Nitriansky producent ingrediens vo svojej tvorbe spája Lo-Fi hip-hop a chillhop. Na svojom konte má debutový beat tape Nuansy a v týchto dňoch mu pod labelom ajlavmjuzik vychádza album Esencie ako druhý diel beatovej série New Beats On The Block. Viac sa o ňom a jeho tvorbe dozviete v rozhovore, ktorý pripravila Dagmar Lauková Petrášová.
Je to hip-hopový beat tape a obsahuje jedenásť inštrumentálnych vecí. Tracky majú nádych Lo-Fi hip-hopu a chillhopu, niečo medzi tým.
Čím sú pre teba práve tieto žánre inšpirujúce?
Vždy som mal blízko k "prirodzenému" zvuku, ktorý často obsahuje aj rôzne nedokonalosti. Keď ma osloví zvuk, melódia, či sampel, nejako zásadne neriešim, či sú úplne technicky v poriadku. Snažím sa niečo vyťažiť z emócie, ktorú mi prinášajú, zachytiť ten moment. To však neznamená, že by som úplne kašlal na mix a nerobil nič s jednotlivými stopami pri finalizácii tracku. Hlavnou prioritou pre mňa je to, aký mám z toho celého pocit a nie, či je to kryštalicky čisté a akademicky dokonalé. A prečo chillhop? Chillové, pohodové veci mám rád, dobre sa mi počúvajú, a to sa pretavuje do mojej tvorby. Nechcem sa však nejako zásadne vymedzovať a ohraničovať, lebo naozaj to je vecou toho, ako som momentálne nastavený.
Vo februári vyšiel tvoj prvý sólový album nuansy. V čom je album Esencie iný a čo obe nahrávky spája?
Pocitovo medzi nimi nie je veľký rozdiel. Nový projekt som však poňal viac koncepčne, a zároveň trochu metafyzicky. (smiech) Vychádzal som čisto z prvého pocitu. Každý track nesie stopu nejakej esencie, ktorá sa mi pri jeho tvorbe s ním spájala. Sú tam veci čistejšie, jednoduchšie, pokojnejšie, ako napríklad skladba Nerolia. Názov vznikol podľa esencie, ktorá sa získava z kvetu pomarančovníka a je charakteristická sladkastým tónom, čistotou. Na druhej strane tam nájdeš veci špinavšie, komplikovanejšie, pri ktorých som viac experimentoval s rytmikou, nepravidelnosťou, či efektami. Ide napríklad o track Ambery Oud, kde Oud je výťažok zo vzácneho agarového dreva. Jeho vôňa je veľmi prenikavá, zvláštna, nie úplne pre každého.
Singel Nerolia ma zaujal zvukovou pestrosťou a ambientnou atmosférou. Ako vznikal?
Snažím sa nad beatmi nerozmýšľať a neplánovať ich. Väčšina mojich vecí vznikla čisto z improvizácií. Niekedy započujem zaujímavý zvuk, nahrám si ho a neskôr použijem v skladbe. Alebo v priebehu toho, ako si na synťáku staviam nový patch a hrám melódie, mi niečo zarezonuje, zaloopujem si to a začnem skladať track. Tak vznikla aj Nerolia. Zapáčil sa mi zvuk, melódia, dotvoril som to následne bicími, basou, leadmi a ostatným. Je v nej použitých veľa zvukov, ktoré som si nahrával na rekordér a tie dotvárajú takú jej svojskú chillovú atmosféru.
Aké nástroje si použil pri tvorbe albumu?
Pracoval som hlavne so synťákmi (napríklad Microkorg, Minilogue) a samplermi SP 555 a 404-kou alebo Maschinom. Využíval som tiež vokály, perkusie ako kalimbu, či koshi. Veľa rôznych zvukov som si nahrával a potom ich využíval v bicích, alebo ako efekty, či textúry do pozadia.
Okrem produkcie sa venuješ živému hraniu zo samplerov a syntetizátorov. Čo ťa baví na live performances?
Baví ma hlavne to, že môžem naživo zahrať svoje vlastné veci, zároveň improvizovať a vyhrať sa s nimi. Mám rád najmä tú prirodzenosť. Keďže hrávam priamo zo samplerov, celý set je veľmi autentický, prechody medzi jednotlivými trackmi nie sú úplne plynulé, zladené a čisté ako pri klasickom dídžejskom sete. Občas sa stane, že nejaký zvuk na chvíľu vypadne, či o niečo skôr skončí a podobne.
