Kapela Billy Barman pred necelým mesiacom vydala svoj štvrtý album Zlatý vek a za normálnych okolností by celý apríl strávila na turné po slovenských a českých kluboch. Koncerty sú však preložené na jeseň, kedy zrejme už budú niektoré z nových skladieb vyzretými hitmi.
Chalani, začnem aktuálnou témou - ako sa máte, ako vám ubiehajú dni počas karantény?
Juraj: Mám dvojročné dieťa a zisťujem, že práve ono sa ti postará o program. Začal som chápať, ako fungujú ženy v domácnosti s deťmi, a nie je to vôbec ľahké! Uznávam každú matku, ktorá strávi celý deň doma s dieťaťom. Stal sa zo mňa kuchár, kŕmič kačiek, naučil som sa skladať rôzne skladačky, viem rozlišovať značky áut (smiech). Ale čím je to dlhšie a dlhšie tak, samozrejme, je to aj trochu otrava. A veľa pijem. (smiech)
Ešte viac ako obyčajne?
Jozef: No... viac asi ťažko...
Juraj: Poobede si dám vínko :)
Prirodzenou odpoveďou na absenciu živej kultúry sú online streamy. Chystáte tiež nejaký prenos?
Juraj: Riešime to dlho, zatiaľ sme v štádiu hľadania partnerov, pretože to nestojí úplne málo. Vymysleli sme si druh streamu, ktorý by mal byť interaktívny a mali by to zažívať ľudia "live". Nepoviem kde, nech nám ten koncept nikto neukradne - každopádne čakáme na partnerov. Verím, že sa to čoskoro rozlúskne a budeme môcť zahrať náš nový materiál. Bude to v Bratislave na nemenovanom mieste, aj online, aj interaktívne. Niekde sa budeme nachádzať a zahráme celý album.
Je táto situácia pre vás v určitom zmysle tiež inšpiratívna? Nachádzate v nej niečo impulzívne smerom k tvorbe?
Jozef: Absolútne vôbec. Povedal by som, že toto je až deštruktívna situácia, alebo možno ťažoba, že sa ti absolútne nechce. Čo by z toho aj vzniklo, keby som sa pustil do nejakej tvorby? Tuším aj Katarzia niečo podobné písala, že sa jej vôbec nedá robiť. Nič.
Juraj: Nula. Hlavne sme boli nastavení úplne ináč, pretože to kreatívne je za nami a čakalo nás "vyblbnutie sa" s ľuďmi. Celá energia mala ísť do toho.
V tomto období ste mali byť na turné, tešiť sa z nových skladieb aj starých peciek s fanúšikmi, ale aj mimo toho patríte medzi často koncertujúce kapely. Kedy ste naposledy boli takto dlho bez koncertu?
Juraj: Musím ťa trošku vyviesť z omylu, my sme kapela známa tým, že okrem toho, že nechodíme moc do skúšobne, tak si vieme dať pauzu od hrania pokojne aj na mesiac.
Jozef: Na druhej strane je to už fakt dlho, naposledy sme hrali v Pezinku ešte pred voľbami v polovici februára.
A odhaduje sa, že cca. do jesene sa situácia ohľadne koncertov nezmení...
Jozef: No keď sme si dali mesiac pauzu, tak to už sme mali pocit, že je to nekonečne dlho a môžeme sa k hraniu vrátiť. Takto dlho bez koncertu som nebol asi od tínedžerských čias.
Na scéne sa teraz bije názor optimistov a skeptikov, jedni si myslia, že kluby budú na jeseň praskať vo švíkoch, druhí zas, že ľudia budú na koncerty chodiť ešte menej ako predtým. Myslíte si, že nastane nejaká renesancia živej kultúry ako tomu bolo v prípade plných tančiarní po španielskej chrípke?
Juraj: Ja som v tomto optimista, myslím, že bude deficit a mladí ľudia sa budú chcieť ísť zabaviť. Tiež si myslím, že kluby začnú fungovať sedem dní v týždni, nie ako teraz v niektorých menších mestách, kde sú určité kultúrne priestory otvorené dva-trikrát do týždňa. Ľudia budú možno menej míňať na baroch, ale do klubu prídu a budú chcieť nasávať atmosféru, ktorú nezažili pol alebo trištvrte roka.
