Od zrušenia obmedzení na kultúrnych podujatiach už ubehli dva týždne a koncertná sezóna sa pomaly rozbieha. Mne začala na môj vkus trochu netradične, a síce Večerom stredovekého folku. To je názov podujatia, na ktorom sme mali možnosť zažiť atmosféru hodovej siene rytierskeho hradu a do tanca nám zahrali Tempus, Strigôň a Percival.
Hradom sa stal bratislavský klub MMC a všetko sa to udialo 24. marca 2022 Anno Domini. Hneď po príchode do klubu bolo jasné, že sme aj s fotografom Braňom na správnom mieste. V priestoroch ste mohli stretnúť rôzne spanilé devy a víly, či elfov a rytierov s drevenými mečmi za opaskom.
Niet sa čomu diviť, akcie tohto typu sú známe publikom nadšeným pre vec. Všetky žánre s takmer nulovou podporou v domácich rádiách majú o to vernejších a zanietenejších fanúšikov, pretože dostať sa k svojim obľúbeným interpretom si vyžaduje vyvinúť vlastnú iniciatívu a hľadať. A keď nájdete to, čo vašim zmyslom lahodí, neváhate kúpou nosiča, trička alebo lístka na koncert podporiť svojho obľúbeného umelca, aby mohol tvoriť čo najviac. V tento štvrtkový večer sa tu zišli asi tri stovky takýchto nadšencov a asi prvýkrát som zažil prekvapivý jav, že viac-menej všetci návštevníci boli v klube už pred začiatkom vystúpenia prvej kapely, čiže o siedmej večer.
Zdroj: Braňo Vartovník.Napriek úlohe predskokana, moravský Tempus už nie je na hudobnej scéne žiadnym nováčikom. Medieval rockové zoskupenie, ktoré vedie speváčka a flautistka Linda Ravenna, vzniklo už v roku 2007. Okrem výraznej líderky sú v kapele ešte ďalšie dve dámy. Lenka Musilová hrá na priečnej flaute, Dalena Morávková má na starosti tú zobcovú a okrem toho aj sprievodný spev. Ostatné nástroje obstarávajú páni, konkrétne gitaristi Pavel Bílý a Lukáš Mayer, basgitarista Jakub Ohnoutek, bubeník Rasťo Blaha a David Zima, ktorý má na starosti väčšinu dobových nástrojov ako ninera (wikipédia vám povie, že ide o slovenskú verziu nástroja "hurdy-gurdy", laicky niečo medzi husľami, akordeónom a verklíkom s veľmi špecifickým a mohutným zvukom), šalmaj (predchodca hoboja a anglického rohu), gajdy a spev.
Vrúcne prijatie od bratislavského publika, ktorého sa Tempusu dostalo, vysvetľuje jeho dochvíľnosť. V podstate od úplného začiatku to v sále vyzeralo naozaj ako na nejakej rytierskej hodovej slávnosti a ľudia tancovali a spievali spolu s kapelou. Na hudobníkoch bolo vidieť, že si to užívajú rovnako ako ich fanúšikovia a pri pohľade na baviaci sa klub naozaj ťažko hovoriť o Tempuse ako o predskokanoch. Stredoveké melódie kombinované s rockovou hudbou v prevedení skúsených Moravákov by sme mohli prirovnať k tvorbe legendárneho Ritchieho Blackmorea. Jedna z jeho skladieb v rámci projektu Blackmore's Night bola aj súčasťou setlistu vystúpenia. Na záver vystúpenia si nadšení priaznivci vytlieskali ešte jeden prídavok, čím sa predstavy o Tempuse ako predkapele definitívne rozplynuli.
Zdroj: Braňo VartovníkPo krátkej prestavbe scény prišlo pre mňa jednoznačne najväčšie prekvapenie večera. A myslím si, že nielen pre mňa. Poviem to na rovinu, Strigôň z Oravy to absolútne prevalcovali. Úplne objektívne ich môžeme považovať za vrchol večera a nech sa na to pozerám z akéhokoľvek uhla, je to proste fakt. Ak aj náhodou nie po hudobnej stránke, tak počtom ľudí v sále a ich reakciou určite. Slovné spojenie "žiak prerástol učiteľa" je v tomto prípade na mieste, pretože na úplnom začiatku kapely hrával jej zakladateľ Michal Jankuliak na buzuki (dlhokrká lutna, pôvodom z Grécka) skladby zo soundtracku k počítačovej hre Witcher 3, kde sa nachádzali skladby od Percival. Do kvarteta pribral ešte píšťalkára a nineristu Jakuba Bebeja, bubeníka Jána Kubasa a speváčku a violončelistku Barboru Danielovú.
