Návrat alternatívneho britského rapera do Bratislavy nebol celkom hladký, no nakoniec priniesol silný zážitok. Stačilo trochu trpezlivej pozornosti a... zhasnúť.

Smútok je občas to, čo nás oddeľuje, vyraďuje z davu. Robí nepolapiteľných. A v smútku zároveň akosi viac vnímame, aj bežné veci sa náhle skladajú do vyšších, viacvýznamových celkov. Je to iná citlivosť, výsostne súkromná. Podobne neuchopiteľne a nedosiahnuteľne pôsobí aj Ghostpoet. Jeho hudba rozhodne nie je iba smutná, ale aj v tých svižnejších skladbách je zreteľná istá melanchólia. Neuchopiteľná poézia, ktorú tak dobre vystihuje umelecké meno britského hudobníka. So smútkom to však, pochopiteľne, na koncertoch vôbec nebýva ľahké.

Ghostpoet sa po šiestich rokoch vrátil na Slovensko v spoločnosti štvorčlennej kapely a spoločne v bratislavskom klube Ateliér Babylon poctivo vírili energiu. Tá sa však od zeme odliepala ťažko. Trocha neohrabanosti a zavadenie o stojan je jedna vec, nie celkom vhodný priestor druhá. Necitlivá práca so svetlom, napriek opakovaným požiadavkám hudobníka (less white, more colours please), tretia a najzásadnejšia. Atmosféra večera tak pod priostrými reflektormi hustla len pomaly, a dokonca neskôr pri titulnej skladbe tretieho albumu Shedding Skin prudké osvetlenie dokonale prekazilo hlbší ponor do hypnotickej skladby.


Hypnotickosť je totiž zásadnou súčasťou čara, ktoré Ghostpoet ako performer má. Nakoniec to však navzdory technickým zádrheľom ukázal aj bratislavský koncer. Repertoár zložený prevažne z nového albumu Dark Days + Canapés sa niesol v charakteristicky húpavej melódii. Akoby hudobník publiku mával pred očami čímsi čarovným, postupne sa priestor pod pódiom ponáral hlbšie do jeho temného sveta. Ghostpoet si prítomnosť na javisku užíva, ale neohuruje - vždy je viac básnik ako zabávač. Prenášajúc ťažisko zo strany na stranu, poslucháči nasávajú jeho slová a obrazy. Nechávajú sa viesť kvílením gitary, živelnými bicími, na chvíľku dokonca aj husľami.

Nič z toho sa však neponúka samo, na prvú. Takýto koncert vás so sebou strhne pomaly, postupne, ledva si všimnete. Najprv si pokyvkáte hlavou pri idylických víziách Blind as a Bat, dojmete sa pri staršom kúsku Meltdown, a zrazu pri záverečnej Freakshow skáčete bez toho, aby ste vedeli, ako sa to vlastne stalo. Medzi vrcholy večera patrila aj Trouble + Me, ktorá sa tiež radí medzi najsilnejšie skladby na vydarenom minuloročnom albume.


Ghostpoeta človek nepočúva kvôli strhujúcej energii a veľkým gestám. Toto nie je hip-hop atlantských barákov, ale londýnskej hmly. Cítiť z neho ruch a špinu veľkomiest, rovnako však aj krehkosť ľudí, čo sa nimi denne premelú. Pri živom vystúpení si to vyžaduje možno väčšiu dávku trpezlivosti a sústredenia, než je bežný návštevník koncertu zvyknutý. Pre netrpezlivého môže hroziť aj nuda.

Ako sa však potvrdilo aj tentokrát, keď sa necháte viesť Ghostpoetovými myšlienkovými pochodmi, jeho vlastným tempom, kľudne aj so zatvorenými očami, silný zážitok na seba nenechá čakať pridlho. Za čaro sobotného večera teda treba oceniť nie len koncentráciu hudobníkov, ale aj príjemne prekvapivú otvorenosť prítomného publika. 

Autorka: Michaela Kučová
Ilustračné foto: Facebook.com/ghostpoetfb

Súvisiaci interpreti: Ghostpoet