Kedy ste naposledy za jeden večer nachodili niekoľko kilometrov bez toho, aby ste opustili budovu? V Novej Cvernovke to zažívame pravidelne na festivale Sharpe, ktorý je asi najkompaktnejším showcaseovým festivalom na svete, no každý rok prináša množstvo rôznorodých hudobných zážitkov.
Inak tomu nebolo ani tento rok, aj keď slovenská nezávislá kultúra zažíva ťažké časy a momentálne ani organizátori Sharpe festivalu nevedia, či môžu počítať s grantom z Fondu na podporu umenia. Trojročná podpora totiž festivalu skončila týmto ročníkom a ďalšie financovanie z verejných zdrojov je pri súčasnom dianí vo Fonde neisté.
Pri obavách o budúcnosť je na mieste šetrenie, v tomto ročníku tak bolo výzvou, aby ho návštevníci pocítili čo najmenej. Ak si odmyslíme absenciu produkcie na vonkajšom pódiu (myslím, že prvýkrát v histórii festivalu), ktorý by okrem neprekonateľného klubového eventu trochu navodil aj atmosféru letného festivalu, tak šetrenie citeľné nebolo a štandard podujatia zostal vo všetkých ohľadoch na európskej úrovni.
Napokon, počasie aj tak nebolo príliš letné, takže to, že boli všetky koncerty vo vnútri nikomu až tak nevadilo. Niektorí si nočnú "záhradnú párty" užili aspoň pri obľúbenom silent discu a stánky s jedlom sa taktiež tradične nachádzali vonku, takže o stretnutia rozhovory v Parku pod palmou ani tento rok nebola núdza.
Hudba je komunita
Siedmy ročník Sharpu odštartoval vo štvrtok výlučne domácim lineupom. Jeho vrcholom bol jeden a polhodinový koncert Bulík & Friends a.k.a. "Bulíkfest", ktorý predstavil široký hudobný záber basgitaristu Miloša Bulíka a rôzne projekty, v ktorých pôsobí alebo sa na nich podieľa. Na pódiu ho počas celého večera sprevádzali členovia skupiny Space Cats, bubeník Luboš "Ežo" Ambrozai a klávesák Peter Kunzo, a postupne prichádzali, odchádzali a znova sa vracali hostia ako Kriss Krimm, Eremen & Petijee, Erik Šulc, Martina Javor, Zuzana Mikulcová, Laura Weng, Erika Rein, Vec či Tomo Michalčák (XCES).
Zdroj: Michal Hradský
Zaznela živá elektronika, pop, soul, rap, R&B aj experimentálny rock. Prekvapením bola účasť dua Lash & Grey, s ktorými Miloš Bulík a Space Cats zahrali singel Come and Get It. Plnokrvný kapelový zvuk svedčil aj pôvodne elektronickej hyperpopovej skladbe hihi. od Eriky Rein. Bolo pritom cítiť, že ide o verziu, ktorá bola skôr výsledkom improvizácie ako intenzívneho skúšania, ale práve to jej pridalo na príťažlivosti a aj podľa reakcií publika išlo v polovici setu o dovtedajší vrchol koncertu. Ďalšie prišli, keď Vec zahral skladbu Holubí magnet so Zuzanou Mikulcovou (ktorá predtým pripomenula aj svoj skvelý starší singel Strácam) a dve piesne z albumu Námestie Slobody Pán Iľko sa mýlil a Stačí s Kriss Krimm. Výborná bola aj Laura Weng, ktorá okrem vlastnej neosoulovej skladby My Emotions v prídavku ukázala aj tučné rap skills v coveri hitu Denial is a river od Doechii.
Koncert, ktorý okrem skvelej energie sprevádzalo aj pravidelné futbalové skandovanie mena Miloš, bol peknou ukážkou toho, že popri hlavných tvárach a autoroch hudobných projektov sú dôležitým prvkom hudobnej scény aj inštrumentalisti a sidemani – a špeciálne tí hyperaktívni, tzv. ľudia hromadného výskytu, ktorých je na slovenskej scéne hneď niekoľko a rozhodne si zaslúžia viac pozornosti. Zároveň, tak ako minulý rok program Kill your rap idols, aj táto šou podčiarkla komunitný rozmer hudby, ktorý je pre mňa osobne aj najväčšou devízou samotného Sharpu.
