Depeche Mode v Bratislave tým najlepším možným spôsobom potvrdili, že oslava v čiernom ešte neskončila

Depeche Mode v Bratislave, 28.5.2023Zdroj: Martina Mlčúchová

Jeden z najočakávanejších koncertov roka, ktorým bolo bratislavské vystúpenie britskej skupiny Depeche Mode v rámci turné k aktuálnemu albumu Memento Mori, prilákal v poslednú májovú nedeľu na Národný futbalový štadión takmer 30-tisíc fanúšikov. Kultová kapela opäť nesklamala a na radosť svojich priaznivcov ukázala, že oslava v čiernom pokračuje aj po vyše štyroch dekádach od jej vzniku a napriek bolestivej strate dlhoročného spoluhráča a priateľa.

Depeche Mode sa k nám vrátili po šiestich rokoch, naposledy sa v Bratislave zastavili v roku 2017 v rámci Global Spirit Tour (reportáž). Tohtoročný koncert bol v poradí už šiestym na Slovensku, pričom okrem jedného (2014, Zimný štadión Ondreja Nepelu) sa všetky ich vystúpenia konali na futbalovom štadióne pod holým nebom. Na potešenie fanúšikov a určite aj samotnej kapely a jej štábu to prvýkrát neboli chátrajúce Pasienky, ale len pár desiatok metrov vzdialená moderná futbalová aréna, ktorá svojimi parametrami poskytuje naozaj dôstojný priestor pre open air koncerty svetových kapiel. Bratislava sa tak vďaka Národnému futbalovému štadiónu aspoň v tomto smere stala porovnateľnou s inými európskymi mestami.

Okrem miesta konania je aktuálne koncertné turné poznačené aj inou zmenou. Takmer presne na deň konania bratislavského koncertu pred rokom (26.5.2022) vo veku nedožitých 61 rokov nečakane opustil tento svet zakladajúci člen skupiny Andy Fletcher. A hoci ho mnohí vnímali len ako nenápadného a stoického chlapíka za klávesmi s nemiznúcim úsmevom na perách, bol dôležitou osobou v pozadí, ktorý za skupinu komunikoval navonok a mal schopnosť urovnávať spory v kapele, jednoducho jeho postaveniu úplne zodpovedala prezývka "tichý velikán". Vo vzduchu vtedy visela otázka o ďalšej existencii Depeche Mode, na ktorú dal jednoznačne odpoveď ďalší vývoj, keď zostávajúci dvaja členovia, spevák David Gahan a klávesista a gitarista Martin Gore pokračovali na príprave nového albumu a ohlásili k nemu svetové turné.

fanúšikovia Depeche Mode v Bratislave, 28.5.2023 Zdroj: TASR - Jaroslav Novák

Aj po 43 rokoch od vzniku kapely je pre mňa vzrušujúce sledovať, ako hudba a filozofia Depeche Mode zasiahla život generácie, ktorá na ich tvorbe vyrastala. Masa dnešných päťdesiatnikov a šesťdesiatnikov odetých do čierneho sa už od predpoludnia prechádzala po meste a potom trpezlivo čakala na otvorenie brán štadióna. Dokonca sa našli takí, ktorí pred štadiónom nocovali v stanoch či autách.

Spomenul som si na prvý koncert Depeche Mode v Česko-Slovensku v roku 1988, kedy sa režim obával nepokojov, veď priaznivci DM nosili na svojom oblečení reťaze, z čoho si automaticky odvodil, že musia byť agresívni, čo bola, samozrejme, úplná hlúposť. Medzi divákmi však neboli len generační súputníci Depeche Mode, spolu s nimi túžili vidieť priekopníkov synthpopovej hudby aj oveľa mladší priaznivci, hoci dobu najväčšieho uctievania kapely nezažili. Hudba Depeche Mode navyše okrem generácií vždy spájala ľudí aj napriek hraniciam. Aj tentoraz bolo medzi fanúšikmi bolo počuť aj češtinu, maďarčinu či nemčinu.

Prečítajte si tiež: Autor knihy Depešáci: Nie je to len príbeh o uctievaní jednej kapely. Je aj o tom, čím žili a po čom túžili mladí ľudia v ČSSR

Chladnejší úvod predkapely

Približne o pol ôsmej sa na pódiu objavila štvorica hudobníkov tvoriacich kalifornskú formáciu Cold Cave, ktorí v Bratislave predskakovali hlavnej hviezde večera počas aktuálneho turné posledný raz. Skupina vedená básnikom a hudobníkom Wesleym Eisoldom a inšpirovaná tvorbou skupín ako The Sisters of Mercy alebo New Order odohrala šesť skladieb predstavujúcich zmes darkwave, post-punku a synthpopu s citeľným odkazom na 80. roky. Chladný elektronický zvuk s výraznými basmi a dunivým rytmom spočiatku zaujal, avšak po druhej-tretej piesni svojou monotónnosťou ešte nenaplnený štadión evidentne nudil, k čomu prispelo aj nastavenie zvuku – to však býva daňou za možnosť byť predskokanom hviezdy.

Netrpezlivé publikum sa nástupu Depeche Mode dočkalo krátko pred deviatou, keď za pódiom spadla čierna opona zakrývajúca pozadie, ktorému dominovalo nadrozmerné písmeno "M" v tvare, ako je zobrazené na obale albumu Memento Mori. To zohralo počas koncertu dôležitú rolu, menilo svoje zafarbenie a spolu s premietanými obrazmi vytváralo ku každej piesni vlastnú atmosféru, ktorú posilňovali precízne naprogramované svetlá. Hoci celkovo možno nastavenie javiska zhodnotiť ako minimalistické – neboli tu žiadne veľké konštrukcie či iné súčasti a v porovnaní s predchádzajúcimi turné skupiny bolo premietnutých oveľa menej klipov či videopríbehov – celé vystúpenie vyznelo vizuálne veľmi pôsobivo.

