Festival Gothoom je najväčším festivalom extrémneho metalu na Slovensku. Každoročne pritiahne množstvo ľudí z celej Európy, desiatky kapiel zo všetkých kútov sveta, ale aj neprajníkov, ktorí by ho najradšej zrušili. Vybral som sa teda zistiť, o čom vlastne toto podujatie je.

Príchod na Chatu Kollárová, kam sa podujatie po problémoch v Novej Bani presťahovalo, pripomína skôr návrat do detských čias. Malebné prostredie Ostrého Grúňa je ideálnym miestom pre školy v prírode a skautské tábory. Po dvadsiatich minútach cesty zo Žarnovice, sčasti po lesnej ceste, som dorazil na miesto konania.


Štvrtkový program, venovaný black metalu, pritiahol pár stoviek ľudí, takže vstup je bezproblémový, čaká sa iba chvíľu. Chodník pri chate je vyhradený pre stánky s občerstvením, tričkami kapiel a reklamnými predmetmi festivalu. Neveľký priestor pred pódiom je zo všetkých strán lemovaný lesmi a kopcami, čo vytvára príjemnú - až intímnu - atmosféru, ktorú by ste mohli zažiť skôr v kluboch.

Medzi 1732 účastníkmi nájdete takú zmesku ľudí, že popísať "štandardného" fanúšika je nemožné. Popri slovenčine a češtine počuť aj gréčtinu, poľštinu, angličtinu, španielčinu, nemčinu a mnoho ďalších jazykov. Najmladší majú pod 10, najstarší aj cez 60 rokov. Ani dlhé vlasy, či čierne oblečenie nie sú dominantnými poznávacími znameniami. Ak by ste ich stretli na ulici, nerozoznali by ste ich od fanúšikov akéhokoľvek iného žánru. Teda až na pár výnimiek s "corpse paintom" na tvári, ktorí postupom času a prísunom alkoholu vyzerali skôr groteskne ako strašidelne.

Bezchybný Bölzer a legendárny Marduk

Program odštartovala slovenská dvojica kapiel Nevaloth a INFER, nasledovali českí Inferno. Veľkým prekvapením bola relatívne mladá post-blacková kapela Harakiri for the Sky. Rakúšania nedávno vydali svoj tretí album III: Trauma, z ktorého odznela aj úvodná skladba Calling the Rain. Kombinácia post-rocku s black metalovou atmosférou a poetickými textami v ich podaní znela výborne, čo ocenilo aj publikum. Tričká a albumy skupiny sa po koncerte vypredali.

Potom už však nastal čas na prvého headlinera festivalu - švajčiarske duo Bölzer a nekompromisné ťažkotonážne riffy. Vystúpenie vo dvojici neposkytuje žiadny priestor na chyby, takže som bol veľmi zvedavý, ako to títo dvaja pekelníci zvládnu. Počas hodinového setu však nezakopli ani jedinýkrát a decibely vychádzajúce z reprákov nám postupne rozpúšťali kožu. Vystúpenie zakončili skvelou skladbou The Great Unifier z albumu Aura.

Bölzer Zdroj: Samuel FajnorBölzer na festivale Gothoom 2016 - viac fotiek

Takýto výkon už mohla prekonať jediná kapela. Legendárni Marduk, ďalší z headlinerov festivalu. Ich výkony sú oslavované fanúšikmi po celom svete, čo im v kombinácii so skvelou tvorbou prinieslo status jednej z najlepších black metalových kapiel. Očakávania boli teda vysoké. Švédi postupne prešli celou diskografiou, čím uspokojili celé spektrum fanúšikov.

Frontman Mortuus si publikum úplne podmanil takmer od začiatku. Kvalita jeho vystupovania znesie porovnanie takmer s kýmkoľvek, takže to nebolo veľkým prekvapením. Návštevnosť však vo štvrtok nebola najväčšia a vzhľadom na festivalové rozmery sa hlasy publika trochu strácali. Svoju nespokojnosť preto medzi skladbami dával najavo aj Mortuus. Kapele však ku cti slúži, že to na jej výkone nebolo poznať a pri všetkých skladbách predviedla profesionálny výkon hodný uznania.


