Berlin Manson, čiže dvojica hudobníkov Patrik Nagy a Adam Dragun, sú na slovenskej hudobnej scéne fenomén, ktorý v roku 2022 zaznamenal výrazný vzostup. Môže za to najmä chytľavý singel s názvom Netancujem, kývem hlavou. Pieseň, ktorá v sebe nesie túto vágnu informáciu a možno aj malý odkaz na frázu jedného z textov Kontrafaktu, sa paradoxne stala tanečnou hymnou klubov.
V dobrej viere, že som sa na diaľku rozprával s Adamom a nie jeho klonom, vám prinášam tento autentický rozhovor nielen o spomínaných udalostiach v Skalici. O tých sme vlastne napokon ani moc nepokecali - pre kapelu je to uzavretá kapitola a jej členovia hľadia dopredu.
Adam, čo sa začalo diať kapele po útoku v Orlovni?
Po začiatku útoku v Orlovni prišiel čoskoro jeho koniec. Medzitým mi zlomili sánku.
Naštartovala vás táto udalosť po aktivistickej stránke? Chystáte niečo aj v tomto ohľade?
Berlin Manson je prirodzene súčasťou scény, ktorá sa o tieto témy zaujíma. To zároveň neznamená, že by som našu kapelu a celú túto scénu označil za aktivistickú. Zavesiť vlajku, napísať pesničku alebo zahrať DJ set nie je aktivizmus. O výraznej zmene sa preto hovoriť nedá - moje texty sú určené týmto ľuďom a tejto scéne. Nie som program celoživotného vzdelávania, aby som vo svojich textoch vysvetľoval triviality typu "fašizmus je zlý".
Zažil si nejaké útoky alebo násilie v súvislosti s inakosťou aj predtým?
Nie, lebo nie som iný, ale furt rovnaký.
Na internete som sa po mediálnom boome okolo skalického útoku dočítal množstvo hlúpostí, mimo iného aj to, že politika sa nemá ťahať do hudby. Ako to je s Berlin Manson a politikou?
Najviac politiky je zväčša v tom, čo sa snaží pôsobiť apoliticky. Napríklad v textoch o láske a mŕtvych kamarátoch. Politika sa zjavuje najmä tam, kde má človek pocit, že koná alebo hovorí "prirodzene". Príkladom takejto "nenápadnej politickej agendy" je napríklad aj to, že niekto dokáže kritizovať obeť fyzického útoku za to, že ťahá politiku tam, kam nemá. To je úplný príklad jasnej ideológie. Keď máš pocit, že počuješ hlas svojho srdca, môžeš si byť istý, že má Goebbelsov prízvuk.
V jednom tracku spievaš, že nenávidíš všetko, čo nie je punk. Čo pre teba znamená punk?
Sveťo Korbeľ spomínal v niekoľkých rozhovoroch svoju prvú punkovú kapelu a názov jednej z ich pesničiek bol práve Nenávidím všetko čo neni punk. Náš track s rovnomenným názvom sa týka starých kapiel, nesplnených snov a otázky, či má zmysel bojovať za tak neurčitý konštrukt, ako je punk. "Predstav si, že by ti už nedorástli vlasy" - bol by to splnený sen alebo peklo?
Predsalen, čo pre teba znamená alebo je punk?
Punk je pre mňa o tom vedieť zarobiť peniaze, postarať sa o svoju rodinu a zveľaďovať svoje telo.
Koľko je hodín?
Trištvrte na referendum.
Okrem hudby sa venuješ aj divadelnej réžii. Chystáš niečo nové v tejto oblasti?
S poľskou režisérkou Olgou Ciezkowszkou chystáme divadelnú inscenáciu o tom, čo znamená byť študentom v súčasnom, vojnou zmietanom svete - v zmysle politickom aj kultúrnom. Premiéra bude začiatkom októbra v Prahe a Bratislave.
Bude nejaké prepojenie Berlin Manson s divadelnými doskami?
Myslím si, že áno.
Tvoje texty sú svojim spôsobom výnimočné. Odkiaľ čerpáš inšpiráciu k ich písaniu a čo sa snažíš povedať?
Zapisujem si to, čo prečítam a čo povedia ľudia okolo mňa. Potom to vytrhávam z kontextu a skladám z toho to, čo chcem povedať ja.
Som síce fanúšik konceptu, že poslucháč si môže veci interpretovať po svojom, no predsa mi nedá sa neopýtať na názov vášho ostatného EP. "Život končí keď máš 13" je síce veta, s ktorou sa plne stotožňujem (veď naozaj a ruku na srdce, čo sa dá po trinástke ešte zažiť?), no napriek tomu, vedel by si čitateľom tento názov bližšie objasniť? Mohol by si to urobiť aj v prípade, že nie je čo objasňovať?
K názvu albumu môžem poskytnúť len jednu indíciu a to piatu epizódu šestnástej série seriálu Simpsonovci.
Vydali ste úspešné single aj EP a máte za sebou preplnené vystúpenia v kluboch či na festivaloch. Čo od vás môžeme očakávať v najbližšej dobe?
Chystáme novú nahrávku. Už teraz je isté, že na nej bude niekoľko spoluprác, čo je v našej tvorbe novinka.
Čo ťa momentálne baví počúvať v rámci slovenskej a českej hudobnej scény?
Z česko-slovenskej hudby ma strašne baví nový track od Vole s názvom Pohádkáři. A teším sa na debutovú nahrávku kapely Pipesh, ktorú som už mal možnosť počuť.
Čo zahraničná hudba?
Treba povedať, že hudbu počúvam niekoľko posledných rokov dosť málo. Nejde teda o žiadne novinky - zo zahraničných vecí teraz veľa počúvam Eartheater. Z minuloročných albumov ma bavia napríklad Bad Breeding alebo Siksa. Opýtaj sa ma napríklad aj čo čítam.
Ok teda, čo čítaš?
Posledné tituly, ktoré ma bavili, boli napríklad Roky od Annie Ernaux alebo český výber K-punk Marka Fishera. Okrem toho musím čítať veľa vecí do školy, to by ale nikoho nezaujímalo.
To je pravda, nikoho to nezaujíma…
Autor: Renat Khallo
