Za posledných päť rokov som Janu Kirschner videl asi sedemkrát a každý z tých koncertov bol úplne iný, či už miestom konania alebo zložením kapely a aranžmánmi pesničiek. Ani ten posledný v rámci nového projektu Jana Kirschner Komorne nebol výnimkou.
Mohli ho pokojne presunúť do väčšieho priestoru, no podľa Janinej manažérky chceli koncert urobiť práve v Novej Cvernovke, pretože radi podporujú nezávislé kultúrne centrá a ľudí, ktorí ich tvoria. Napokon, už predchádzajúce turné Takmer sólo sa všade okrem Bratislavy konalo práve v takýchto priestoroch (trnavská Synagóga, Nástupište 1-12 v Topoľčanoch, Záhrada v Banskej Bystrici, žilinská Stanica a košická Tabačka). Mohli tiež pridať ďalší koncert, ale povedali si, že urobia vystúpenie exkluzívnym a ďalšie budú na jeseň, kedy je v pláne väčšie turné. Podrobnosti zatiaľ nie sú známe, no jeho súčasťou by mali byť aj presunuté koncerty v Skalici a Nových Zámkoch.
Zdroj: Martina MlčúchováPódium zdobil pár dní pred splnom ligotavý Mesiac z dielne A x S (Ateliér scénografie)Čerstvá novinka aj staré hity zmenené na nepoznanie
Fanúšikovia sa majú na čo tešiť, spojenie Jany Kirschner so sláčikovým kvartetom Spectrum Quartett opäť do jej pesničiek prináša nové vzrušujúce momenty. Takým bola hneď na začiatku vystúpenia aj nová skladba Holubienka, ktorá minulý týždeň na verejnom koncerte zaznela prvýkrát (predtým mala na jeseň premiéru v rámci udeľovania cien Nadácie Tatra Banky). Po novinke sa speváčka prostredníctvom hitu Líška vrátila o takmer 20 rokov naspäť, no nebyť textu, diváci by známu pieseň možno ani nespoznali. Vek pesničiek v tomto programe nehrá žiadnu rolu, s upravenými aranžmánmi sa rozdiely medzi nimi stierajú a kompozične jednoduchšie popové piesne zo začiatku Janinej kariéry znejú rovnako zaujímavo ako žánrovo nezaraditeľná tvorba z jej posledných troch albumov.
Súčasťou koncertov, ktoré sú označované ako komorné, obvykle nebývajú bicie nástroje, no v tomto prípade na pódiu nechýbali. Tomáš Hríbik (člen kapely Says aj koncertnej skupiny Kataríny Málikovej) priniesol do konceptu potrebnú dynamiku. V niektorých skladbách ste si jeho citlivú hru pod krásnymi harmóniami sláčikového kvarteta ani nemuseli všimnúť, inokedy na seba strhol viac pozornosti, či už originálnou minimalistickou hrou na čepeli kosy svojho starého otca v piesni Krajina rovina alebo explozívnou energiou na konci jednej z najlepších skladieb Máj krásny máj. Tú Jana hrala snáď na každom koncerte, ktorý som za posledné roky videl, a práve táto pieseň a jej rôzne podoby pekne ukazujú jej schopnosť transformovať zvuk a atmosféru svojich pesničiek. Nepochybujem o tom, že Máj krásny máj budeme v budúcnosti počuť ešte na x ďalších rôznych spôsobov.
Asi najviac nenápadným, no mimoriadne dôležitým kúskom skladačky na pódiu je Tomáš Fuchs, jediný člen zostavy, ktorý bol od roku 2013 súčasťou každého turné Jany Kirschner. Nie je preto prekvapením, že táto dvojica je už perfektne zohratá, navyše je mladý český gitarista veľmi univerzálnym hráčom, takže funguje ako dokonalé spojítko medzi speváčkou, progresívnym bubeníkom a neklasickým klasickým kvartetom. Spectrum Quartett totiž vonkoncom nehrajú len klasiku, ale aj súčasnú vážnu hudbu a blízky je im aj stredoeurópsky folklór, aký sa mieša na albumoch Moruša Biela a Čierna. Líder kvarteta Ján Kružliak ml. bol v kapele Jany Kirschner už na turné k prvému z tejto dvojice albumov, teraz dostal priestor rearanžovať jej piesne a zahrať si ich so svojimi spoluhráčmi Braňom Bielikom, Adamom Novákom a Petrom Dvorským.
Ako speváčka avizovala už pri ohlásení jarných koncertov, výsledkom je veľmi hravý a organický projekt, v ktorom nie je priestor pre nudu. Skvelými príkladmi sú piesne ako Divná, Sama či Na čiernom koni, ktorým napriek skromnejšej zostave ani náhodou nechýbala energia. Kvarteto ukázalo svoju všestrannosť najmä v posledne menovanej, kde originálne a úsmevne striedalo klasicky vážne a cigánsky temperamentné pasáže. Silné však boli aj pomalé piesne - uspávanku Až príde večer, kde podmanivý spev sprevádzali iba sláčiky, počúvala zaplnená sála doslova so zatajeným dychom. Zaujímavým kontrastom voči akustickému konceptu bol zase prídavok Ty a ja, kde Tomáš Hríbik vymenil bicie za elektronické zvuky. Na jeseň by takýchto prekvapení mohlo byť kľudne aj viac.