Zdroj: Michal Hradský
Štvrtkový večer pred "Bulíkfestom" otvorila kapela Alten Kompoten, ktorá je dosť unikátnym zjavom slovenskej nezávislej scény. Ak nepoznáte jej históriu, viac sa dozviete TU. V skratke: väčšina pesničiek, ktoré počas koncertu odzneli, vznikla pred zhruba desiatimi rokmi v detskej izbe excentrického frontmana Matej Chrena a jeho sestry. Povedať, že tam mali aj zostať, by bolo nesprávne, pretože tak s pôvodnými DIY ako aj s novými, hudobne nepredvídateľnými kapelovými aranžmánmi, znejú veľmi zaujímavo. Rovnako i dadaistické detské texty plné hravej absurdity sú celkom zábavné. Na druhej strane ale vedia aj celkom rýchlo omrzieť a rozhodne by nemuseli tvoriť takmer celý koncertný setlist. Preto verím, že po opätovnom rozbehnutí projektu už v dospelom veku a s novými členmi bude postupne čoraz viac prevažovať nová tvorba.
Kapela Elections in the Deaftown má v istom zmysle podobný príbeh, len s tým rozdielom, že tam nejde o "kontrast" medzi detstvom a dospelosťou, ale medzi pôvodnou tvorbou v angličtine a piesňami v rodnom jazyku, ktoré skupina okolo Lukáša Zdurienčíka (tiež známy ako Blame Your Genes) v pozmenenej zostave začala tvoriť po dlhoročnej pauze. Vlaňajší singel Pieseň pre duchov bol najlepším momentom ich koncertu a sľubne znela aj premiéra ďalšej slovenskej skladby, ktorú predstavili s Kristínou Rypákovou alias Neraev. Ako zaznelo aj z úst zahraničných hudobných novinárov počas sobotnej Listening Session, kde jednou z hodnotených skladieb bola práve Pieseň pre duchov, kapiel, ktoré vkusne a chytľavo kombinujú gitary a syntetizátory, je vo svete mnoho, a práve spevom v slovenčine sa Elections in the Deaftown môžu odlíšiť. Minimálne na Slovensku a v Česku im to určite pomôže.
Zdroj: Michal Hradský
Zdroj: Michal Hradský
Piatok a sobota je už na Sharpe úplne iným zážitkom a vidieť celý koncert je veľká vzácnosť. Oveľa viac ľudí, oveľa viac stretnutí, spolu šesť pódií a 40-minútové hracie časy. Až príliš často zaúradovalo FOMO, takže z väčšiny vystúpení som ešte pred koncom bežal na ďalšie, z iných som zase stihol len záver. Väčšinu zahraničných mien bežný návštevník nemá šancu poznať a ja som na tom kvôli zanedbanej domácej príprave tentokrát nebol inak, takže debaty o programe s partiou zneli asi takto: "Boli sme na tom Fínovi, teraz ideme na Islanďanov, potom dvakrát na Poliakov alebo na toho Belgičana. A tí Švédi na začiatku boli strašne hluční."
Švédov (The Family Men) som nevidel a o Belgičanovi aj super zábavných zeleninových Poliakoch píše kolegyňa Michaela Kučová nižšie (ak sa nudíš, preskoč). Mňa v piatok pobavil Punkinson (vtipnú novinku Hrianky nájdete aj v aprílovej Domácej úrode), na rovnakom mieste v podzemí neskôr vystúpil aj Zandome. Jeho tvorba na pomedzí rapu, rocku, popu a elektroniky ma veľmi baví, preto som bol zvedavý na živé vystúpenie. Nemilým prekvapením bolo zistenie, že v dídžejom prehrávaných podmazoch bolo zreteľne počuť aj spevové linky. Zandome nepochybne patrí medzi zaujímavé talenty alternatívnej scény, no s playbackom si na showcase festivale dobré meno nespraví. O to viac, že hlas z podmazu Zandome bez problémov "prebíjal" svojím živým spevom. Za mňa zbytočná chyba a verím, že väčšina ľudí, minimálne na klubovej scéne, nehľadá na koncertoch dokonalosť ale stopercentnú autenticitu živého prejavu.
