Kým v Bratislave v posledný novembrový víkend štartovali Vianočné trhy, v Trenčíne sa spomínalo na leto. Nie však ani tak na to posledné, ako na letá z konca deväťdesiatych a začiatku "nultých" rokov, kedy na miestnom výstavisku rástol najväčší slovenský festival Pohoda.
"To, ako to dopadlo pre samotných návštevníkov, musia posúdiť oni, ale ja som mal pocit, že nám ten zámer vyšiel. Dostali sme nadšené ohlasy od umelcov a videli sme veľmi pekné reakcie ľudí," povedal na tlačovej konferencii po skončení festivalu organizátor Michal Kaščák. Zároveň však dodal, že návštevnosť nenaplnila očakávania - počas dvoch dní sa na festivale zabávala približne tisícka ľudí. "Očakávali sme viac ľudí, ale oceňujem odvahu tých, ktorí prišli a dôverovali tomuto podujatiu. Ďakujeme všetkým, ktorí tu boli," odkázal návštevníkom, ktorí na festival pricestovali z celého Slovenska.
Piatok bez prídavkov
Pozitívna festivalová atmosféra vznikala na trenčianskom výstavisku pomaly - prvotným pocitom bol smútok z nízkej účasti, ktorý však sčasti pominul už v piatok vďaka skvelým hudobným výkonom. "Hudobníci často zažijú silnejšie koncerty, keď majú menej ľudí a nie je to len kvôli rodinnej atmosfére, kde si každého diváka stihnú pozrieť. Skupiny sa v takýchto situáciách viac zomknú a možno aj sami seba viac hecujú, že aj keď to s tými ľuďmi nie je až také ideálne, zahrajú naplno," vysvetlil Kaščák. Podobným spôsobom sa počas väčšiny koncertov "hecli" aj fanúšikovia a výsledkom boli koncerty so zvláštnou, no mnohokrát veľmi silnou atmosférou spolupatričnosti v obrovských, nie príliš útulných priestoroch.
Už v piatok podvečer do skrehnutých ľudí energiu naliali Puding Pani Elvisovej, emocionálne silným zážitkom bolo zase vystúpenie klenotu súčasného britského jazzu Polar Bear. Kapela združená okolo bubeníka a skladateľa Seba Rochforda po vlažnejšom úvode strhla publikum v druhej polovici koncertu natoľko, že si diváci hlasným potleskom a dupaním pýtali prídavok. V prvý festivalový deň sa však príliš nepridávalo - organizátori prísne dbali na dodržanie časového harmonogramu.
Po divokom koncerte austrálskych punkerov The Death Set a britského tria Esben and the Witch, ktoré celý priestor zaplavilo svojimi rozbúrenými zvukovými vlnami, vyvrcholil piatkový program koncertom Hadouken!. Líder pätice mladých hudobníkov z Leedsu, spevák a producent James Smith, za svoj veľký hudobný vzor považuje Liama Howletta z The Prodigy a je to počuť aj v jeho hudbe, ktorá je spojením živelnej rockovej energie so zvukom súčasnej britskej klubovej scény. Podstatnú časť playlistu tvorili skladby z minuloročného albumu For the Masses, ktorý si kritici príliš neobľúbili. Hadouken! však na PICF potvrdili, že prvoradá je energia, ktorú dokážu fanúšikom odovzdať naživo. "Nič proti kritikom, ale pre našich fanúšikov sú irelevantní. Kritici nezvyknú skákať na koncertoch," povedal nám v krátkom rozhovore pred koncertom bubeník Nick Rice. Smith zase pre Hudba.sk prezradil, že zvuk pripravovaného tretieho albumu bude "menej tvrdý, ale epickejší". V piatok v noci z neho predstavili zatiaľ nevydanú skladbu Parasite.
Dobrý festival potrebuje uvoľnenosť. Picf!
