O tom, koľko zaujímavých kapiel, o ktorých ani nevieme, prechádza našou krajinou, podal správu aj predvianočný koncert v bratislavskom Múzeu obchodu. Jemne bizarný priestor, kde sa zastavil čas, funguje aj ako koncertné miesto a čuduj sa svete, prináša naozaj neokukanú a zaujímavú hudbu. V tomto prípade šlo o Angličanku Rosalie Cunningham s kapelou, ktorá nás pri propagovaní svojho tretieho albumu To Shoot Another Day, vydanom začiatkom novembra, vrátila do 70. rokov.
Rosalie Cunningham vystupuje ako sólo speváčka so svojou kapelou od roku 2017. Za uplynulých šesť týždňov odohrala vyše tridsať koncertov a neobišla ani Bratislavu. Zahrala u nás prvýkrát a je zaujímavé, že sa jej nedostalo väčšieho proma, nakoľko ide o naozaj perspektívnu, aj keď sa nedá povedať, že úplne progresívnu kapelu. Britský portál Classis Rock o jej líderke napísal, že ak by Kate Bush a The Beatles mali dieťa, bola by to práve ona.
Je to, samozrejme, nadnesené, žiaľ, aj keď má príjemnú farbu hlasu, chýba mu trošku viac sily a istá osudovosť. Nehanbím sa povedať, že je tak trošku nudný. Čo ale nudné rozhodne nie je, je zvyšok kapely a pódiová performance. Všetci, až na klávesáka, sú odetí v žánri, ktorí spoločne reprezentujú a ktorý by sa dal približne opísať ako zmes popu, jemnej psychedélie, vintage, či progresívneho rocku.
Zdroj: Michal Húska
Basgitaristka Claudia Gonzalez Diaz si pre mňa vizuálne a pohybovo ukradla celú šou. Glam potetovaná rusovláska s levou hrivou má úžasný pohybový rytmus, doslova videoklipové pohyby a nevedel som z nej odtrhnúť oči. Občas zahrala aj na priečnej flaute a bola skvelou backing vokalistkou pre Cunningham.
Klávesák a organista Aaron Bolli-Thompson zase svojimi Hammondmi vytváral jedinečné atmosféry a gitarista Rosco Wilson, ktorý je partnerom Cunningham nielen na javisku, ale aj v osobnom živote, do gitary rezal jedna radosť, rovnako ako do bicích bubeník Baptiste Gautier.
Skladby z najnovšieho albumu sa prelínali so staršími kusmi z nahrávky Two Piece Puzzle (2022) a prvotiny nazvanej jednoducho Rosalie Cunningham (2019). Hoci v publiku bolo odhadom len do 80 ľudí, je to zrejme počet, na ktorý je kapela prekvapivo, a nepochopiteľne, zvyknutá. Pritom sú to naozaj vyspelí a zaujímaví hudobníci, ktorým by svedčali aj festivalové pódiá.
So svojím vanom plánujú križovať Európu aj budúci rok, preto ak na nich natrafíte v niektorom z line-upov, kde sa budete nachádzať v rovnakom čase ako oni, nezaváhajte a bežte sa pozrieť. Gradujúca, poctivá rocková nálož, na ktorú sa zároveň aj skvelo pozerá.
Autor: Michal Húska
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