Jozef: Myslím si to isté, ľudia do klubov prídu, ale nekúpia si pifko a panáka, len pifko. A uvidíme, čo sa stane s celým tým odvetvím, či napríklad nebudeme musieť ísť dole s cenou lístkov.
Nabúrava vám toto aj nejaké dlhodobejšie plány alebo vízie?
Juraj: My nemáme nejakú dlhodobú víziu. Skrátka, po vydaní albumu máš veľa koncertovať, tak budeme veľa koncertovať, akurát sa to posunie o pár mesiacov.
Jozef: Dúfajme, že to tak bude, že sa to iba posunie o pár mesiacov, lebo keby sa to nedajbože posunulo o rok, rok a pol, tak to by už bol problém. Vo vzduchu by visela otázka, či má ešte zmysel vyjsť s tým materiálom na turné, lebo to už bude vlastne starý album. A medzitým budú vychádzať nové nahrávky od iných kapiel, takže to by nám neostávalo nič iné, len začať robiť...
Juraj: Nový album (smiech)
Jozef: Áno, nové nahrávky. Lebo musíme zostať "na tepe doby" a prinášať stále niečo nové, nový zvuk, ísť ďalej. Samozrejme, dúfam, že sa to nestane.
Juraj: Alebo budeme robiť také secret gigs. Nebudeš dopredu vedieť, kde to je, čo to je, kedy to je, ale rozdajú sa online vouchre s kódmi, a bude sa to konať na rôznych miestach, takže štát ani poliši nebudú vedie, čo sa deje, len vyvolení! (smiech)
Takže myslíte si, že sa do jesene udrží "hype" okolo albumu?
Juraj: Ak to bude na jeseň, tak si myslím, že predáme ešte viac lístkov ako teraz, lebo ľudia to budú mať napočúvané. Určite nebudeme zaháľať a natočí sa minimálne ešte jeden videoklip k singlu, takže od nás ešte prídu nové veci.
Kedy začal vznikať Zlatý vek, kedy bola hotová prvá pieseň?
Juraj: Prvá skladba bola Doba doba, vznikla v kancelárii festivalu Grape v nočných hodinách. Odišli pracovníci a došli fidlikanti. S fľašou vína. (smiech)
Jozef: Povedali sme si, že už je čas robiť nové pesničky, tak sme si zobrali nejaké víno, išli sme do toho kanclu - už bývalého. Lebo v skúšobni sa nám nejako nedalo robiť. Vzali sme si počítač, midi kláves a niečo sme si tam ťukali a začali sme si pohmkávať. Tak vznikla Doba doba ešte bez textu. Takéto kreatívne večery sme si robili pravidelne, toto bolo ešte minulý rok v zime (január-február, pozn. red.). V prvej várke sme urobili skladby Bernard, Červená armáda a Doba doba. Keď sme mali tieto tri, šli sme do štúdia.
Ako vnímate spoluprácu s Tomášom Lobbom? Je to práve on, kto má na svedomí celkový elektronickejší nádych?
Jožko: Určite áno, aj keď toto sa týka hlavne pesničky Červená armáda, s ktorou sme si nevedeli dať úplne rady. Mali sme demo, ktoré sme pustili Tomášovi a povedal, že je to super, že si to vezme do Nitry a pozrie sa na to. Keď nám to potom pustil, bolo to úplne iné. My sme boli z výsledku nadšení. Ak sú aj inde na albume roztrúsené stopy elektroniky, tak je za tým tiež Tomáš. Ale čo sa týka celkového zvuku, myslím, že sú pre nový album dosť charakteristické klávesové zvuky a tie sú najmä od nášho klávesáka Jakuba Tvrdíka, ktorý priniesol neuveriteľné banky synťákových zvukov, ktoré dovtedy nikdy nepoužíval, z čoho sme my ostatní ostali stáť s otvorenými ústami. Napríklad také tie rozladené klávesové plochy na štýl Maca DeMarca.
Keď som prvýkrát počul singel Doba doba, spomenul som si na text Kata z Prago Union, ktorý v skladbe Taková doba rapuje, že: "Ani horší, ani lepší, proste jinakší, co dříve už dneska nestačí". Keď sa obzriete späť, nepríde vám, že sa svet trošku "scvokol"?
Juraj: Jednoznačne. Všetkého je strašne veľa, nikto si nič neváži a tak to aj vyzerá. Veci stratili hodnotu, amen.