Dobové kostýmy mali všetky vystupujúce kapely, no Strigôň boli jediní, ktorí používali výhradne dobové nástroje. Vďaka tomu špecifický zvuk ninery vynikol v plnej paráde a v spolupráci s dunivým bubnom kopákového typu a violončelom vytvorili mohutný základ pre melodické buzuki a hlavne výborný spev Barbory Danielovej. S hlasom ako zvon, skvelou prácou s publikom a charizmou na rozdávanie je tromfom oravskej štvorice. Hlášky ako "Bez vás by sme nemali na pivo a bez nás by ste dnes nešli na pivo" majú potenciál zľudovieť. Každopádne kapela funguje perfektne ako celok, každý jeden člen prispieva k úžasnému zážitku a napriek tomu, že počas svojho vystúpenia sedeli, bolo vidieť, ako to s nimi šije.
V publiku sa nachádzal aj Mikołaj Rybacki, frontman Percival, ktorý takisto uznanlivo kýval hlavou do rytmu. Je vidno, že kapelník Michal Jankuliak má rád tvrdšie žánre, niektorým "riffom" by stačilo pridať len distortion a bol by to plnohodnotný metal. Veselšie pijácke piesne striedali temné balady s niekedy až morbídnymi textami, ale taká bola vtedy doba. Internety sú v súvislosti so Strigôňom trochu skúpe na informácie, ale ak ešte nespolupracovali na hudbe k čomukoľvek audiovizuálnemu so stredovekou tématikou, tak určite budú. Záver ich setu patril vzhľadom na miesto konania skladbe Dunaj a keďže Strigôni svoj setlist natlakovali na prasknutie, čas na prídavok napriek neutíchajúcemu potlesku publika už nezostal.
Zdroj: Braňo VartovníkHistória pozná prípady, kedy predkapela podala taký výkon, že hlavnú hviezdu nielenže zatienila, ale aj headliner to cíti rovnako a vie, že to bude náročnejšie hranie ako zvyčajne. Večer stredovekého folku bol jedným z takých večerov. Poľskí hostia Percival predviedli úžasný výkon v bezchybnom inštrumentálnom prevedení, ale také vášne a emócie ako Strigôňom sa im rozúchať nepodarilo. Možno to je aj čiastočnou jazykovou bariérou, predsa len slovenské texty naše uši spracovávajú ľahšie a lepšie sa nám aj spievajú. Počas vystúpenia Percival bolo v sále aj viditeľne menej ľudí ako na Strigôňoch, čo je naozaj nezvyčajné a bolo mi to trochu ľúto, pretože Percival to mal v tento večer skutočne ťažké.
Ale ako som už spomínal, výkon to bol naozaj excelentný a bolo vidieť, prečo sú jednou z inšpirácií oravského kvarteta. Okrem spomínaného Mikołaja Rybackého, ktorý má na starosti hru na nástroj bağlama (to je takisto lutna s dlhým krkom podobná buzuki) a spev, je stálou súčasťou projektu speváčka Katarzyna Bromirska a okrem spevu hrá aj na lýru a violončelo. Spoločnosť im robila perkusionistka a vokalistka Joanna Lacher Ewa Pitura a bubeník Michał Lange, známy aj z pôsobenia v metalovej mutácii tohto projektu nazvanej Percival Schuttenbach.
Počas hodinu a pol trvajúceho setu predviedli Poliaci prierez svojou diskografiou a záver patril skladbe, ktorá ich preslávila - Lazare zo spomínaného soundtracku k hre Witcher 3, ktorá vznikla podľa knižnej predlohy jedného z najúspešnejších poľských autorov Andrzeja Sapkowskeho a dočkala sa aj seriálového spracovania na Netflixe.
Zdroj: Braňo Vartovník.Stredoveký folk nepatrí k žánrom, ktoré by som počúval na pravidelnej báze, moje doterajšie skúsenosti sú skôr sporadické a viac-menej len v podobe filmovej hudby. Tento štvorhodinový večer som si však užil naplno aj bez skúseností. Som zvedavý, ako sa bude vyvíjať kariéra Strigôňov, ktorých vystúpenie si nenechám ujsť ani pri ďalšej príležitosti a určite by som si veľmi rád pozrel aj Percival Schuttenbach, teda metalového súrodenca folkového Percivalu.
Autor: Tomáš Danišovič
