Besnenie zbojníkov je akcia, ktorú každý rok organizuje bratislavská thrashová úderka Catastrofy. Za ten čas podujatie vyrástlo z Obludy až do MMC a vyslúžilo si kultový status. Organizátori si vždy dávajú záležať na hosťoch a rôznych sprievodných atrakciách, ktoré z neho robia naozaj výnimočný zážitok.
Tento ročník bol naozaj špeciálny, pretože Catastrofy oslavujú dvadsať rokov na scéne a zároveň ich debutový album Zbojnícky tanec (2015) mal desať, a tak sa ho rozhodli zahrať úplne celý po veľmi dlhej dobe. Napriek nešťastnej trinástke všetko dopadlo na výbornú, až na jednú malú zmenu v programe.
Vždy pripravení Acid Force
Tou bolo nahradenie pôvodne ohlasených Insanity Alert z Rakúska, ktorí sa žiaľ koncertu nemohli zúčastniť a narýchlo zaskočili vždy pripravení Acid Force. Tí sa postavili na pódium presne o 19:30, tentokrát v plnej sile, pretože naposledy, keď zavítali do Bratislavy, tak to bolo bez bubeníka. To je vec, pre ktorú by 99% kapiel zrušilo vystúpenie, nie však Acid Force. Za bicie si sadol gitarista a spevák Andrej Petro a koncert odspieval a odbubnoval, čo je naozaj pri ich štýle obdivuhodný výkon.
Acid Force hrajú poctivý thrash metal v duchu 80. rokov a striktne odmietajú všetko moderné, čo dal charizmatický basgitarista Juraj Ondrejmiška jasne najavo aj vo svojich príhovoroch k publiku. A komu by to nebolo jasné ani potom, stačí sa na nich pozrieť. Ich našlapané vystúpenie ma vrátilo v čase do mojich začiatkov spoznávania metalového sveta, kde thrash hral prvé husle. Coververzia skladby Agent Orange od Sodom, ktorá patrí medzi moje najobľúbenejšie, bola parádnou čerešničkou na torte.
Ako to už na koncertoch býva, kapely zvyknú hrať o čosi rýchlejšie ako na albumoch a v prípade Acid Force je tá rýchlosť až neuveriteľná, keďže album World Targets In Megadeaths (2023), z ktorého sa hralo najviac, je rýchly až-až. Lepší záskok za Insanity Alert si Catastrofáci nemohli vybrať a ich šou Acid Force bola skvelým štartom piatkového večera.
Zdroj: Branislav Vartovník
Najväčšie prekvapenie večera
Nasledovala kapela Patriarcha, ktorej tvorba je z úplne iného súdka. Počas prestávky pribudli na pódiu všakovaké kulisy, dotvárajúce atmosféru jej temného setu a okrem hudby samotnej ju doklepli aj pôsobivé kostýmy jednotlivých členov. Patriarcha boli pre mňa jednoznačne najväčším prekvapením večera a podľa vrúcneho prijatia publikom som určite nebol sám. Teraz to nemyslím tak, že by ostatné kapely zahrali zle, práve naopak, ale pri Acid Force a Catastrofy som vedel, do čoho idem, zatiaľ čo death doomová partia z obce Slaská bola pre mňa veľkou neznámou.
Pôvodne som si myslel, že časť ich setu využijem na debatu s kamarátmi, ktorých sa na Besnení zišlo neúrekom, ale nedalo sa. Od začiatku do konca som stál v publiku ako prikovaný a hltal každú notu. V predchádzajúcom odstavci som pre zjednodušenie ich štýl nazval death doomom. To však nie je úplne presné, pretože sa tam toho dialo omnoho viac. Napriek absencii gitarových sól, ale zato s množstvom melodických vyhrávok a dominancii stredného tempa, boli ich piesne pestré a obohatené modernými groovmi, miestami až na hranici death coru. Gojiroidný tlak mixnutý so zmodernizovaným death metalom bolthrowerovského typu s prvkami sludge? Fakt ťažko zaraditeľné, tak nebudem ďalej špekulovať a choďte si to radšej pustiť, oplatí sa.
Patriarcha využili naplno každú minútu svojho času na pódiu a medzi skladbami nezaznelo ani slovo z úst speváka alebo kohokoľvek z kapely. Postava speváka pútala v publiku asi najväčšiu pozornosť nielen pre naozaj výživný growling, ale aj preto, že Miro je známy na sociálnych sieťach pod pseudonymom Cikindeles a je jednoznačne najsledovanejším domácim metalistom s viac ako 600-tisíc followermi na Instagrame, a to nerátam ďalšie siete, na ktorých pôsobí. Jeho vtipné videá zo života metalistu si získali v relatívne krátkom čase obrovskú popularitu a som rád, že som teraz mohol zažiť aj jeho vážnejšiu tvár, ktorá mu sedí rovnako.
