Vyše štyri dekády fungujúca ikona synthpopu prišla do Česka po šiestich rokoch odprezentovať chválenú nahrávku Memento Mori, ku ktorej pridala prierez najväčších hitov. Na slovo skúpy frontman Dave Gahan si 60-tisícový dav Letňanskej pláne získal prvou otočkou, a nechýbali momenty, v ktorých spieval úplne každý návštevník od prvých radov až po posledné miesto na vzdialenejších tribúnach.
Depeche Mode so sebou okrem hitov priniesli aj veľmi solídny zvuk a podľa reakcií najlojálnejších fanúšikov, ktorí s kapelou cestujú po všetkých vystúpeniach tour, predviedli omnoho lepšiu formu ako pár dní predtým v Budapešti. Polhoďku pred koncertom vykúpal netrpezlivý dav tiež výdatný lejak a takým ako ja, ktorí si nedoniesli pršiplášť, chvíľu veru nebolo všetko jedno. Pred samotným koncertom však vykuklo slnko a šou prebehla bez akýchkoľvek technických problémov.
Pred majestátnym písmenom M, ktoré dominovalo inak veľmi prostému stagedizajnu s jedným klasickým vysutým mólom, zaznela pestrá zmes nových skladieb aj notoricky známych melódií. Set začal pomalšou novinkou My Cosmos is Mine, no zvuk pódia a skutočnú energiu rozvírila až skladba Walking In My Shoes z roku 1993.
Zdroj: Karel Šanda
Enjoy the Silence a nostalgia par excellence
Vrcholom základnej časti koncertu bola nádherná pieseň Precious s jej pod kožu sa zarývajúcim refrénom, a samozrejme záverečná Enjoy the Silence. Hymna z albumu Violator rozospievala absolútne každého, kapela ju uviedla podobne ako niektoré iné piesne ľahkým elektronickým až housovým introm, a druhú polovicu dohrala s pozmeneným aranžom vrátane funkovej gitary a afro-beatových rytmov. Aj keď v prípade legendy akou sú Depeche Mode je neľahké hovoriť o najväčšom hite, pre mňa osobne je Enjoy the Silence najtypickejšou poznávacou značkou zvuku britských romantikov. Skladba sa svojho času dookola točila vo vysielaní televízie Music Box, na ktorej sme my narodení v prvej polovici 90tych viseli doslova celé dni.
Na moje úprimné prekvapenie v sete fungovali aj najnovšie skladby. Publikum jasotom uvítalo pomalší úvod Ghosts Again, no zablysla sa aj akustická verzia Soul With Me, počas ktorej sprevádzal vokál Martina Gorea svojou hrou na piano koncertný člen, multiinštrumentalista Peter Gordeno. Nedávno zosnulému členovi kapely Andymu Fletcherovi venovali Depešáci pieseň World in My Eyes s Kraftwerkovským introm. World in My Eyes je podľa ich vlastných slov jednou z najpozitívnejších skladieb, je milé a symbolické, že Fletcherovi do neba kývajú práve týmto kúskom.
TIP: Prečítajte si, aký bol koncert Depeche Mode v Bratislave
Dave Gahan radšej tancuje ako rozpráva. Po pódiu lietal od začiatku do konca ako vietor, na striedačku s Goreom hypoval prvé rady fanúšikov, no jeho komunikácia sa scvrkla na minimalistické predstavenie kapely, niekoľko výkrikov a niekoľkokrát opakované "Thank You Prague". Nemyslím však, že by táto skutočnosť počas prídavku komukoľvek vadila, notorické bangre ako Just Can't Get Enough či Never Let Me Down Again dostali publikum do vytrženia hodného absolútnej legendy. Záživný set uzavrela tvrdšia verzia hitovice Personal Jesus, ikonickej skladby z úvodu 90. rokov ktorú zcoverovali umelci ako Johny Cash (2002) či Marilyn Manson (2004), a ktorú zaradil časopis Rolling Stone na pozíciu 368 v rebríčku 500 najlepších skladieb všetkých čias.
Po úspechoch, ktoré zožal u kritikov po celom svete album Memento Mori, je fajn vidieť, že Depešáci sú aj po takmer polstoročí aktivity nielen v skladateľskej, ale aj v koncertnej forme. Návštevníkovi koncertu dajú priestor zaskákať si, zatancovať, ale aj zaspievať z plného hrdla, počas romantického duetu Waiting for the Night zas mnohí potláčali slzy a tribúny zaplavili mihotajúce sa svetielka. Depeche Mode zahrali po Bratislave parádne aj Prahu, a aj tu potvrdili pozíciu jednej z najvplyvnejších hudobných zostáv všetkých čias.
Autor: Matej Kráľ