Zdroj: Tomáš Kuša
Supersport! na mňa pôsobili, ako keby si partia jednotkárov z Islandu povedala, že aj oni chcú mať kapelu. Príjemné, dobre zahraté aj zaspievané, trochu aj divné, v "nerdovskom" zmysle, čo v hudbe vôbec nemusí byť zlé, ale aj tak mi v ich pesničkách chýbalo viac momentov prekvapenia a invencie. Asi by som si ich harmónie a viachlasy viac užil v akustickej Secret Session verzii, ktorá bola podľa ohlasov skvelá. Žiaľ, stíhať popri behaní medzi poschodiami ešte aj sledovanie sociálnych sietí, kde sa program "tajného" pódia v knižnici Kabinet pomalosti zverejňuje až cca. 10-15 minút pred začiatkom každého koncertu, bolo v tento večer nad moje sily.
Piatkový večer bez výraznejších highlightov napokon v mojom osobnom "rebríčku" ovládla posledná kapela večera – českí Fumar Mata na Rádio_FM stejdži. Šesťčlenná zostava (dve gitary, klávesy, basa, bicie a spev) hrajúca psychedelický rock s ohromnou atmosférou a pohlcujúcim zvukom znela ako zo starého filmu, no na pódiu stoja maximálne dvadsiatnici. Skvele by to fungovalo aj v čisto inštrumentálnej forme, nad hudbou plnou zaujímavých melódií a charizmy sa však ešte vznáša hlas pomerne nenápadne pôsobiaceho speváka. Miestami mi hlasom pripomínal Griana Chattena z Fontaines D.C., no možno to bolo neustále prítomným ozvenovým efektom na mikrofóne. Spočiatku mi toto skreslenie trochu vadilo, no po pár pesničkách som si uvedomil, že sa ten hall k celkovému zvuku kapely hodí. Aj tak by som však rád niekedy počul jeho hlas v surovej podobe. Skvelý koncert a pre mňa top objav celého festivalu. Som rád, že Fumar Mata sú "od susedov", takže verím, že ich na Slovensku uvidíme čoskoro opäť. Letné festivaly, neváhajte!
Zdroj: Martin Tomiga
V sobotu som pár hodín strávil na konferenčnej časti festivalu. Okrem hodnotenia nahrávok účinkujúcich na spomínanej Listening Session sa riešili rôzne zaujímavé témy od umelej inteligencie cez politický aktivizmus v hudbe až po to, ako nepredvídateľnosť počasia ovplyvňuje letné hudobné festivaly. V profilovom rozhovore tentokrát Sharpe predstavil príbeh slovenského umelca Ondreja Rudavského, ktorý väčšinu svojho života prežil v USA a vytvoril tam videoklipy pre hviezdy ako Moby, Los Lobos, Esperanza Spalding a ďalších. Skvelé, inšpiratívne a vtipné rozprávanie umelca, ktorého od jeho návratu na Slovensko môžete každú nedeľu stretnúť v unikátnej rodinnej galérii Rudavsky's Magic Garden v Podunajských Biskupiciach. V rovnakom čase ako keynote interview prebiehal aj premiérový posluch kompilácie Full Moon 15, ktorá vznikla k výročiu rovnomenného českého hudobného časopisu a prispelo na ňu aj viacero slovenských umelcov a umelkýň.
Rozhovor so šéfredaktorom: Michal Pařízek z Full Moonu: Česko-slovenská scéna je v najlepšej kondícii, v akej kedy bola
Keď som sa po krátkom domácom oddychu do Novej Cvernovky večer vrátil, prvý človek, ktorého som vo vestibule stretol, bol Patrik Nagy z Berlin Manson. Bol tam spolu s ostatnými členmi kapely a od Paťa som sa dozvedel, že idú hrať, ale sám vtedy ešte nevedel, kde a kedy. Napadlo mi, že možno ide o Secret Session a vôbec som si nevšimol, že boli už v tom čase ohlásení ako oficiálna náhrada za Aggrasoppar z Faerských ostrovov, ktorým sa pre problémy s letom nepodarilo dopraviť. Koncert Berlin Manson som tak nič netušiac prejedol a prekecal. Podľa ohlasov môžem ľutovať, no videl som aspoň Adama Draguna hosťovať v zimomriavkovej skladbe Budúcnosť Viktora Oriho a potom aj v kapele Adamovho brata Pipesh v šialenom tracku menom Dresscode. Škoda, že som od Pipesh stihol len asi tri skladby, keďže ako správni punks odohrali namiesto 40 minút len pol hodinu. Ale aj ten kúsok stál za to a určite na nich ešte niekedy niekde zájdem.
