V utorok večer sa bratislavský Majestic Music Club zaplnil čierno čiernym davom - svoju premiéru pred slovenskými fanúšikmi tu mal anglický spevák, skladateľ a priekopník modernej elektroniky a synthpopu Gary Numan. Počas aktuálneho turné k albumovej novinke Savage okrem Európy navštívi aj severoamerický kontinent.
Zdroj: Martina MlčúchováOsamelý android
Gary Numan je právom považovaný za ikonu elektronickej hudby a aj neodborník na prvé počutie zistí, že jeho tvorba ovplyvnila množstvo hudobníkov a kapiel vrátane Depeche Mode, Duran Duran, The Smashing Pumpkins, Nine Inch Nails či IAMX. Svoj zvuk založil najmä na rockovo-elektronických, syntezátorovo produkovaných basgitarách, vylepšených hutnými pedálovými efektmi. Typický prejav sprevádza dramatickým mávaním rukami smerom k stropu, oblohe, vyššej entite alebo vesmírnej tme, v štýle exaltovanej Mata Hari. Bez prestávky takto odrotuje celú šou, na 59-ročnú ikonu slušný výkon.
Nezaostávajú ani bas/gitaristi - okrem vokálov prispievajú k choreografii večera zombíckymi pohybmi v súlade s Numanom, približujú sa k nemu a zase vzďaľujú, akoby nechceli narušiť jeho kruhy. Hoci neverbálna komunikácia medzi členmi kapely prebieha neustále a v prvej tretine vystúpenia sa na niečom očividne veľmi dobre bavia, uškŕňajú sa na seba a smejú sa na interných vtipoch, ktoré publiku zostávajú skryté, Numan stále pôsobí, akoby bol vo vlastnom svete. Tancuje si svoje prudké tance a za zavretými očami prežíva na iných neprenosnú realitu. Údajne trpí ľahkou formou Aspergerovho syndrómu, preto neprekvapí, že publiku okrem dvoch ďakujem, niekoľkých širokých úsmevov a zjavne úprimnej ďakovačky v závere nevenuje jediné slovo.
Zdroj: Martina MlčúchováDal všetko, čo mal dať
Dvadsiaty prvý štúdiový album Savage (Songs From a Broken World) je návratom ku kultovým albumom z čias Numanovej pôvodnej kapely Tubeway Army, s ktorou nahral svoje prvé zásadné albumy - rovnomenný debut (1978) a jeho nasledovníka Replicas (1979). V bratislavskom setliste sa prelínajú hity z čias najväčšej slávy Are 'Friends' Electric?, Down in the Park, Remind Me to Smile, Metal a samozrejme najznámejšia Cars z tretieho albumu The Pleasure Principle (1979), ktorý Numan vydal už pod vlastným umeleckým menom.
Viac priestoru však dostala novšia tvorba. Zaznela celá ostatná nahrávka a skladby ako Ghost Nation, Bed of Thorns, Mercy či When the World Comes Apart sú rovnako industriálne temné, naliehavé a roboticky úderné, ako Numanova tvorba spred 30 rokov. Hoci z radov skôr narodených fanúšikov sa po koncerte ozývalo frflanie, že po novom znie priveľa gitár a už to nie je čistý elektro-pop, niet novinke čo do atmosféry čo vytknúť. Sám Numan sa o novom albume vyjadril, že to nie je žiadny pop a urobil ho výlučne podľa seba, bez kompromisov a možno ešte temnejší a ťažší, ako bola jeho staršia tvorba. Škoda, že sa na bratislavskom koncerte neobjavila aj Numanova dcéra Persia, ktorá s ním naspievala My Name is Ruin, jednu z "najhitovejších" skladieb na novom albume, a sprevádzala ho napríklad na nedávnom vystúpení v Amsterdame.
Približne sto minút divokého tanca v stroboskopickom blikaní je katarzných a ubehlo akosi príliš rýchlo. Prídavky I Die: You Die a A Prayer for the Unborn nestačili na uspokojenie publika, ktoré sa po dlhých rokoch konečne dočkalo Numana naživo aj na Slovensku. Aj po štyridsiatich rokoch na scéne dokáže robiť hudbu, ktorá znie ako budúcnosť.
Zdroj: Martina MlčúchováPozrite si celý fotoreport Martiny MlčúchovejSetlist koncertu Garyho Numana v Bratislave:
(24. 10. 2017, Majestic Music Club)
Intro
1. Ghost Nation
2. Metal
3. The Fall
4. Remind Me to Smile
5. Bed of Thorns
6. Down in the Park
7. Pray for the Pain You Serve
8. Here in the Black
9. Mercy
10. Love Hurt Bleed
11. My Name is Ruin
12. Cars
13. When the World Comes Apart
14. Are 'Friends' Electric?
Prídavok:
15. I Die: You Die
16. A Prayer for the Unborn
Autorka: Michaela Ivaničová
Foto: Martina Mlčúchová
Súvisiaci interpreti: Gary Numan
