25 rokov lásky a oddanosti: Nocadeň v Bratislave oslávili štvrťstoročie strhujúcim koncertom

Koncert 25 rokov Nocadeň, Stars Auditorium, 27.5.2023Zdroj: Katarina Oresanska

Takto pred rokom si v Bratislave prevzali dve zlaté platne za albumy Introspekcia a Auróra. V januári tohto roka sa znova ukázali v klube Randal, kde odohrali koncert k vinylovej reedícii albumu Nestrieľajte do labutí, a práve počas neho Rasťo Kopina prezradil, kedy a pri akej príležitosti sa do Bratislavy znova vrátia - osláviť 25 rokov Nocadeň, s čo najväčším počtom fanúšikov. Na túto príležitosť priestor obľúbeného klubu kapacitne nestačil. Nocadeň sa rozhodli umiestniť oslavu narodenín do netradičného priestoru Stars Auditoria, ktorý nedávno vyrástol v Bratislave.

Ešte vonia novotou a keď ho vidíte zvonka, neviete sa dočkať okamihu, kedy vstúpite dnu. Pohľad na tribúnu hlásil vypredané, priestor na státie zaplnený, štvorica z východu Slovenska sa presunula na západ a spolu s ňou aj fanúšikovia z viacerých kútov republiky. Oslava 25. narodenín kapely sa mohla začať. Pod šapitó s dvoma hviezdami umiestnenými na vrchole stanu sa v sobotu 27. mája konal neobyčajný cirkus. Zabudnite ale na všetky negatívne konotácie, ktoré ponúka výkladový slovník, aj na zneužívanie zvierat. Jediným zvieraťom sobotňajšej oslavy bolo to, ktoré sa v lídrovi Nocadeň prebúdza s prvým dotykom podrážok s pódiom.

Výmena energie medzi ním a publikom sa ale udiala ešte skôr, než sa uvideli. Priaznivci kapely boli správne naladení a nedočkaví už vo chvíli, keď na pódium jednotlivo vstupovali gitarista Róbert Kopina, basgitarista Boris Mihálik a bubeník Martin Janočko, ktorý zasadol na bubenícku stoličku po odchode Petra Gufroviča, ktorý stál pred 25 rokmi pri zrode Nocadeň. Fanúšikovia tak pripravili kapele privítanie, na ktoré snáď oslávenci tak skoro nezabudnú.

25 rokov Nocadeň, Bratislava Zdroj: Katarina Oresanska

Isté je, že výročný koncert zotrvá dlho aj v mysliach celej bandy, ako Rasťo Kopina fanúšikov familiárne nazýva. Môžete totiž poznať tvorbou odpredu aj odzadu, no na koncertoch, ako bol tento, napriek tomu neuniknete prekvapeniam. Počnúc vizuálnym spracovaním vystúpenia od pôsobivo vyskladaných svetiel, ktorých dynamika kopírovala jednotlivé pesničky, cez dianie na veľkých obrazovkách (to by bolo na samostatný článok), až po vyskladanie samotnej dramaturgie koncertu.

Štedrá minutáž dovoľovala kapele svedomito pripraviť prierezový výber nielen tých najzásadnejších hitov, ktoré musia zaznieť na každom koncerte (od klubového až po festivalový) ale povyberať aj pesničky, ktoré už dlho naživo nehrali. Na sociálnych sieťach kapela sľubovala, že prevedie fanúšikov ich pesničkovým vesmírom a rovnaký prísľub zaznel z úst speváka aj priamo v sále: "Oslavujeme síce 25 (rokov), ale cítim sa na 18. Ďakujem veľmi pekne, že ste celé tie roky s nami. Dnes večer vás prevedieme našim pesničkovým vesmírom, ktorý má rôzne nečakané zákutia."

Hneď v úvode sa Nocadeň vrhli medzi dvojicu skladieb Letíš padáš a Chvíľu, ktoré nič neponechali náhode. Ich výber celkom jednoznačne ukázal, že si neplánujú šetriť energiu na neskôr, ale počítajú naplno s každou sekundou. Tanečný charakter nasledujúcej skladby Možno pokračoval v nastavenom tempe. Chvíľku na vydýchnutie priniesla až romantická V nás, počas ktorej sa v už rozhorúčenom vzduchu vznášala láska. Inak tomu nebolo ani počas snáď najromantickejšej pesničky z pera bratov Kopinovcov – Buď hviezda (čo svieti mi nad hlavou).