Po mierne rozpačitom prvom dni akoby sa v sobotu niečo zlomilo. K výnimočným koncertom, aké už poobede odohrali afterPhurikane, Luno či Marián Varga vo svetovej premiére s Nonetom (sláčikové Moyzesovo kvarteto + dychové kvinteto), pribudla aj akási festivalová ľahkosť. Možno to bolo tým, že návštevníci prebývajúci vo vyše dvesto stanoch v troch kempingových halách skutočne vytvorili malú festivalovú komunitu, čo bolo od začiatku cieľom Pohoda Indoor Camping Festivalu. A určite aj vďaka faktu, že sa uvoľnili aj samotní organizátori. Okrem viacerých koncertov, kde si fanúšikovia úspešne vydupali predĺženie, sa o dávku tak potrebnej spontánnosti postarala aj obľúbená "postavička" letnej Pohody Braňo Jobus. Hudobník a spisovateľ prestávky medzi vystúpeniami elektronických projektov WWW, Ink Midget & Pjoni a Dynamo Team s veľkým diváckym úspechom na najmenšom pódiu využil na interpretáciu vtipných kúskov od svojich kapiel Abusus a Vrbovskí víťazi.
Z domácich interpretov mali najpočetnejšie publikum Le Payaco, ktorí si s chuťou zahrali najväčšie hity Pes priateľ môj, Sadni si mi na kolená či Dobrý večer priatelia. Martin Stempel s Jurajom Vitézom pridali aj malé jazykové okienko, vďaka ktorému sa možno po víkende medzi návštevníkmi uchytil ľubozvučný výraz "picf!". Nasledoval hudobný šok v tom najlepšom zmysle. Francúzsko-americká kapela Paris Suit Yourself najprv fanúšikov prikovala k podlahe 20-minútovým introm, počas ktorého sa naobliekaný frontman Luvinsky Atche vlnil v dymovom opare a do epických klávesových etúd mrazivým hlasom občas niečo zaskuvíňal. "To bol veľmi zvláštny dramaturgický počin, najmä na festivale, kde majú hodinu a súbežne s nimi bežia ďalšie scény. Predtým som ich zažil tak, že to bolo od prvej sekundy úplne valivé," povedal šéf Pohody o kapele, ktorá našla svoj druhý domov v Berlíne. A tretí v Trenčíne.
Podivný ambientný "voodoo koncert" sa zrazu zmenil na prílev živočíšnej energie, ktorú nie je možné hudobne zaradiť. Azda len toľko, že metalovejšieho bubeníka Pohoda nezažila a nezažila ani nič podobné ako Atcheho spev oscilujúci medzi tichým, krehkým nárekom a zúrivými či extatickými výkrikmi. Fanúšikovia Ol' Dirty Bastarda, Captaina Beefhearta či Gonjasufiho si prišli na svoje, Paris Suit Yourself je však napriek akýmkoľvek prirovnaniam úplne originálnym hudobným počinom. Keď ich stage manažér po uplynutí plánovaného času vystúpenia zúfalými gestami žiadal, aby už končili, kapela si sama vypýtala prídavok - z reproduktorov sa niekoľkokrát ozvalo kvílivé "one more song". Vizuálna tajomnosť z úvodu sa však počas koncertu úplne rozplynula a nahradil ju bezprostredný kontakt s divákmi. Spevák v záverečnom čísle už hore bez vbehol medzi ľudí, 15 metrov od pódia obkolesený publikom dospieval posledný song a po návrate im s úsmevom zamával z konštrukcie pódia.