Zdroj: Michal Hradský
Viktor Ori využil koncert na Sharpe na symbolický krst vinylu Lepsie nebolo nikdy dobre nebude. Namiesto oblievania, sypania či hádzania platne do publika vytiahol na pódium ľudí, ktorých fanúšikovia bežne nevidia – (ko)producenta albumu Jakuba Hríbika a manažérku Martinu Kotlárikovú. O tých sa totiž hovorí ešte menej ako o sidemanoch, no práve Sharpe je festival, ktorý je práve pre ľudí a o ľuďoch zo zákulisia hudobnej scény. Sprevádzaný bubeníkom a v niektorých skladbách aj hudobníčkou Kriss Krimm na klávesoch zahral spevák a gitarista takmer celý tento album a ak ste ho ešte nepočuli, rýchlo to napravte. Ťažko by ste totiž hľadali mrazivejšiu a nekompromisnejšiu osobnú výpoveď o dobe, ktorú žijeme (viac v recenzii). Škoda len, že naživo slová v hudbe dosť zanikali. O to viac však z Viktorovho prejavu kričali emócie, tak ako si to možno niektorí pamätajú z koncertu Shallov na rovnakom mieste a v rovnakom nočnom čase pred pár rokmi.
Predsavzatie dať si v sobotu aj pár tajných koncertov v knižnici sa mi podarilo splniť dvakrát. Najprv som sa šťastnou náhodou ocitol na preplnenom klavírnom koncerte Denisa Banga. Nehral však svoju Fvck_Kvlt tvorbu ako vlani v Slovenskom rozhlase, ale úplne iné skladby, od klasiky po Strawberry Fields Forever od svojich obľúbencov The Beatles. Veľmi milé prekvapenie večera.
Zdroj: Marta Lopez Briones
Takým bol aj úplne prvý koncert, ktorý som v sobotu videl - česká indie/acoustic-popová speváčka a skladateľka Anna Vaverková so svojím manželom (gitara) a nemanželom (bicie). Okrem skladieb z oceňovaného debutu Pozdravy z polepšovny (2023) a EP Roztomilá holka (2022) predstavila aj novinky z pripravovanej druhej štúdiovky vrátane čerstvo vydaného singla Nanana. Intímne texty o vzťahoch a pochybnostiach spieva absolútne presvedčivo hlasom, ktorý je krehký a zároveň silný. "Mňaukajúce" speváčky vedia liezť na nervy, ale Anna Vaverková sa so svojím hlasom dokáže pohybovať na hrane – nie je to ukričané ani uvzdychané, uveril som jej každú emóciu. A to aj o pár hodín neskôr na Secret Session, kde svoje piesne predstavila sama za klavírom a ukázala, že fungujú aj v na kosť ohlodaných verziách zaspievaných bez mikrofónu.
Silné ženské hlasy zneli na Kabinet stejdži počas celého sobotného večera. Sólo performance s kombináciou prvkov baskického folklóru, latino rytmov a elektronického experimentovania predviedla Španielka Verde Prato. Vo výsledku znela každá skladba inak a bolo zaujímavé nechať sa prekvapovať. Napriek tomu to však nebol ten typ strhujúceho koncertu, z ktorého by sa ťažko odchádzalo.
Zdroj: Tomáš Kuša
Naopak, pri mladej slovenskej kapele Eversame väčšina prítomných vedela, čo dostaneme, a aj sme to dostali. Shoegaze, emo a alt rock plný dunivých gitár, surová energia bicích a hlas speváčky Paulíny Struhárovej, ktorý kolega Matej Žofčín v recenzii ich nedávno vydaného druhého albumu prirovnal k nebohej Dolores O'Riordan z The Cranberries. Že na tom niečo je, potvrdila aj naživo. Kapela nedávno podpísala zmluvu s anglickou bookingovou agentúrou Upsurge Artists, s ktorou plánuje v roku 2026 zorganizovať turné po Európe a Anglicku. Držím palce a verím, že o Eversame ešte budeme veľa počuť.