Zdroj: Martina MlčúchováÚprimná i teatrálna
Za posledné roky nebolo veľa koncertov, ktoré Jana Kirschner odohrala bez svojho partnera, klávesáka a producenta Eddieho Stevensa. Nekonvenčný britský hudobník je od roku 2010 kľúčovou postavou jej umeleckého prerodu a odvážnejšieho prístupu k tvorbe aj samotnému koncertovaniu. O to viac potešujúce je sledovať, ako speváčka už aj bez jeho podpory na pódiu sebavedome kráča proti prúdu a ide si svoje. Jej "šansoniérsky" prejav nemá nič spoločné s hraním na istotu, typickým pre väčšinu popových speváčok. Jednu pieseň odštartuje na kraji pódia hlasným spevom bez mikrofónu, na začiatku ďalšej zase tichým šepotom odrecituje báseň a následne začne spievať a cappella tak, že vám naskočia zimomriavky.
A navyše je pri jej vystúpeniach jasné, že vždy spieva tak, ako to v danom momente cíti. Cieľom nie je priniesť fanúšikom hudbu a spev "ako z cédéčka", ale dať im autentické a neopakovateľné zážitky. K tomu patrí aj určitá teatrálnosť, ktorou Jana Kirschner svoj prejav okoreňuje - v najživelnejších častiach piesní divoko tancuje a užíva si údery na veľký bubon, inokedy veľkými gestami "diriguje" svojich o generáciu mladších spoluhráčov i publikum. Výhodou je, že to po dvoch dekádach koncertných skúseností vie robiť tak, aby toho všetkého nebolo príliš a vy jej veríte, že nejde o nasilu robenú pódiovú šou.
Rovnako prirodzene pôsobia aj príhovory medzi pesničkami. Otvorene a s humorom v nich rozpráva aj o veciach, na ktoré by možno pred veľkým davom nemala odvahu, napríklad keď si zaspomínala na spoluprácu s Petrom Hapkom na piesni Sněžná sova (2006). Priznala, že v texte Michala Horáčka najskôr rázne odmietla spievať slová "lovecká fena, neukojená" a chcela, aby túto časť textu zmenili, pretože sa s ňou nevedela stotožniť. No keďže "Horáčkovi se neříká ne", so zmenou nesúhlasil a ponúkol radšej naspievanie piesne Lucii Bílej. Napokon však Jana pesničku v Hapkovom štúdiu predsa len spontánne naspievala, pretože, ako so smiechom dodala, jej "(vzťahová) situácia sa medzitým zmenila".
Zdroj: Martina MlčúchováZ rozhovorov je už známa ďalšia Janina historka, ktorá vo štvrtok večer zaznela. Je o skladbe Sama a dramaturgovi jedného veľkého slovenského rádia, ktorý vraj po jej vypočutí povedal, že je to skvelá pieseň, ale keby ju pustil do éteru, tak príde o prácu. Jana Kirschner bola vtedy z tohto prístupu sklamaná, no dnes si z toho už zjavne veľkú hlavu nerobí. Má svojich fanúšikov, ktorí ju milujú takú, aká je - pre jej hudobnú úprimnosť a odvahu kráčať po nevychodených chodníčkoch. A určite aj preto, že môže prísť na pódium aj v bodkovanom kimone, celé ho počas vystúpenia prepotiť a po koncerte na seba navliecť "raperskú" oversized mikinu - a napriek tomu po celý čas pôsobí žensky a príťažlivo.
V pamäti mi v súvislosti s týmto koncertom zostane aj jedna hudobne dokonalá náhoda, keď na konci intímneho intra v piesni Miluješ nemiluješ v zadnej časti publika zrazu hlasno zacinkal zvuk spadnutého kľúča. Perfektne načasovaný moment, ktorý si možno hudobníci na pódiu ani nevšimli, odštartoval pokračovanie skladby a pekne podčiarkol atmosféru večera v spojení výnimočnej hudby a skvelého vnímavého publika. Pretože ak hovoríme o hudbe, tak aj pri fanúšikoch platí, že kvalita je dôležitejšia ako kvantita.
Zdroj: Martina MlčúchováViac fotografií z koncertuSetlist koncertu Jana Kirschner Komorne v Bratislave:
(26. 4. 2018, Nová Cvernovka)
1. Holubienka
2. Líška
3. Krajina rovina
4. Sněžná sova
5. Miluješ nemiluješ
6. Na krídlach divých včiel
7. Na čiernom koni
8. Až príde večer
9. Máj krásny máj
10. Divná
11. Sama
12. Pokoj v duši
Prídavky:
13. Ty a ja
14. Modrá
Autor: Patrik Marflák
Foto: Martina Mlčúchová
Súvisiaci interpreti: Jana Kirschner