Zdroj: Martina Mlčúchová

Dobre namiešaný setlist

Koncert otvorila úvodná skladba z nového albumu My Cosmos is Mine, po ktorej nasledovala ďalšia novinka Wagging Tongue. Tieto piesne akoby navodili celkový hudobný charakter večera, ktorý poznačil aj staršie hity skupiny. Aranžmány prezentovaných piesní boli o niečo drsnejšie, temnejšie a často s výraznými psychedelickými prvkami. Depeche Mode umne namixovali program koncertu, keď novinky striedali chronicky známymi skladbami.

Čo mňa osobitne potešilo, a nebýva to zvykom, publikum si už stihlo za pomerne krátky čas od vydania albumu Memento Mori osvojiť aj najnovšie piesne a bez problémov ich odspievať s Davidom Gahanom. Takou bola aj skladba Ghosts Again, prvý singel z nového albumu, ku ktorej sa na pláne objavili úryvky z oficiálneho čiernobieleho klipu. Pri tak skvelej odozve publika na novinky, po čom túži každá kapela vrátane najväčších svetových hviezd, niet divu, že Gahan v jednom momente vyslovil vetu: "Bratislava, naozaj ste zatiaľ najlepší!" (v rámci aktuálneho turné).

Recenzia: Smrť alebo znovuzrodenie? Depeche Mode nahrali svoj najsilnejší album za posledné dve dekády

Naopak, najstaršou skladbou, ktorá na Tehelnom poli zaznela, bola ~~Everything Counts~~ Just Can't Get Enough z albumu Speak and Spell (1981). Z ranej éry Depeche Mode je aj Everything Counts (album Construction Time Again, 1983), vizuálne sprevádzaná na plátne postavou s bielymi rukavicami, ktorá rukami znázorňovala hrabivosť.

Nechýbali samozrejme ani neskoršie nesmrteľné hity Enjoy The Silence, počas ktorej si mohli frontmana zblízka vychutnať diváci stojaci pod pódiom vedľa móla, A Pain That I'm Used To, či piesne z temnejšieho Gahanovho obdobia, kedy bol reálne blízko smrti – I Feel You alebo In Your Room. Silným zážitkom bola spomienka na Andyho Fletchera, keď sa počas piesne World In My Eyes objavila na plátne jeho fotografia.

Zdroj: Martina Mlčúchová

Spevácky tandem snov

Á propos, Dave Gahan znovu potvrdil, že je nenapodobiteľnou osobnosťou s velikánskou charizmou, mág, ktorý si dokáže získať publikum tak, že stačí jedno gesto alebo pokyn a má ho v hrsti. Vo veku 61 rokov ukázal aj oveľa mladším spevákom, ako sa robí šou. Predviedol sa vo výbornej hlasovej kondícii, jeho barytón je stále podmanivý a k tomu len jemu vlastné baletné pohyby, otáčky a mávanie rukami akoby krídlami, hra so stojanom mikrofónu... Svojou tajomnou, a pritom stále pozitívnou energiou dokáže publikum magneticky priťahovať a fascinovať od prvého okamihu až do konca vyše dvojhodinového koncertu.

Jeho rovnocenným hudobným partnerom je Martin Gore, ktorému počas celého večera nezmizol úsmev z tváre. Hlavný autor tvorby Depeche Mode, ktorý okrem klávesov ovláda svoju gitaru s okamžite rozpoznateľným zvukom, je spoľahlivou oporou pre speváka. Možno je to len môj pocit, ale po tom, čo sa z nich stalo duo, sa akoby viac zblížili, veď bez toho by asi nemohol ani vzniknúť tak kvalitný album, akým je ten aktuálny. Martin sa ako spevák predviedol v dvoch pomalých skladbách Home a Soul With Me a publikum ho ako jeden doprevádzalo. Ako poznamenal jeden z fanúšikov stojacich veda mňa: "Ten chlapík hlasovo zreje ako víno" – a nemožno s tým nesúhlasiť. Rovnako platí, že bez jeho sprievodných, niekedy až operne znejúcich vokálov by skladby Depeche Mode neboli tým, čím sú.

Dvojicu Gahan – Gore na pódiu dopĺňali koncertní členovi Depeche Mode – multiinštrumentalista Peter Gordeno (klávesy, piano, basová gitara) a bubeník Christian Eigner, ktorí s Depeche Mode vystupujú už celé štvrťstoročie, od roku 1998. Za ich nasadenie a hráčsky perfekcionizmus im patrí velikánsky rešpekt, aj oni nemalou mierou prispievajú k tomu, že značka Depeche Mode tak dlho funguje a na svetových pódiách stále žiari.

Dave Gahan, Depeche Mode v Bratislave, 28.5.2023 Zdroj: Martina Mlčúchová

Diváci odchádzali zo štadióna opäť veľmi spokojní, zažili Depeche Mode v dobrej kondícii a pripomenuli si časy, keď vznikali skladby, s ktorými vyrastali. Komu bolo málo, má možnosť skúsiť zohnať vstupenky do blízkej Budapešti alebo Prahy, kde sú koncerty naplánované až v polovici letných prázdnin.

Jediným čiernym bodom na celom podujatí, okrem inak skvelej organizácie, bol odchod divákov z priestorov štadióna, kedy sa dav naraz zasekol v priestore a pomerne dlhú chvíľu nebolo možné dostať sa z tlačenice von. Ale to už k návšteve veľkých koncertov občas patrí. A fanúšikovia Depeche Mode by si to určite kedykoľvek zopakovali znova. Uvidíme, či sa u nás predstavia aj siedmy raz.