Organizátori mohli v týchto situáciách prežívať infarktové stavy, no aj z vyjadrení na nedeľnej tlačovke vyplynulo, že táto výnimočná štvorica, ktorá pred pár mesiacmi debutovala albumom My Main Shitstain, je aj ľudsky natoľko svojská, že má u organizátorov tak trochu privilegované postavenie. "Jediná komplikácia na festivale bola, že kapela Paris Suit Yourself odložila rozhovory kvôli autodromu," povedal so smiechom PR manažér Pohody Mário Gešvantner. Kaščák doplnil, že si ako jediná zahraničná kapela užili celý festival aj ako návštevníci: "Prišli o deň skôr a strávili na Slovensku taký dlhší víkend. Je u nich vidieť, že sú skupinou, kde sa členovia majú naozaj radi a je tam veľká chuť byť spolu, a že keď majú prísť na festival, tak neprídu najposlednejším spojom, aby stihli odohrať, ale spravia si z toho aj výlet." Spevák Atche bol veľkou atrakciou aj po koncerte, návštevníci ho okrem kolotočov mohli vidieť aj v noci tancujúc na set B-complexa.
Koncertný program v sobotu večer pokračoval vystúpeniami jemnej londýnskej pesničkárky Sophie Barker a jej krajanov New Young Pony Club, ktorí vďaka charizmatickej speváčke Tahite Bulmer v sobotu roztancovali najviac ľudí. Ich posledná "predprídavková" pieseň We Want To bola pravdepodobne najväčším hitom, ktorý na jesennej Pohode zaznel. Posledným koncertom PICF bola skutočná lahôdka - čerstvý objav z Leedsu, Submotion Orchestra. Sedemčlenná kapela predstavila svoj tohtoročný debutový album Finest Hour so skladbami, ktorých rytmika a štruktúra vychádza z elektronického dubstepu, no vďaka jazzovej interpretácii (bicie, basgitara, klávesy, trúbka a perkusie) a soulovému spevu znejú živo a organicky. Spievané skladby, ktoré mali pocitovo bližšie k trip-hopu, striedali nadupané dubstepové inštrumentálky, ktoré nútili k pohybu. K vrcholom jesennej Pohody patrili dokonale zahraté "hitové" skladby Always, All Yours či Sunshine a tak, hoci sa väčšina publika po koncerte New Young Pony Club niekam stratila, záver potvrdil Kaščákove slová o silných koncertoch s malým publikom. Ostáva dúfať, že Submotion Orchestra nehrali na Slovensku naposledy.
Ľudia, kde ste?
Dôležitým faktorom nízkej návštevnosti bol podľa Kaščáka samotný netradičný koncept: "Išlo o prvý ročník niečoho úplne nového, ľudia nie sú zvyknutí na viacdňové festivaly v tomto ročnom období. Je to tiež obdobie, kedy ľudia šetria na lyžovačky a blížia sa Vianoce. Dúfam, že dôvodom nebol program." V ňom organizátori stavili na hudobnú pestrosť a menej známe mená. "Tento typ festivalu dáva možnosť inej dramaturgie, preto sme sa to snažili postaviť na skupinách, ktoré nie sú všeobecne známe. Časť ľudí bralo ako negatívum, že chýba nejaké veľké silné meno, ale pre nás tam tie veľké mená boli, napr. Hadouken!, New Young Pony Club alebo Sophie Barker. Mám rád festivaly, kde sa snažia priniesť aj nové veci, ktoré sa v hudbe dejú, a na to je práve takýto koncept festivalu s menšou kapacitou veľmi dobrý," povedal Kaščák, pričom spomenul uletené Fínky Pitandwefall.
Organizátorov prekvapil najmä nízky záujem ľudí z Trenčína a okolia. "Domácich návštevníkov bola možno pätina, ak nie menej. To je pre nás zaujímavé, že viac ľudí bolo ochotných pricestovať zďaleka v takomto počasí." Napriek tomu považujú areál trenčianskeho výstaviska Expo Center za ideálne miesto. Pri rozhodovaní o mieste konania zvažovali aj výstavisko v Nitre, no napokon zavážila aj nostalgia. "K priestorom výstaviska mám silný vzťah, pretože tu kedysi začínala aj veľká Pohoda. Od 4. ročníka sa tu konali silné štyri roky, kedy sa festival výrazne rozšíril na viacero scén, bol to taký prvý viditeľný nárast Pohody v jej histórii. Mám to tu rád, páči sa mi kombinácia okolitej prírody s niečím tak zvláštne nevľúdnym ako sú výstavnícke haly," ozrejmil výber miesta a dodal, že areál má aj praktické výhody. "Všetko je blízko seba, ten areál je v podstate maličký, ale dokáže prijať veľké množstvo ľudí."