V podzemí som si v sobotu užil vystúpenie slovenskej dídžejky, producentky a speváčky Neraev, kombinujúcej tracky rôznych BPM a elektronických subžánrov so živým spevom. Hudobne nejde o nič, čo by tu predtým nebolo, ale výsledok je vždy veľmi funkčný, s kvalitnou produkciou a tou správnou tanečnou energiou, ktorú Kristína svojím hlasom vkusne dopĺňa.
Chuť po rafinovanejšom liveacte zasýtil o pár hodín neskôr koncert nemeckého projektu Modus Pitch. Klasicky vzdelaný hudobník, multiinštrumentalista, producent a zvukový inžinier Friedrich Brückner ohýba žánre, ako sa mu zachce. V jeho hudbe je počuť prvky dubu, jazzu, post-punku, electra, ambientu aj new age. Každý song je iný a na rozdiel od Verde Prato (z ktorej sme na Modus Pitch prišli) sa odísť nedá, aj preto, že s Brücknerom je na pódiu výborný bubeník. Vďaka Sharpe, že aj u starých psov držíte nažive radosť z objavovania hudby!
Autor: Patrik Marflák
Zdroj: Michal Hradský
Sharpe 2025 očami Michaely Kučovej
Ako môže vyzerať originálny a autentický vzťah k ľudovej kultúre ukázala ukrajinská hudobníčka Katrù. Vychádzajúc z ukrajinských ľudových piesní reflektuje témy identity nie ako nehybné, skostnatelé dedičstvo, ale ako niečo živo fluidné, neustále sa meniace. Prostredníctvom baladických elektroakustických kompozícií, v ktorých chvíľami improvizuje aj využíva terénne nahrávky, ako napríklad spev vtákov, rozvíja ľudové motívy na snové zvukové krajiny.
Hudobníčka svoju aktuálnu tvorbu z pódia opísala ako príbehy migrácie, v ktorých dominuje túžba po spojení blízkych ľudí, rozdelených vojnou či ekonomickou nevyhnutnosťou. Práve akýsi dojem naliehavo melancholickej diaľky je najsilnejším pocitom z prejavu Katrù, ktorá tak na Sharpe predviedla dokonalé napojenie na smútky našich predkov. Ako sama umelkyňa konštatovala, naše a ich životy sa v mnohých ohľadoch žiaľ nemenia.
Zdroj: Michal Hradský
Jonsjooel, fínsky umelec pôsobiaci v Berlíne, bol jedným z množstva hudobníkov vystupujúcich sólovo, len v sprievode mašiniek a klasických nástrojov. Napriek tomu, ak by som mala jeho koncert opísať jediným slovom, charakterizovala by som ho ako výpravný. Hravými piesňami prevádza Jonsjooeleov hlas, ktorý farebne (v menej exponovaných polohách) pripomína vokál Jeffa Buckleyho. Zvuková bohatosť, invencia pri práci s tempom a plynulé spájanie prvkov pesničkárstva, folku, jazzu a elektronickej hudby sa postarali o jeden z najzaujímavejších zážitkov festivalu.
Na dvojicu Franek Warzywa & Młody Budda možno použiť celý zástup slov opisujúcich žánrové rozpätie ich tvorby – napríklad post-hardocorový hyperpop miešaný s punkom aj jazzom – ale ani to vás celkom nepripraví na zvukovú nálož energie, ktorú prinášajú. Hudobníci sa jednoznačne pohybujú na spektre extrému a excesu, robia to však s odzbrojujúcim humorom. A áno, vtipne sa pohrávajú aj so svojou poľskou identitou – skladajúc piesne o zemiakoch aj domovskej Varšave a Chopinovi. Pozoruhodná je aj Warzywova frontmanská charizma a dynamický prejav, a to nielen vtedy, keď skáče medzi ľudí pod pódiom, alebo popri speve "posiluje" s niekoľkokilovým vrecom zemiakov, či máva okolo seba pórom. Škoda len, že podmienky v Novej Cvernovke neumožnili naplno odprezentovať aj vizuálny sprievod koncertu s prekladmi poľských textov, keďže projekcia pod použitými svetlami zanikala.