Menej technických možností, veľa nadšenia
V minulosti si pôsobil ako MC a producent Labrak v rapovej formácii Zlá Strava. Išlo o jednu z najstarších hip-hopových kapiel u nás. Aká to bola skúsenosť? O čom boli texty?
Bola to skvelá skúsenosť, pretože v podstate odštartovala a udala ďalší smer tomu, čomu sa venujem dodnes. Texty, respektíve témy, o ktorých som písal, boli rôzne, no gro z nich sa týkalo sociálnych tém, zážitkov a skúseností z partie a sídliska, také tie klasické záležitosti tých rokov.
Ako si vnímal deväťdesiate roky?
Ak myslíš v hudbe, tak veľmi dobre. Na muzike, čo nás vtedy obklopovala, som vyrastal, takže si to tak nejako nesiem v sebe doteraz. Podľa mňa sa v tej dobe spravilo kvantum výbornej hudby ako v zahraničí, tak aj u nás, čo samozrejme neznamená, že dnes to tak už nie je. Len si myslím, že každý z nás je emocionálne viac spätý vždy s tou dobou, v ktorej vyrastal. Pretože tam niekde pri tom, keď sa ti formoval svet a zisťoval si čo, kde, ako, kam a s kým, ti do toho prehovárali nejakí umelci a hudba, ktorá vtedy fičala. Je to podľa mňa tak trochu podvedomá záležitosť.
Kedy si aktívne začal s hudbou?
Bolo to niekedy v roku 1999, keď sme začínali aj so Zlou Stravou. Vtedy som začal dávať dokopy nejaké úplne prvé pokusy. Bolo to super obdobie, fakt mi to veľa dalo a rád na to spomínam. Všetko vtedy bolo veľmi lokálne, neexistovalo takéto zdieľanie informácií ako teraz. Všetko som sa v podstate učil sám formou pokus, omyl. Bola len veľká chuť to robiť a zlepšovať sa, takže ani to, že som vlastne nemal dokopy žiadnu techniku okrem starého kompu, nebolo prekážkou. Naučil som sa viac si ceniť každý krok dopredu, z minima vyťažiť maximum. Keď sa na to celé teraz pozriem z nadhľadu, bolo to fungovanie ako v inom svete a to je len pár rokov dozadu. Dnes je z pohľadu možností všetko omnoho jednoduchšie.
Ako si sa dostal od rapu k sólovej tvorbe beatov?
Cítil som stále viac a viac, že sa potrebujem dostať ďalej za hranice klasického hip-hopového beatu. Začalo to byť celé pre mňa čoraz viac stereotypné, jednotvárne, dookola sa opakujúce v jednom nastavenom vzorci. Bavia ma synťáky, budovanie a morfovanie zvukov, experimentovanie a toto všetko som začal čoraz častejšie pretavovať do svojich beatov. Často potom z toho vznikol track, ktorý bol možno fajn na počúvanie, no rap tam už moc nesedel.
Akú spoluprácu, ktorú si ceníš, máš za sebou?
Pod týmto menom som zatiaľ spolupracoval len s belgickým producentom Graftaqom. Dali sme spolu dokopy pohodičkový beat Something better v rámci contestu Pick a pall. Bola to skôr taká zábavka. Samozrejme, musím spomenúť dvoch domácich turntablistov 3cka a Ikna, ktorí mi naskrečovali cuty. 3ck do veci Dewdrop, ktorý je na novom albume a s Iknom som pracoval na tracku Dialogue, čo vyšiel v rámci predošlého tapeu Nuansy.
Ako vznikla prezývka ingrediens?
Je to slovná hračka od slova prísady, ingrediencie. Vystihuje môj tvorivý proces, kde jednotlivé zvuky a melódie vnímam ako prísady, z ktorých sa na konci snažím vytvoriť súlad, harmóniu.
Na čom aktuálne pracuješ a čo chystáš do budúcna?
Mám rozrobených zopár trackov, takže pravdepodobne z toho vyjde neskôr ďalší tape. Rád by som tiež pokračoval v sérii živých hraní, ktoré som rozbehol u nás v Nitre pod názvom Vibrácie, kde pozývam beatmakerov zahrať svoje sety, popritom sa porozprávať o hudbe a vymeniť si skúsenosti. Je to taká komunitná záležitosť. Dúfam, že sa mi neskôr podarí dotiahnuť aj nejaké zaujímavé zahraničné mená a trochu viac to celé medzi ľuďmi spopularizovať.
Album Esencie môžete počúvať a podporiť kúpou na Bandcampe.
Autorka: Dagmar Lauková Petrášová
Foto: Peter Sit