Jozef: V súvislosti so všetkým, čo sa teraz deje, mi pripadá Jurajov verš, že "Zlatý vek končí a vrieska" ako absolútne prorocký. Úplne to trafil. Keď sme skladbu písali, ešte som nevedel, že až takto prorocké tie slová budú. Zlatý vek končí a vrieska, mám pocit, že to presne teraz žijeme. Mám pocit, že zažívame až paradigmatickú zmenu, revolučnú. Fakt nevieme, ako bude svet vyzerať o pol roka.
Posledný album Arctic Monkeys je inšpirovaný knihou sociológa Neila Postmana s názvom Amuse Ourselves to Death. Okrem iného v nej rozoberá, že jedným z obrovských súčasných problémov je paralýza nekonečnými možnosťami.
Juraj: Tento obrovský výber je prúser a ešte si aj tlačený do neuveriteľných výkonov. Si porovnávaný s obrovskými úspechmi v tvojom okolí a to tak nejak deštruuje podstatu veci. A ľudia sa tiež prestávajú vo veciach rýpať naplno. V určitej oblasti niečo dosiahnu a potom prestávajú.
Jozef: Taká trochu povrchnosť. Kedysi jeden človek doniesol platňu z Nemecka a všetci si ju požičiavali, nahrali a počúvali pol roka alebo rok, až okolo nej vznikol kult a mohli sa o tom hodiny rozprávať, že aké to je geniálne. Dnes nie je čas na reflexiu, lebo človek, s ktorým sa bavíš, to nepočul, ale zato počul sto iných albumov. Svet je hrozne fragmentovaný na milión čiastočiek, z ktorých je hrozne veľa zbytočných, ale ktoré sa ťa dotknú a obtrú sa o teba. Divná doba.
To porovnávanie myslíš nejak konkrétne, Juraj?
Juraj: To som myslel úplne všeobecne. Túto vec si uvedomujem, keď riešim nejaké veci okolo festivalu, ako často ľudia napríklad menia joby. Fluktuácia ľudí je katastrofálne veľká. Ale porovnávanie? Prosím ťa... To vždy bolo, vždy bude. Zatiaľ nás prirovnávajú k dobrým kapelám, až nás raz začnú prirovnávať k zlým, vtedy mi to začne vadiť. Keď mi niekto povie, že "bráško, ten začiatok znie ako Foals", tak v tom rozumiem, že ten začiatok sme urobili strašne dobre. Takže v pohode.
Zlatý vek na mňa vo všeobecnosti pôsobí ako váš zatiaľ najvážnejší album. Mám pocit, že nereflektuje iba súčasnosť, ale že v témach dostali veľký priestor spomienky a minulosť všeobecne. Ako ho vidíte vy v porovnaní s predchádzajúcimi albumami?
Jozef: Musím sa priznať, že rozmer nejakej sentimentality či nostalgie som si uvedomil až keď som si prečítal tvoju recenziu. Album taký fakt je, ale keď sme ho robili, vôbec som nad tým neuvažoval. Toto sú veci, ktoré vlastne pri tvorbe neriešime, keď to tak je, tak je to absolútne prirodzený proces. Tak to z nás išlo von, ale vôbec sme si to tak programovo nestanovili. Keď hovoríš, že ten album je vážny, tak asi je, ja to až tak neriešim, že by som ho porovnával s tými predtým. Pre mňa je odzrkadlením toho, čo žijeme, ako rozmýšľame a čo sa nám páči, preto je pravdivý. Mne sa momentálne najviac páči, pretože je najnovší, čo je, myslím si, dobré. Ak by sa mi najnovší album nepáčil zo všetkých najviac, to by asi bolo blbé! (smiech)
Je pravidlom, že za textami stojíte obaja alebo to býva aj tak, že s jedným textom príde jeden, s ďalším druhý?
Juraj: Obaja. Stále to tak nejak ide a je to neuveriteľné. Aj keď napíšem len jednu vetu, tak Jožkovi to často stačí na nejaký odpich, potom sa zase stretneme a nejak to dotvoríme.
Jozef: V tej najčistejšej forme to funguje tak, že sa niekde stretneme, otvoríme si víno, to je dôležité, a normálne začneme písať. Rozprávame sa, o čom by to malo byť. A z toho potom vždy vzíde nejaká idea. Nenapíšeme to tam hneď, to nie, nahodíme tému, verše, odleží to, niekomu niečo napadne, dopíše, pošle... Niekedy sa kvôli jednému textu stretneme aj päťkrát, ale vždy to vykryštalizuje z nášho dialógu.