Zdroj: Martin Tomiga
Strhujúci príklad prepojenia elektroniky a živého nástroja prinieslo vystúpenie belgického hudobníka Bothlane. Spojenie živých bicích a modulárnych syntetizátorov môže vyzerať ako pomerne priamočiary koncept, Bothlanova energická exekúcia však predčí akékoľvek očakávania. Dynamický, prekvapivý a výsostne tanečný set sa u publika stretol s nadšenou odozvou, bol ideálnym prechodom medzi večernou a nočnou časťou programu a pre mňa osobne jednoznačne patril k vrcholným zážitkom.
Domácu produkciu zastupoval aj on_drwej, mladý hudobník, ktoré poznáte napríklad z kapely Krstní otcovia. V tomto sólovom projekte však išlo o čisto elektronickú produkciu, a to určenú predovšetkým pre odvážne (a odolné) uši. Dystopické techno v kombinácii s noisom vytvára intenzitu, v ktorej ešte aj kričaný vokál prakticky zaniká, no vo výsledku prináša hypnoticky pohlcujúci zážitok.
Po odbornej chvále nielen počas popoludňajšej Listening Session veľké očakávania vzbudzovalo vystúpenie baskickej hudobníčky Verde Prato. Ako to však často s vysokými očakávaniami býva, nie celkom sa naplnili. Étericky minimalistické piesne Verde Prato rozhodne majú svoje čaro a vzdialene mi pripomenuli osobitú feminínnosť tvorby Weyes Blood či Julie Holter, avšak v slabšej koncentrácii. Sila hudobníčkinej výpovede na mňa jednoducho v tomto prípade celkom nepôsobila a ani spojenie živého a chvíľami loopovaného vokálu pre mňa nebolo presvedčivé.
Od éterickej víly som preto čoskoro smerovala k celkom opačnému hudobnému pólu – živelnej írsko-africkej raperke Celaviedmai. Som si istá, že s touto hudobníčkou sa ešte na slovenských pódiách stretneme, predviedla totiž výbornú prácu s publikom. To jej vďačne "zožralo" celý pestrý set zahŕňajúci tracky prechádzajúce od ostro agresívnych polôh až k danceovej prístupnosti. Napokon, nie je to každý deň, keď sa môžete baviť na hip-hope opisujúcom ženské sebavedomie, sexualitu aj strie na stehnách. Celaviedmai však predovšetkým sústredí svoju pozornosť na to, aby zapojila každého a každú pod pódiom – a publikum s ňou nadšene ide do kolien aj skanduje refrény, o ktorých existencii ešte pred pár minútami ani netušilo. Ideálny program na každý festival!
Zdroj: Martin Tomiga
Popri všetkom dramatickom dianí v slovenskej kultúre bol Sharpe chvíľou úľavy a pocitu normálnosti. Útočiskom, kde sa môžeme stretávať pri hudobných zážitkoch a rozhovoroch o kultúre, ktoré nie sú len ventilovaním frustrácie z krokov ministerstva. Miestom, kde môžeme zažívať slovenskú tvorbu v európskom kontexte, vnímať obohacujúcu pestrosť rôznych kultúr na vlastné uši. Tú možnosť máme práve vďaka podpore z aktuálne ohrozených verejných zdrojov (najmä Fondu na podporu umenia) a vďaka pevnej sieti medzinárodných partnerstiev, ktoré festivalu prinášajú európske siete či program Kreatívna Európa.
No viac ako inokedy si po tomto ročníku uvedomujem, že všetky tieto skvelé zážitky nám prinášajú predovšetkým skvelí ľudia, ktorí ich vytvárajú v skutočne neľahkých podmienkach – od samotných hudobníčok a hudobníkov až po celý realizačný tím, od produkčných zložiek cez booking agentky až po každého dobrovoľníka. Patrí im naša vďaka za to, že sme mohli mať na chvíľu pocit, že v slovenskej kultúre stále veci môžu fungovať a sme naďalej súčasťou európskeho spoločenstva. K pocitom vďačnosti však potrebujeme pridať aj solidaritu a podporu, ktorú práve ľudia tvoriaci tento typ nezávislej a alternatívnej kultúry dnes najviac potrebujú.
Autorka: Michaela Kučová
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2025" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
