Júlové vystúpenia americkej legendy vo Viedni sa v ostatných rokoch stali pre jej fanúšikov z nášho regiónu akýmisi malými-veľkými Vianocami uprostred roka. Patti Smith nikdy nesklame a vždy prinesie osvedčené darčeky, ale aj prekvapenia. Vždy, keď vystúpi a pozdraví svojím povestným "Hello, everybody", svet sa na chvíľu zmení na lepšie miesto, v ktorom vládne rock'n'roll, a každému, kto by si dovolil oponovať, ukáže zaťatú päsť.
Čakanie na hviezdu štvrtkovej letnej noci spríjemnili hneď dve vystúpenia. O 18:00 to boli rakúska speváčka Ina Regen s gitaristom Valentinom Bröderbauerom a ich pop-rockové skladby v sprievode klavíra a gitary. O hodinu neskôr nastúpila rodáčka z Bermudských ostrovov Heather Nova. Okrem iných zaspievala aj známe skladby Walk This World či London Rain (Nothing Heals Me Like You Do), ktorú použili aj tvorcovia obľúbeného seriálu Dawsonov svet (1998 – 2003). Hudobníčka priznala, že je pre ňu veľkou cťou predskakovať Patti Smith, ktorá jej "zmenila život".
Po krátkej prestavbe pódia privítali tisíce fanúšikov búrlivým potleskom o 20:45 Patti s jej kapelou, v ktorej nechýbali jej syn a talentovaný gitarista Jackson Smith a basgitarista Tony Shanahan. Formácia zostala po celý večer viac-menej verná setlistu z aktuálneho turné, dokonca patril k tým štedrejším, a v úvode prišli na rad skladby Summer Cannibals a Redondo Beach. Druhá menovaná bola zároveň jedinou piesňou z kultového albumu Horses (1975), ktorá zaznela počas vystúpenia.
Hneď v tretej piesni sa areálu METAStadt Open Air naplno zmocnila charizma Patti Smith a už ho nepustila. Šamanská Ghost Dance v spojení so zapadajúcim slnkom nad Viedňou priniesla magické spojenie, a to najmä v závere pri opakujúcom sa "we shall live again", kedy Patti so zatvorenými očami a natiahnutými rukami na okraji pódia akoby prijímala energiu od publika, aby ju mohla znásobenú vracať naspäť.
Ako sama počas vystúpenia niekoľkokrát podotkla, Viedeň má veľmi rada a vždy sa teší na mieste publikum. V tejto aréne hrala po prvý raz, tehlový areál s vysokým komínom na poetku zapôsobil a pripomenul jej tamojšiu Open Air Arénu, kde vystupovala už niekoľko razy a ktorej poslala pozdrav.
Prvou z troch coververzií koncertu bola Man in the Long Black Coat, ktorú pôvodne nahral Bob Dylan v roku 1989. Názov skladby bol zároveň symbolickým premostením k ďalšej piesni Cash, ktorú členka Rock'n'rollovej siene slávy napísala po smrti "iného muža v čiernom kabáte" – Johnnyho Casha. Mnohých fanúšikov jej mimoriadne vydarená live verzia určite potešila, keďže skladba Cash nepatrí do bežného koncertného programu formácie. Pútavé rozprávanie o stretnutí so starým kapitánom vo viedenskej kaviarni pri poháriku zase vyústilo do skladby Nine, ktorú Newyorčanka napísala pre jej kamaráta Johnnyho Deppa.
Je obdivuhodné, ako sa Patti Smith darí prepájať generácie a vidieť, ako v predných radách tancujú a spievajú tínedžeri v originálnych "róbach" spolu s rovesníkmi 77-ročnej interpretky. Dôkazom bol aj cover hitu Summertime Sadness od Lany Del Rey. Patti prezradila, že má túto pieseň veľmi rada a pripomína jej divoké noci, ktoré zažívala s jej už zosnulým manželom Fredom "Sonicom" Smithom. Práve jemu, už tradične, venovala svoj komerčne najúspešnejší singel Because the Night, po ktorom skupinu na niekoľko minút opustila a muzikanti pod vedením Shanahana za mikrofónom potrápili svoje nástroje v skladbe Fire od Jimiho Hendrixa. Chvíľami sa zdalo, že z Jacksonovej gitary naozaj začnú šľahať plamene.
Druhý príchod Patti na stage sprevádzali hypnotické akordy Dancing Barefoot, ktorej spoluautorom je pražský rodák Ivan Král. Z úst poetky zaznelo aj niekoľko posolstiev mieru a súdržnosti, ktoré pretavila do skladby Peaceable Kingdom. Po majstrovsky vystavanej piesni Pissing in a River prišla na rad spomienka na Kurta Cobaina v piesni About a Boy s explodujúcim záverom. "Keď sme sa dozvedeli o smrti Kurta, sedeli sme s Fredom doma a boli sme nesmierne smutní," prezradila Patti. "O pár mesiacov neskôr zomrel aj Fred," dodala a v niekoľkominútovej óde nešetrila svoj jedinečný hlas, ktorý vekom dostáva čoraz väčšiu, priam hmatateľnú silu.
Bolo až neuveriteľné sledovať, ako žena s dlhými sivými vlasmi skáče na pódiu v bielych plátenkách a s mikrofónom v ruke spieva kultovú hymnu tínedžerov z prvej polovice 90. rokov minulého storočia Smells Like Teen Spirit od Nirvany s takou energiou a nasadením, že doslova strhla dav pod stageom. Kiež by to dokázali zachytiť videá na Youtube.
Bezprostredná komunikácia s publikom sa dotkla aj takej témy, ako sú rozopnuté gombíky na rifliach, ktoré si Patti podľa vlastných slov zabudla zapnúť po odchode z toalety. "Prečo ste ma vy tu vpredu na to neupozornili. Ospravedlňujem sa. Už sa to nebude opakovať, teda až kým sa to nestane opäť," povedala so smiechom, zapínajúc si rázporok uprostred pódia.
Keďže umelkyňa nezabúda nielen na svojich hrdinov, ale aj najbližších spolupracovníkov, počas predstavovania jej tímu zaspievala spolu s fanúšikmi "Happy Birthday" pre jedného z členov, ktorý vo štvrtok oslávil narodeniny. Bodkou za európskym turné bola skladba People Have the Power, ktorej posolstvo v závere skvelého koncertu plného emóciami nabitých momentov akoby zanechalo ešte silnejšiu stopu ako inokedy. "Ďakujem vám. Ste úžasní, úžasní. Dávajte na seba pozor, buďte silní, buďte šťastní," rozlúčila sa Patti a s typickým detským úsmevom na tvári odkráčala do zákulisia.
Autor: Lukáš Dedík