V rozhovore s ním som sa dozvedel, že Patriarcha plánujú nový album a ak bude v duchu tohto koncertu, kde zazneli najmä skladby zo zatiaľ poslednej dosky Tumulus (2021), tak tu máme ďalšiu kapelu zrelú na export. Škoda, že poľskí black metalisti Batushka sa kvôli súdnym opletačkám medzi členmi museli premenovať na Patriarkh, dokonca vystupujú v podobných rúchach so zakritými tvárami ako náš Patriarcha a v zahraničí si to môžu popliesť, prípadne zle vysvetliť, napriek tomu, že chalani zo Slaskej tu boli skôr.
Zdroj: Branislav Vartovník
Catastrofy v životnej forme
O Catastrofy som už písal toľkokrát, že som mal pred koncertom obavy, čo do tohto článku vlastne dám, aby to nebolo stále o tom istom. Či už to boli reporty z posledných ročníkov Besnenia zbojníkov alebo nedávna video "retro" recenzia na ich debut Zbojnícky tanec (2015), všade sa to hemžilo superlatívami a ja márne čakám, kedy niečo domrvia, aby z toho mohol byť konečne poriadny hejterský článok, lebo tie sa ževraj dnes čítajú viac.
Žiaľ, nedočkal som sa ani teraz, pretože Catastrofy sú v životnej forme a v piatok som zažil ich najlepší koncert, čo som kedy videl. Určite k tomu prispela aj oslava desiatich rokov od vydania spomínaného debutu, ktorý považujem za jednu z najlepších domácich metalových nahrávok celkovo a kapela sa rozhodla ho pri tejto príležitosti zahrať celý od začiatku do konca.
Všetko teda otvoril populárny fujarový rozfuk intra Anciáša, zmráka sa!, ktorý to dotiahol až do novej verzie slovenskej hymny a od nasledujúcej pecky Zbojníci apokalypsy začala nekompromisná thrashová jazda svetovej úrovne. Koncertné prevedenie skladieb z ich prvotiny má ešte väčšie gule ako na nahrávke a ja som sa tešil najmä z tých, ktoré som naživo videl po prvýkrát. Sedlák, Kazimír, Žabomyšie vojny alebo Zapadám prachom sú všetko strašné pecky, ktoré by pokojne mohli hrávať častejšie.
Zdroj: Branislav Vartovník
Samozrejme, potešili aj tie, čo sa v ich setlistoch objavujú viac. Bastardi spoločnosti je metalová hymna a vidieť ju hučať unisono celý klub je husacinotvorný zážitok, ktorý sa na domácej scéne často nevidí. Politicky nekorektný love song z 18. storočia Ančine cecky vždy na publikum zaberie, no a Na detskej oslave je podľa mňa dokonalý učebnicový thrash. Krik a beznádej je koncertná klasika a asi ma nikdy neprestane baviť pozerať sa na Borisa, Beňa a Hrajruku ako tam bliakajú tie nezmysly.
V jednej veci sa opakovať musím, pretože stále platí, že Hrdlorez Boris je rodený frontman. Platilo to už keď som ich videl prvýkrát v roku 2019 a dnes to platí hádam ešte viac, pretože aj v tejto disciplíne sa zdokonalil. Každé jedno slovo malo váhu a padlo na úrodnú pôdu, pokecy medzi pesničkami neboli dlhé ani krátke, proste všetko do seba nádherne zapadalo. Väčšinou na koncerte sledujem hlavne jeho spolu s dokonale funkčným gitarovým tandemom Hrajruka / Mastiflinta, preto som sa tentokrát rozhodol viac zamerať na rytmickú sekciu.
Bubeník Roman je spoľahlivou oporou a motorom kapely a niet divu, že si ho požičiavajú napríklad prog-djent-metaloví Holotropic, či blacková úderka Aeon Winds. No a na Mifa s basgitarou bola ozaj radosť pozerať. Chalani ho v rámci srandy a určitej podobnosti prirovnávajú k Budovi Spencerovi, ktorý je známy skôr pomalšou až ťažkopádnou chôdzou a aj keď treba niekomu naplieskať, tak sa skôr spolieha na svoju mohutnosť a silu faciek ako na rýchlosť a obratnosť. Mifo je na pódiu presný opak. Skáče ako gymnasta, headbanguje, hrozí, spieva a to všetko zvláda popri hraní náročných basgitarových partov.
Zdroj: Branislav Vartovník
Keďže Zbojnícky tanec má necelých tridsať minút, zvyšok koncertu tvorili skladby z albumov Besnota (2018), Taký je život (2021) a z legendárneho splitka s kapelami Kaar a Exorcizphobia, a dostalo sa aj na úplne nový singel K lopate. Nechýbali ani zbojníci, ktorí pomáhali so sprievodným programom ako súťaž v jedení halušiek, crowdsurfing na nafukovacej jahode a z času na čas obdarovali niekoho z publika tričkom kapely. Všetko uzavrelo pohostenie marlenkou a kapela sa s plným klubom rozlúčila.
Je naozaj radosť vidieť domáce kapely, ktoré by úplne v pohode obstáli v konkurencii s tými svetovými a v tento večer také boli všetky. Ak sa chcete o nich dozvedieť viac, pozrite si video s rozhovormi, ktoré sa nám podarilo v krátkych prestávkach natočiť.
Autor: Tomáš Danišovič