Prvý deň uzavrela tajomná poľská "superkapela" Batushka (Батюшка). Unikátna zmes black a doom metalu s chorálovým spevom, osadená do motívu obradu ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, je niečo, čo sa často nevidí. Možno aj preto si kapela rýchlo buduje fanúšikovskú základňu po celom svete a ináč tomu nebolo ani na Gothoome. Prvý deň teda skončil nečakane dobre. Aj keď nie som fanúšikom black metalu, zrejme to budem musieť prehodnotiť. A samozrejme - ak niekto čakal nejaké satanistické rituály, volanie po krvi, či iné prejavy násilia, bol by nesmierne sklamaný. Takto pokojnú a príjemnú atmosféru som snáď nezažil ešte ani na jednom festivale. Dokonca aj počet výrazne intoxikovaných ľudí sa mi zdal byť značne nižší, ako som zvyknutý z iných podujatí (či už sa jedná o rockové/metalové festivaly alebo hoc aj ľudové veselice).

Nárez od Graveworm a umiernený Rotting Christ

Druhý deň začal naplno už od ranných hodín. Priestor už tradične dostalo aj viacero domácich kapiel, doplnených bandami od našich západných susedov. Prehľad všetkých kapiel nájdete na stránke festivalu Gothoom. Večerný program otvorili Nemci Graveworm, ktorí publikum poriadne rozprúdili a pod pódiom sa to točilo celý koncert. No a ich koncert by nebol kompletný, keby nedali aj nejaký cover. Tentokrát to bol song Losing My Religion od R.E.M.

"Ako ste si mohli všimnúť, naša hudba nie je veľmi rýchla," poznamenal správne Josep Brunet, frontman doomových Španielov Helevorn. Ich hodinový koncert začal s výrazným meškaním, ktoré sa s postupom večera ešte predlžovalo. Vďaka tomu a pochmúrnej, nie príliš dynamickej hudbe mnohí len tak posedávali a vyčkávali na jedno z najväčších mien celého podujatia.

Grécki majstri black metalu Rotting Christ svoje vystúpenie odštartovali už s takmer trištvrtehodinovým meškaním. Návštevníkom to ale očividne nevadilo, známe meno očividne funguje aj na tejto scéne. Ak pri Helevorn bola atmosféra jemne ťaživá, pri niektorých skladbách Rotting Christ som mal pocit, že sa na mňa rúca mrakodrap - napríklad hneď pri úvodnej Ze Nigmar. Osobne ma ale okrem hudby očaril aj frontman kapely, Sakis Tolis, ktorý ju zakladal spolu s bratom Themisom. Má neskutočnú charizmu a mal som z neho pocit, že sa neberie príliš vážne. Výborný bol aj po hudobnej stránke a jeho komunikácia s publikom bola príkladná. Podľa ohlasov fanúšikov to bol určite jeden z najlepších koncertov celého festivalu.


V úplnom závere večera si ešte ľudia mohli zakrepčiť - alebo skôr poknísať sa - na tóny Doomas, kapely organizátora festivalu, Petra Beťka. Bodku za piatkom dala Hiraxova kapela Ramchat.

Kapelami nabitú sobotu ovládli Napalm Death

Už len letmý pohľad na program záverečného dňa stačil na to, že sa máme na čo tešiť. Priestor opäť dostali viaceré obľúbené domáce kapely. Majster Kat, Brainscan, Holotropic, Attack of Rage, či Obliterate už patria k stáliciam slovenského metalu. Hanbiť sa rozhodne nemusia ani naši českí bratia, ktorých reprezentovali Natural Born Fuckers a Gutalax.

Hlavným ťahákom soboty – a zároveň aj celého festivalu – ale bola večerná trojica Cattle Decapitation, Napalm Death a Asphyx. Cattle Decap je z nich najmladšia, aj napriek tomu, že je už na scéne úctyhodných 20 rokov. Za ten čas vydala sedem albumov, z ktorých sa najlepšie ujal posledný – The Anthropocene Extinction. Práve jemu je venované aktuálne turné, takže z neho pochádzali dve tretiny celého setlistu. Deathgrindoví velikáni koncert odštartovali bez veľkého teátra. Kapela sa nazvučila, zo záznamu odznelo intro a išlo sa na to. Fanúšikovia sa chytili takmer od prvých momentov a pod pódiom sa objavil circle pit, ktorý si mohol vydýchnuť až pri tretej skladbe (Your Disposal). Trvalo to len chvíľu, potom totiž nasledoval song Clandestine Ways (Krokodil Rot), ktorý veľa priestoru na oddych neposkytuje.

Frontman kapely, Travis Ryan, medzi skladbami s publikom veľmi nekomunikoval. Až na jednu výnimku, kedy si veľmi pochvaľoval prostredie festivalu. Stage v lese sa podľa neho len tak nevidí, takže by sme si to mali vážiť. Po krátkej pauze sa potom koncert prehupol do druhej polovice a cez skladby Not Suitable for Life a Forced Gender Reassignment sme sa dostali až na Pacific Grim. Epický breakdown z nej znel naživo ešte lepšie. Set uzavrel Kingdom of Tyrants, kapela sa poďakovala a nechala nás dobre rozbehnutých pre ďalšieho vystupujúceho.


