Kanaďan Dan Snaith je plný protikladov. Má síce doktorát z matematiky a imidž stredoškolského učiteľa, ale už dávno sa pod pseudonymami Manitoba, Caribou či Daphni venuje hudbe. Prostredníctvom nej vás vynesie do euforických výšok, nohami však stojí pevne na zemi. Tvorí tanečnú hudbu, no je alergický na machizmus a pozérstvo, ktoré v nej vládnu.

Pred jeho nedávnym vystúpením na festivale Electronic Beats v Refinery Gallery (reportáž) sme využili možnosť na krátky rozhovor. A sami sme sa v ňom presvedčili, že je to jednoducho príjemný chlapík, ktorý sa na nič nehrá.

Prečo máš toľko umeleckých mien? Viem, že nick Manitoba si musel "zrušiť kvôli autorským právam, ale čo tie ostatné? 

Áno, Manitoba skončil kvôli autorským právam na umelecké meno. Neskôr som začal produkovať veľa tanečnej hudby, ktorú som používal vo svojich DJ setoch. Nie je úplne odlišná od toho, čo robím s Caribou, ale nechcel som to vydávať pod rovnakým menom. 

Čo znamená Daphni? 

Daphni je názov rastliny. Páči sa mi, že je to rastlina, a že to znie žensky, pretože množstvo tanečnej hudby je veľmi "machovskej" a od tohto som sa chcel dištancovať. Nerád si vyberám mená. Je to náročné. 

Všetky tvoje pseudonymy majú akýsi kmeňový cveng. Má to nejaký kontext? 

Ani nie. Nikdy vopred neviete, ako ľudia na ktoré meno zareagujú. Snažil som sa nájsť mená, s ktorými sa nespája priveľa asociácií. 

Vyštudoval si matematiku, máš z nej dokonca doktorát. Odráža sa to nejako v tvojej tvorbe?

Nie, matematike sa vôbec nevenujem už deväť rokov, odkedy som ukončil doktorandské štúdium. Jasné, že stále myslím ako matematik, ale moja hudba je skôr o tom, čo vo mne vyvoláva nejaké pocity, čo je emočne silné.

Ako sa z matematika stane dídžej?

Už ako dieťa som mal rád obe oblasti, "čísla" i hudbu. Veľmi veľa ľudí je nadšených pre to i to, množstvo matematikov je priam posadnutých hudbou. Poznám veľa z nich ako zapálených hudobných fanúšikov či hráčov na klasické piano a podobne. Už keď som začínal študovať matematiku, hrával som ako dídžej v študentských kluboch. Hudbu tvorím asi od 13 alebo 14 rokov. Vlastne som len čakal na príležitosť venovať sa hudbe. 

Takže si sa na čísla úplne "vykašľal"? 

Dá sa to tak povedať. Deň po poslednej doktorandskej skúške som vyrazil na turné. Bol som neuveriteľne šťastný, že sa konečne môžem hudbe venovať naplno.


Keď vystupuješ ako Daphni, je Caribou niekde v pozadí alebo úplne mizne? 

Oddeľujem to. Ako Daphni robím výlučne DJ sety, s Caribou hráme vždy live s kapelou. Snažím sa, aby si to ľudia nemýlili. Ale som to vždy ja, a hrám tie isté platne. Chcel som to však rozlíšiť, aby ľudia, ktorí prídu na vystúpenie Daphniho, neočakávali, že budem hrať veci Caribou. Nechcem byť "ten týpek z kapely, čo robí DJ sety". A chcem sa vyhnúť tomu, aby návštevníci koncertov Caribou rozmýšľali, či hrám naživo alebo je to DJ set. Od Daphniho dostanú tanečnú hudbu, ktorú robím a ktorá sa mi páči, a keď je na plagáte napísané Caribou, vedia, že budeme hrať naživo s celou kapelou.

Vo viacerých rozhovoroch s Tebou som čítala, že ako Daphni tvoríš veľmi rýchlo, napríklad za popoludnie máš hotovú skladbu. Dá sa za taký krátky čas urobiť niečo kvalitné? 

Ale áno. Nemyslel som si, že to dokážem, pretože ako Caribou pracujem veľmi pomaly. Ale vlastne je to to, čo potrebujete. Brian Eno v jednom interview povedal, že dve najlepšie veci pre tvorbu hudby sú deadline a nedostatok peňazí. Takže proste musíte tvoriť a rozhodovať sa rýchlo. A presne o tom je produkcia pod hlavičkou Daphni. Príklad: mám pocit, že večer nebudem mať dosť skladieb do DJ setu, chcem zahrať niečo vlastné, tak to musím urobiť. Niekedy takáto motivácia funguje skvele, nie vždy, ale často tak vznikajú výborné veci. 

A tieto skladby už potom vôbec needituješ? 

Jediné, čo sa niekedy stáva, je, že keď novú vec zahrám, uvedomím si, že je pridlhá či prikrátka. Ak potrebuje veľa úprav, proste "nešliape", vymažem ju a začnem radšej niečo nové.

Daphni, Electronic Beats, Bratislava, 11.4.2014 Zdroj: Martina MlčúchováPozrite si celý fotoreport z bratislavského Electronic Beats Festivalu 2014

Často hrávaš spolu s Kieranom Hebdenom (Four Tet). Ste priatelia? 

Áno, sme. Kieran bol ten, kto mi pomohol vydať moju hudbu. Poznáme sa už 17 alebo 18 rokov a od začiatku to bolo "priateľstvo na prvý pohľad". Sme spriaznené duše alebo také čosi. Využívame každú príležitosť zahrať si spolu, baví nás to. 

Čítala som, že počas hrania máš rád poruke ovocie.

Raz, keď som v Londýne hral nepretržite osem hodín, celý čas som jedol banány. Ľudia sa pozerajú na dídžeja počas hrania a očakávajú, že bude robiť niečo tajomné a magické. Chcel by som túto predstavu rozbiť, preto sa snažím robiť za gramcami normálne veci, ako napríklad jesť. Netreba byť neustále cool, treba si dať banán! (smiech) 

Čo práve počúvaš? 

Momentálne okrem vlastnej hudby takmer nič, keďže pracujem na nových veciach s Caribou a nemám kapacitu počúvať nič iné. Ale cestou sem sme v aute s Kieranom počúvali mix Mind Fusion od Madliba a Steva Reicha. Ale šofér protestoval, že sa nemôže sústrediť na jazdu kvôli monotónnej hudbe, tak sme to museli vypnúť. Kieran potom asi na dve minúty pustil Pearl Jam, ale ten zas nemám rád ja – to je jedna z mála vecí, na ktorých sa hudobne nezhodneme, alternatívny rock z 90. rokov. 

Pripravuješ niečo nové aj ako Daphni? 

Nie, teraz tvorím pre Caribou a hudba pod hlavičkou Daphni prichádza spontánne. Nechcem, aby sa z toho stalo niečo, čo si musím plánovať. Preto som rád, že si projekt Daphni vydávam na vlastnom labeli. Proste to vzniklo a som si istý, že ako Daphni budem ďalej pokračovať, kým budem tvoriť hudbu pre svoje DJ sety. Keď budem mať dosť materiálu, opäť niečo vydám ako Daphni, ale nie som pod tlakom, počkám si na správny čas.


Autorka: Michaela Ivaničová
Foto: Martina Mlčúchová

Súvisiaci interpreti: Caribou