Klubové koncerty počas leta už nie sú ničím výnimočným. Tomuto ročnému obdobiu síce stále dominujú dovolenkové pobyty a festivaly pod holým nebom, no pribúda aj stále viac vystúpení v klimatizovaných interiéroch klubov a divadiel. Navyše kultúrny svet stále znáša následky post-pandemickej doby a program je plný niekoľkokrát odložených podujatí.


Inak tomu nebolo ani v prípade koncertu brazílskej kapely Semblant a jej hostí, ktorý sa mal pôvodne uskutočniť už pred dvoma rokmi. Nakoniec sa fanúšikovia aj kapely dočkali a 24. júla sme sa všetci zišli v bratislavskom klube Randal. Z pôvodne avizovaného kvarteta kapiel bolo nakoniec trio, pretože Valar Morghulis sa, podľa slov tourmanagera, nevedeli vpratať do kože a z turné museli byť odídení. Celkom bizarné zdôvodnenie, ale úprimne mi to nijako neprekážalo, pretože tri kapely sú podľa mňa tak akurát a očividne s tým nemali problém ani ostatní fanúšikovia. Mohli sme sa teda tešiť na vystúpenia fínskych As I May, False Memories z Talianska a samozrejme hlavnú hviezdu večera Semblant.

Po drobnom zdržaní zapríčinenom úpravami harmonogramu sa o 19:00 otvorila brána klubu a ako vždy som sa vybral na prieskum pódia. Absencia akýchkoľvek gitarových bední znamenala jediné - poschovávané "kempre a fraktály" a teda digitálnu presilovku. Áno, viem že sú to v podstate užitočné veci, zvukári ich milujú, kapelám na turné šetria miesto a náklady a pri slepom teste je takmer nemožné ich rozoznať od analógu, ale na koncerte to proste cítiť je, len sa o tom nehovorí nahlas. Naozaj som ešte nevidel koncert rockovej alebo metalovej kapely, či už domácej alebo svetovej, kde by digitál hral lepšie ako klasické lampové zosilňovače s repro bedňami.

Fínske prekvapenie večera

Naštastie As I May patria k tým kapelám, ktoré vedia využiť potenciál digitálu vo svoj prospech. Úloha prvého vystupujúceho je nevďačná a neobľúbená, ale v prípade fínskeho kvarteta to určite neplatilo. Zhruba do polovice zaplnený klub nebýva pri predskokanoch štandardom a také vrúcne prijatie ako sa dostalo As I May už vôbec nie. Ľudia v publiku si ich vystúpenie naozaj užívali a evidentne ich tvorbu, na rozdiel odo mňa, poznali. Možno preto boli pre mňa As I May najväčším prekvapením večera.

Zvláštny mix melodického metalu, typického pre škandinávske kapely s prvkami numetalu, metalcoru až deathcoru s množstvom samplov a industriálnych rytmov so striedajúcim sa melodickým spevom, revom a rapom, ktorý zabezpečovali traja zo štyroch členov kapely, som naozaj nečakal. Počas pestrou zmesou natlakovanej polhodinky ma sklamala akurát skladba inšpirovananá životom Sida Visiousa zo Sex Pistols s názvom High Octane, ktorá bola napriek názvu jednou z najjemnejších záležitostí na setliste a ja som naozaj čakal vysoko-oktánový náklad.


Pri digitálnej nástrojovke sú prestávky medzi kapelami viac menej symbolické. False Memories z Talianska boli na pódiu pripravení s jemným predstihom a personálne obsadenie na prvý pohľad evokovalo žánrové priblíženie hlavnej hviezde večera. Aj tu je ústrednou postavou speváčka, sympatická Rossela Moscatello. So Semblant ich okrem personálnej podobnosti spájala aj tá žánrová a hudobne mali k sebe určite bližšie ako s predchádzajúcimi As I May.

Publikum ich prijalo rovnako vrúcne a pätica muzikantov im vďačne predviedla svoj gotický dark metal. Na svoje vystúpenie dostali tiež 30 minút a využili ich rovnako efektívne ako ich predchodcovia, aj keď vzhľadom na dĺžku ich skladieb ich zaznelo o niečo menej. Kompozície boli progresívnejšie, tempo pomalšie, atmosféra ponurejšia a fanúšikovia spokojní.


Keď sa zvukár sekne

Nasledovalo rýchle prepnutie presetov a pódium bolo pripravené pre headlinerov z Brazílie. Napriek tomu, že je Semblant, v podstate neznáma kapela, klub bol zaplnený takmer do polovice, ako som už spomínal v úvode. Vzhľadom na aktuálnu situáciu a históriu podujatia je to podľa mňa veľmi dobrý výsledok. Nehovoriac o tom, že publikum si celý večer naozaj užívalo, aktívne spolupracovalo so všetkými účinkujúcimi a v prípade Semblant už to bol naozajstný kotol. Nadšenie a zábavu pred pódiom nepokazil ani trošku rozpačitý výkon zvukára kapely, ktorý ale neunikol nám, postávajúcim priamo pred jeho réžiou.

Papierovo sedemčlenné zoskupenie sa v Bratislave predstavilo len s jedným gitaristom a aj toho sa z nejakého dôvodu zvukár rozhodol vypnúť. Najprv som si myslel, že preháňam, ale nech som napínal uši akokoľvek, tá gitara tam proste takmer nebola a viacero ľudí to (ne)počulo rovnako. Je to zvláštne, pretože ten istý zvukár mal na starosti aj vystúpenie As I May a to bolo po zvukovej stránke oveľa lepšie. Je to škoda, pretože zreteľne počuť gitaru je v metalovej hudbe dosť dôležité. Ľuďom pred pódiom to ale naozaj neprekážalo a kapele v sladkej nevedomosti asi tiež nie.

Brazílčania známi svojim temperamentom predviedli divokú pódiovú šou plnú pestrého melodického death metalu s prvkami gotiky. Krásnemu spevu exotickej Mizuho Lin s japonskými koreňmi sekundoval brutálny growl Sergia Mazula, ktorý je inak v civile veľmi milým chlapíkom. Počas svojho setu stihli predstaviť všetko podstatné zo svojich štyroch albumov, samozrejme, s dôrazom na aktuálny Vermilion Eclipse, ktorý vyšiel tento rok.

Práca s publikom im ide na jednotku a mám také tušenie, že u nás neboli naposledy. Som naozaj rád, že fanúšikovia si vystúpenie Semblant užili bez ohľadu na nie úplne dokonalý zvuk, ale v budúcnosti by som bol rád keby v tomto smere nastalo zlepšenie, pretože vybavenie klubu je na dobrý zvuk vybavené dostatočne a štúdiová tvorba kapely takisto. Obrovský rešpekt patrí organizátorovi, ktorý dotiahol aj túto akciu do konca a napriek celosvetovým problémom radšej zabojoval a nezrušil ju.


Autor: Tomáš Danišovič