Tým boli legendárni Napalm Death, ktorí zvolili podobný úvod bez zbytočného divadla. Čiastočne zo záznamu pustili Apex Predator – Easy Meat, titulnú skladbu z rovnomenného albumu, ktorá pod pódium prilákala snáď najväčšiu návštevu celého podujatia. Už po prvých skladbách sa v hľadisku rozbehol circle pit väčší ako samotné pódium a vydržal až do úplného konca. Celkom obdivuhodný výkon na dav, ktorý strávil tri dni v horúčavách uprostred lesa, takmer bez možnosti úniku od hluku. Nabitý setlist nás previedol troma desaťročiami histórie kapely, väčšina ale bola práve z aktuálneho albumu. Hierarchies, How the Years Condemn, či Smash a Single Digit publikum prijalo veľmi pozitívne. Nechýbali však ani "hity" ako When All Is Said and Done, Scum, You Suffer a Suffer the Children.

Ako už u frontmana Barneyho býva zvykom, medzi skladbami nám servíroval svoje pohľady na aktuálnu spoločnosť a jej problémy. Práve pred Suffer the Children sa venoval aj náboženským zásahom do diania. "Keď zoberiete fantáziu - náboženstvo - na jednej strane, realitu na strane druhej, a potom ich zmiešate, nič dobré z toho nemôže vzísť. Ale my sa asi nikdy nepoučíme." Okrem vlastných skladieb Napalm Death nechýbali ani covery. Prvým bol song Conform od Siege, druhým už tradične Nazi Punks Fuck Off od Dead Kennedys. Po ňom už nasledovala iba bonusovka minuloročného albumu Adversarial / Copulating Snakes. Na záver opäť ďakovačka a my sme zostali ohlušení a ohúrení majstrovstvom tejto kapely, ktorému sa na festivale nevyrovnal asi nikto. Za mňa osobne to bol vrchol podujatia, aj keď o trochu viac som sa tešil na Cattle Decap. Napalmisti ale mali omnoho lepší zvuk a presvedčivejší prejav, čo oslovilo všetkých, ktorí sa v tom čase v areáli nachádzali.


Pred ich majstrovstvom museli hlavy skloniť aj poslední headlineri - Holanďania Asphyx. Áno, hrali výborne, aj zvuk bol skvelý, o ich hudbe nehovoriac. Najmä Death the Brutal Way, Deathhammer, či Last One on Earth boli ideálne, aby ľudí naštartovali. Tí už však boli možno vyčerpaní z celého víkendu alebo len z predošlého vystúpenia, ktoré dalo naozaj zabrať.

Graveworm Zdroj: Pavol MagicNa festivale Gothoom 2016 sa objavili aj viaceré rodiny s deťmi

Sú teda obavy z negatívneho vplyvu festivalu na účastníkov a okolie opodstatnené? Určite nie. Chápem, že tento druh hudby sa nemusí páčiť každému. Tiež sa mi nepáči country, ale to neznamená, že budem brojiť proti tomu, aby sa v mojom okolí žiadne podobné podujatia nekonali. Navyše, Gothoom je pre mňa jeden z najpríjemnejších festivalov, aké som doteraz zažil. Vidieť takéto slávne kapely hrať v klubovej atmosfére a festivalovom prostredí rozhodne má svoje čaro.

Navyše pri neveľkom počte účastníkov sa za víkend stihnete spoznať s množstvom z nich a zistíte, že sú to úplne normálni ľudia. Takže mystifikácia a "hon na čarodejnice" sú úplne zbytočné, skôr by pomohlo trochu vzájomného rešpektu a porozumenia najmä zo strany kritikov. Verím, že sa Petrovi "Doomasovi" Beťkovi a spol. podarí bez problémov organizovať Gothoom aj naďalej. A tiež verím, že sa tam budúci rok vidíme.

Aktualizované 26.7.2016 o 15:15:
Organizátor na Facebook stránke Gothoom avizoval, že budúci rok sa festival zrejme opäť presťahuje. Dôvodom sú podľa zverejnených informácií nezhody s majiteľom pozemkov v blízkosti areálu Chaty Kollárová, kvôli ktorým by o rok mohla byť aj zablokovaná prístupová cesta. Akonáhle budeme mať nové info, dáme vám vedieť.
 
Autor: Pavol Magic
Foto: Samuel Fajnor, fotené pre metalirium.com

Súvisiaci interpreti: Marduk, Napalm Death