevravia nič, bez ktorých si to už asi ani kapela nevie predstaviť, sa objavovali priania pripomínajúce staršie skladby, ktoré už roky naživo nezazneli, a tí odvážnejší sa dožadovali pesničiek, ktoré kapela nikdy nehrala. Výsledný setlist tak bol pre všetkých prítomných prekvapením.
Dejiskom narodeninového vystúpenia sa stala košická Kunsthalle, ktorú v úvodných sekundách koncertu zaplnili tóny skladby Labyrint a ja som niekde za sebou počula radostný výkrik – "ty vole!". A tak, ako sa spieva v pesničke, začalo listovanie v spomienkach, ktorých atmosféru význame dotváralo aj osvetlenie. Viem si predstaviť, že pri pohybovej estetike, ktorou Rasťo Kopina vo svojom pódiovom prejave nešetrí a naplno si ju užíval aj na catwalku v absolútnej blízkosti fanúšikov, je náročné venovať pohľad niečomu tak naoko banálnemu, ako sú svetlá, kto však vníma estetiku koncertov ako celok, musel oceniť detailné plánovanie hry so svetlom, ktoré samé o sebe rozprávalo príbeh piatkového večera.
Zdroj: Martin Krestián
Príbeh košickej kapely Nocadeň, ktorá sa po drobných turbulenciách môže opäť pýšiť fungujúcou pôvodnou zostavou, bol rozpovedaný nielen pesničkami, z ktorých niektoré vznikli pred troma dekádami v detskej izbe bratov Kopinovcov, až po tie z ostatného albumu Auróra, ale aj vsuvkami medzi nimi, o ktoré sa postaral Rasťo Kopina. V jednej z nich poďakoval fanúšikom za 27 rokov a vyslovil želanie, aby láska medzi nimi a fanúšikmi pretrvávala aj naďalej.
Mikro príbehmi zo života kapely publikum rozosmieval aj dojímal, čím kreoval neviditeľné, ale intenzívne puto. Podľa očakávaní tiež prítomných v Hale umenia roztancoval a hlavne burcoval k stále odvážnejšej spätnej väzbe, než by si vedel ktorýkoľvek návštevník pred koncertom predstaviť. Výkrikmi z plného hrdla nešetrili ženy ani muži bez ohľadu na vek a vo vášnivej pesničke Domino si s nimi už mohol líder formácie robiť čo chcel.
A to je kúzlo, ktoré sa dá v plnej sile vidieť iba na samostatných koncertoch. Atmosféra početných letných vystúpení pod holým nebom sa naaukumulovala a v publiku tvorenom stovkami fanúšikov vybuchla v spoločnom priestore. Odmenou pre návštevníkov boli profesionálne hráčske výkony gitaristu Róberta Kopinu, bagitaristu Borisa Mihálika, bubeníka Petra Gufroviča a Rasťa Kopinu, ktorý si dal zase záležať na vyladenej hlasovej forme.
Tá mohla samostatne vyniknúť v minimalistickom prevedení piesní Umriem pri tvojich nohách a Miska s mliekom, ktoré patrili k magickým momentom večera. Pre mňa osobne bola Miska s mliekom zážitkom, ku ktorému sa budem v myšlienkach ešte dlho a rada vracať. Bez zbytočných slov – jej živé prevedenie bolo skutočne krásne.
A to už sme pri mágii na druhú. Pesničky, ktoré, pochopiteľne, nemajú miesto na festivalových ani bežných klubových koncertoch, v piatok večer odznieť mohli, a podľa reakcií publika to bolo správne rozhodnutie. Okrem posledných dvoch spomenutých zmienim ešte dávno nepočuté skladby Pre nás dvoch, Tvoj mono hlas, Voľným pádom a Pod lampou. Práve takéto špeciálne momenty sú vždy tým správnym korením, ktorého chuť si budete ešte dlho s pôžitkom obracať na jazyku.
Zdroj: Martin Krestián
A keďže Nocadeň s fanúšikmi radi a vrúcne oslavujú, čoho dôkazom je koncert v divadle pri príležitosti 15. výročia, narodeninové koncerty k okrúhlej dvadsiatke, 25 rokov oslávených v bratislavskom Stars Auditoriu a terajších 27 rokov Nocadeň, nedá mi už teraz nemyslieť na to, s čím prídu na 30. narodeniny kapely. Po prekročení magickej dvadsaťsedmičky je to k nim už iba kúsok.
A to im ich priaznvici želajú omnoho viac. Pri otázke, koľko rokov im má kapela ešte hrať to vyzeralo ako na dražbe. Prvý návrh znel ďalších 27 rokov a vzduchom začali lietať čísla 100, 110. "110? Chce niekto ešte viac?" zareagoval vtipne Rasťo Kopina a pri čísle 200 zavládla všeobecná spokojnosť. Tak teda, veľa síl pri napĺňaní tejto výzvy!
Autorka: Miroslava Rabčanová