Zdroj: Katarina Oresanska

Spomienka na Dana Heribana a očarujúca Lina Mayer

Následne všetko stíchlo v okamihu, keď publikum pochopilo, ktorá skladba bude nasledovať. Mrazivá Umriem pri tvojich nohách mala špeciálne venovanie "človeku, ktorý odišiel a zanechal za sebou veľa umenia. To je pre Teba, Daniel," venoval Rasťo Kopina pieseň zosnulému hercovi a hudobníkovi Danovi Heribanovi. Skladba zaznela aj na koncerte k 15. výročiu kapely, ktorý sa konal v Štátnom divadle v Košiciach. Jej krehkú intimitu cítim dodnes.

A teraz? Stalo sa to znova. S ešte o čosi emotívnejším charakterom. Dnes už o desať rokov starší líder Nocadeň zostal na pódiu sám, iba v spoločnosti vlastnej charizmy a jedinečného hlasu, ktorý znie čoraz intenzívnejšie. Človek by predpokladal, že tep závratne vyletí pri živelnom Havranovi či spomínanej rockovej bombe Letíš padáš, no, paradoxne, divoké údery vlastného srdca som najintenzívnejšie vnímala práve v tomto okamihu.

25 rokov Nocadeň, Bratislava Zdroj: Katarina Oresanska

To bol ale jeden z posledných pokojných momentov koncertu. Elektrizujúca energia iskrila počas Domina, v divokom cvale jazdcov bezhlavých sa publikum nechalo unášať počas Papierových koní. Nerútili sa však k ďalšiemu zo sklamaní, ako sa spieva v pesničke, ale k neskrotnej vášni, o čo sa postaral Rasťo Kopina celistvým pódiovým prejavom. Skladby Nestrieľajte do labutí a Architekti šťastia zase potvrdili, že toto sú zásadné hymny kapely, ktoré dávajú značke Nocadeň punc originality - metaforami, ktoré nikdy nemôžu zovšednieť.

Do tejto kategórie nepochybne patria aj legendárne Steny a hit Slová už nevravia nič, ktoré nemohli chýbať. Po nich prišiel moment, ktorý nikto nečakal. Počas skladby Čítaš mi z pier z roku 2017 sa po boku Rasťa Kopinu objavila krásna Lina Mayer, ktorá si v priebehu niekoľkých sekúnd podmanila publikum, nielen očarujúcimi šatami, ale predovšetkým pridanými vokálmi, ktoré sa na albumovej verzii piesne nenachádzajú.

Ako veľká vrúcna náruč sa okolo publika ovinula skladba Svitanie z ostatného albumu Auróra, ktorý narobil prievan aj v Českej republike, kde ho ocenili cenou Anděl. Zimomriavky naskakovali pri starších pesničkách Voľným pádom či Tvoj mono hlas, kde sa dlhoroční fanúšikovia celkom pochopiteľne nevyhli nostalgickej chvíľke a spomínaniu na obdobie, kedy Nocadeň tieto pesničky bežne hrávali naživo. No treba povedať, že koncert napriek tomu nepripomínal oslavovanie starých dobrých časov, bol oslavou prítomného okamihu. Aj keď, hviezda na bielom svetri Rasťa Kopinu nás vizuálne vrátila do ranného obdobia kapely, kedy mal vo videoklipe k prvému singlu Budím sa sám tričko s bielou hviezdou na hrudi. A rovnako tiež na fotkách bookletu debutového albumu.

Asi je zbytočné popisovať, že na každý mikrofón odvrátený do davu reagovalo publikum priam živočíšne. Rasťo Kopina dobre vie, že sa v tomto smere môže na svoje publikum spoľahnúť, kvôli čomu väčšina prítomných zrejme dodatočne poľutovala svoje namáhané hlasivky a prekrvené dlane. Ale to je presne tá daň, ktorú si má dobrý koncert od návštevníkov vybrať.

Vypínač v podobe druhého prídavku, pozostávajúceho zo skladieb Skúsme a Pod lampou, ukončil veľkolepú výročnú oslavu a mne nezostáva nič iné, len popriať kapele do ďalšieho štvrťstoročia zachovanie si rovnakej dávky energie a lásky k hudbe aj k fanúšikom, akú priviezli v sobotu do Bratislavy.

Podujatie bolo podporené zo sociálneho a kultúrneho fondu SOZA.

25 rokov Nocadeň, Bratislava Zdroj: Katarina Oresanska