Pražské festivalové dieťa po druhom ročníku už kvalitou aktívne "dýcha na krk" svojím starším súrodencom Rock for People a Colours of Ostrava. Dva "indoorové" a tri "outdoorové" pódiá priniesli hudbu takmer všetkých žánrov, do toho bohatý sprievodný program a gastro, na ktoré sa nečaká v nekonečných radoch.
Festival otvorili intelektuálnym rapom slovenské Modré Hory v zostave Bene, Lyrik a Roland Kánik. Aj napriek komornej návštevnosti koncertu odohrali plnohodnotnú show a dokázali, že poézia vysokej akosti sa cíti dobre aj na veľkom pódiu. Energiou nasýtenou a tancachtivou promenádou previedla návštevníkov domáca zostava Monkey Business. Po mimoriadne energickom vystúpení sa dokonca vyjadrili, že nezávidia interpretovi, ktorý po nich prevezme stage.
Urobila tak africká speváčka Ester Rada. Tá na rozdiel od zverejnených klipov žiaľ nevystupuje s čisto ženskou kapelou. Bravúrne vyspievaný smooth soul by možno vyznel lepšie v intímnejšom halovom prostredí.
Jednoznačne najväčším utrpením bolo rozhodovanie nad súčasne vystupujúcimi britskými The Veils a izraelskými Garden City Movement. Keďže polhodinové koncerty zvyknú byť pre svoju necelistvosť kontraproduktívne, uprednostnil som Izraelcov.
Elektro-popová štvorica prekvapila striedaním hlbokých housových beatov s živými gitarovo-basovými linkami. Syntetizátorové orgie navyše doplňovali parádne zafarbenými vysokými vokálnymi vsuvkami. Vyšperkované vystúpenie premenilo indoorový Moonstage na hodinu trvajúci Boiler Room tancujúcich tiel, čo je mimochodom formát, v ktorom Garden City Movement v minulosti vystúpili.
Správne vyvážení headlineri
S headlinermi to booking festivalu aj tento rok vymyslel bravúrne. Sting v Prahe predviedol šou, v ktorej sa snúbila hudba s dospelosťou. Okrem svojich znamenitých sólových vecí potešil tiež takými hitmi od The Police, akými sú Walking On The Moon či Message In The Bottle. Z jeho prejavu presakovala pokora, hĺbka, pokoj a inštrumentálny perfekcionizmus. A ak si niekto myslel, že hymnu jemných melódií, skladbu Every Breath You Take už nikdy nebude počuť naživo, nie je to pravda. Sting ju hráva stále.
Počas koncertu Kasabian to zas vyzeralo, že nielen kapela, ale hlavne publikum je "in love with a psycho". Spontánne vytvorený mosh-pit v predných líniách síce rozhneval niekoľkých pánov v najlepších rokoch, nie však kapelu, ktorá vystúpila s typickou britskou dravosťou a drzosťou.
GusGus o islandskej hudobnej expanzii
Islandskú extravaganciu priniesli na festival v plnej paráde GusGus. Tí bez kompromisov vymietli Moon Stage a predviedli precíznu prácu s takmer každým elektronickým žánrom. Tanečnú exhibíciu ukázal vo veľkej miere aj spevák Daniel August Heraldsson, ktorý spolu s Birgirom Þórarinssonom v krátkom rozhovore pre Hudba.sk okomentovali súčasnú expanziu islandskej hudobnej scény.
"Pre islandskú hudbu je veľmi dôležitá jej jedinečnosť, zároveň identita a originalita jednotlivých kapiel. Pre každú kapelu u nás je dôležité, aby mala svoj vlastný zvuk, a to spôsobuje rôznorodosť hudby. Je to malá komunita, v ktorej sa musia jednotlivé individuality vzájomne rešpektovať. Sme tiež stále radi, keď môžeme vzájomne kolaborovať a tvoriť niečo nové." Hudobníci na záver vyjadrenia označili svoju domovinu ako "happy playground". (šťastné ihrisko)
K zásadným vystúpeniam festivalu patrila kultová britská gitarovka The Pretty Things. Páni hrajúci od roku 1963 s len minimálnymi zmenami v zostave zavalili prizerajúcich sa surovým a energickým rock'n'rollom. Členovia kapely spolu s Rolling Stones v 60. rokoch ovládli britskú scénu, niektorí dokonca hrali s Mickom Jaggerom a Keithom Richardsom. Ich hudba vraj k vzniku podnietila aj v ten istý deň vystupujúcich Kasabian.
Kvalitný festival s parádnymi šou
Opísať všetky kvalitné vystúpenia Metronome festivalu je takmer nemožné, úplne nemožné bolo ich všetky stihnúť. Parádnu šou si na konto pridali Young Fathers so svojím rytmickým, Afriku evokujúcim elektrizujúcim zvukom, precízni českí Android Asteroid, David Koller s hosťami Katarziou a Katom z Prago Union, či nespútané svieže rockové duo Blood Red Shoes.
K programu sa v krátkosti vyjadrila aj programová riaditeľka Metronomu Bára Šubrtová: "Snažíme sa ísť po vzore veľkých svetových festivalov, ktoré dokážu nakombinovať program tak, že sa pod pódiom stretnú generácie 50- aj 20-ročných, aby sa vzájomne spájali a obohacovali." Dvojdňovú variantu festivalu vidí aj naďalej ako optimálnu možnosť, a tiež dodala, že festival chce v budúcnosti pracovať po všetkých stránkach viac na kvalite, ako na kvantite.
Text: Matej Kráľ
Foto: Peter Fulop Photography - PeetPhoto.co.uk