Budúcnosť Pohoda Indoor Camping Festivalu je zatiaľ neistá, no podľa nedeľných vyjadrení organizátori dostali napriek finančnej strate dostatok pozitívnej energie. "Počas celého festivalu sa u mňa objavovali rôzne vlny, našťastie viac bolo tých dobrých, kedy sa mi zdalo, že v tom musíme pokračovať. Vlny nadšenia prišli, keď sa niečo darilo, a najmä keď prišla nejaká skupina, ktorej sa tu veľmi páčilo. Keď sme sa napríklad prechádzali s Paris Suit Yourself po kempe, tak oni tak híkali, že som mal pocit, že už len to stačí na to, aby sme mali chuť robiť to ďalej," priznal Kaščák. Pozitíve reakcie na festival mali napríklad aj členovia kapely Esben and the Witch, ktorí kemping v halách okomentovali slovami: "Je to šialené, ako z apokalyptického filmu. Sme radi, že sme na Pohode mohli hrať znovu, je tu krásne.“ Atmosféra festivalu dostala aj britskú speváčku Sophie Barker. "Toto je nádherný koncept, nikdy som o takom niečom ani nepočula. Z ľudí cítiť pozitívne vibrácie, vidno, že sa tu cítia dobre a takú bláznivosť ako stanovanie pod strechou si úplne vychutnávajú. Mňa ako hudobníčku nadchol aj program – krásny mix rôznych štýlov a žánrov. Môžete byť na taký festival hrdí," nešetrila chválou.
"Samozrejme boli aj chvíle, keď som uvažoval, že už to určite nikdy neurobíme, lebo mrholí, je zima a síce sa snažíte zo všetkých síl, aby sa ľudia cítili útulne, ale jednoducho prírode nerozkážete. Je to logické, pretože takéto festivaly nie sú zrovna bežné, ale spomenul som si na iné festivaly, ktoré bývajú v zime. My sami chodíme v januári na festival Eurosonic v Holandsku, ktorý prebieha v kluboch, medzi ktorými sú veľké vzdialenosti. Zažili sme tam veľké snehy a mínusové teploty, napriek tomu ten festival býva vypredaný. Takže si hovoríme, že možno tak, ako si zvykli ľudia v Holandsku, si zvyknú aj u nás," zamyslel sa šéf Pohody. "Úplne rozhodnutí ešte nie sme a musíme sa poradiť v tíme, ale mne by sa páčilo, keby sa z toho stala každoročná tradícia. Nevieme presne, ktorý termín, možno sa posunieme smerom do väčšej zimy alebo naopak do trošku teplejšieho obdobia," doplnil.
V prípade pokračovania jesenného festivalu v Trenčíne začne Agentúra Pohoda s prípravou omnoho skôr ako tento rok. Finálne rozhodnutie o organizácii prvého ročníka PICF padlo totiž až v druhej polovici septembra. "Priznávam, že to je trošku neskoro. Mali sme obavu, že sa nám nepodarí zohnať toľko zaujímavých mien zo zahraničia, lebo na jesennú sezónu sa začína booking už niekedy v júni. No nakoniec sa to podarilo, čiže celý tento festival sme pripravili za niečo vyše dvoch mesiacov," povedal Kaščák, no zároveň priznal, že návštevnosti festivalu by prospelo, ak by sa začal propagovať už na veľkej letnej Pohode. "Vtedy sme ešte netušili, že to budeme robiť, sústredili sme sa na leto. Ale určite je to jedna z ciest, ako to dostať do pozornosti viacerým ľuďom," dodal.
--
Text: Patrik Marflák
Foto: Stanči Karellová