Taká spolupráca mi znie až spirituálne.
Jozef: Vychádza to z toho, že sme nielen kamoši, ale hlavne skladateľskí partneri. Nechcem sa porovnávať s neporovnateľnými, ale takto fungovali napríklad Lennon a McCartney. Keď boli na turné, zavreli sa spolu v hotelovej izbe a o hodinu vyšli s na šupu napísanou pesničkou. Nahadzovali verše. Takto to vzniká, to sú autorské dvojice, ktorých je množstvo, pinkáš si nápady navzájom a na základe nejakej okamžitej reflexie od partnera vieš prísť na to, čo funguje.
Juraj: Ja sa obávam, že keby som niekedy v ďalekej budúcnosti chcel niečo sám urobiť, tak neviem, či by som to dokázal.
Ktoré skladby na albume sú pre vás naj, a kvôli čomu?
Juraj: Nechcem zniesť alibisticky, ale teraz sa mi páči fakt každá, so žiadnou nemám problém. Len mám už niektoré viac opočúvané. Lebo na starom albume som mal napríklad také pesničky, pri ktorých som si hovoril, sakra, na tomto sme mohli viac popracovať. Tuto je to v pohode, nemám svojho favorita, album je môj favorit.
Jozef: Som na tom podobne, ale musím povedať, že som šťastný z toho, ako dopadla pesnička Nedeľná polievka s výčitkou. Ja som vymyslel tie klavírne kilá a čosi som si do toho spieval, ale nepáčilo sa mi to. Potom to vzal Juraj a vymyslel do toho melodickú linku. Úplne zmenil frázovanie a strašne ju povýšil, z čoho sa teším. To je práve výhoda partnerstva, ty niečo vymyslíš, ale tvoj prístup k veci siaha len po určitý horizont. Potom príde partner, a ešte to pushne ďalej smerom, ktorým by teba ani nenapadlo ísť.
Ako prišlo k spolupráci s Glebom?
Juraj: S Glebom sme sa skamošili minulý rok na Pohode v backstagei o šiestej ráno. Ja s ním pritom telefonujem už štyri roky v rámci bookingu na festival a na akcie. No osobne tak, že sme si dali aj drink, sme sa spolu rozprávali až na Pohode. Hudobne sme to spolu vyskúšali už o mesiac neskôr na Grape. Napísal si part do pesničky Sloboda, ktorú sme spolu dali live. Potom prišla Ukáž vrecká, tam máme tú pasáž, ktorá je síce odstrelená, ale je potrebná, aby si ľudia oddýchli od toho, čo je predtým. Pôvodne tam nebolo nič, tak Jožkovi napadlo, že Gleb by to mohol povýšiť. Poslali sme mu skladbu a do týždňa nám poslal na telefóne narapované verše. Viac-menej sa to ani nijak nezmenilo. A Gleb je strašne príjemný človek a profík, takže verím, že spolu ešte niečo urobíme, nie iba hosťovačku.
Čo sa týka ďalších spoluprác, čo vám napadne ako prvé pri mene Lousy Auber?
Jozef: Mne napadne jeho projekt Hotel Kyjev Deconstructed. Lousy je v podstate náš dvorný fotograf a natočil nám tiež klipy k skladbám Mladým chýba vojna, Sloboda, Miletička, Doba doba aj Červená armáda.
Juraj: Červená armáda bol jeho koncept. Spojil sa s festivalom, došiel za nami a vraví, že "chalani, predstavte si, že budete mať tri klipy a všetci budú v červenom a všetko bude v červenom..." Mal také červené obdobie. (smiech)
Narážal nejak projekt Červená armáda na socializmus?
Juraj: Práve naopak, on narážal na presný opak toho, čo znamenala nejaká totalitná doba. Chcel tým zachytiť našu generáciu, ktorá si môže vytvárať svoje pravidlá, možno to hraničí až s anarchiou. Majú to byť práve tie pekné veci. Šlo o to postupne nakazovať okolie až sa mal celý svet pretvoriť do červena a boli by sme všetci v tejto harmonickej symbióze. S históriou, s vojakmi a s komunizmom to nemalo mať nič, možno iba také rypnutie.
Autor: Matej Kráľ
Foto: Lousy Auber
Súvisiaci interpreti: Billy Barman
