Koncertné turné po Slovensku, ktoré absolvovala Dorota Nvotová v uplynulých týždňoch so svojou nepálskou kapelou, bolo pre speváčku veľmi vyčerpávajúce. Koncert na festivale Žákovic Open odohrala s bandážou na krku, kvôli veľkej bolesti chrbta, no s úsmevom na tvári a odhodlaním nechať na pódiu kus seba samej.
Ukončili ste vaše prvé koncertné turné, aká bola šnúra?
Výborná. Strašne náročná. Veľmi veľa sme si toho naplánovali a všetko sme stihli, ale sme všetci úplne zničení. Lebo hráme, žúrujeme, potom cestujeme a potom zase hráme a žúrujeme. Nakoniec, tak ako všetky šnúry, ale táto je veľmi sebadeštrukčná.
Čo ti dala návšteva Slovenska?
Na Slovensko sa vždy teším a tým, že tu nie som príliš dlho, tak mi to tu ani nestačí liezť na nervy a už zas idem preč.
Prídeš z miesta úplného pokoja...
Áno, prídem ako veľká voda. Vymyslím si projekty, potom ich uskutočním a zase idem preč, čo je aj tento prípad, vo štvrtok letím do Nepálu.
Ako ľudia prijali nový album Just?
Myslím si, že dobre. Zatiaľ mám dobré reakcie, ale podľa mňa to chce ešte chvíľu čas, kým si ho ľudia napočúvajú. Tak o pol roka uvidím.
Kompletná nahrávka Just! znie veľmi osobne ako tvoja súkromná výpoveď.
A veď aj tie predtým také boli, aj moja kniha je taká. Len tento je šťastnejší. Teraz mám také veselšie obdobie života. Tak ako všetky albumy aj tento odzrkadľuje to, čím práve žijem.
Otváraš sa pre ľudí a dávaš kožu na trh.
Ja si myslím, že inak to absolútne nemá zmysel. Nerozumiem, prečo to vôbec niekto robí, ak to nerobí takto. Lebo potom na čo? Napísať neosobný text dokáže každý, napísať blbosť a načo to potom je, keď to nemá ľuďom urobiť zimomriavky alebo ich rozplakať alebo rozosmiať.
Máš na novom albume svoju obľúbenú pesničku?
Hippie. Nie je to singlový typ, ale mám ju najradšej. Asi preto, že je iná. Taká, akú som nikdy predtým neurobila.
Čo hovoria tvoji muzikanti na Slovensko?
Im sa tu veľmi páči, úplne si to užívajú. Ale už mi každý deň hovoria: „Mami how much more?“ No užívajú si to. Po prvýkrát sú vonku z Nepálu. Predtým nikdy nič nevideli a sú z toho úplne hotoví.
Nezdá sa im naša krajina ako veľká rovina oproti Nepálu?
Išli sme aj okolo Tatier a zobrali to tak, že dobre, ale ich zaujímajú hlavne dievčatá v minisukniach a lacné pivo.
V čom sú nepálski muzikanti iní ako slovenskí?
V prvom rade zaspali dobu. Sú o dvadsať rokov dozadu tým, čo hrajú. Mne sa to strašne páči, lebo moje pesničky boli vždy tak trochu dozadu, a tak sme si sadli. Zrazu je naša hudba v nejakých sedemdesiatych rokoch, čo mi je blízke. Dosť iní sú aj v tom, že sú strašne poctiví v rámci cvičenia. Keď ideme v aute, máme nejaký štvorhodinový presun, obaja vzadu cvičia na gitarách. Na to by sa ti u nás rockeri vydlabali. Cvičí sa hodinu pred koncertom alebo na skúške raz za mesiac.
Nelezie to na nervy?
Nie, mne sa to páči, ako to poctivo berú. A keď sa pomýlia, prídu sa mi ospravedlniť po koncerte, že ja som sa tam a tam pomýlil, prepáč.
A nemáte zo seba ponorkovú chorobu, keď ste stále spolu?
Zatiaľ nie. Ja z nich, ani oni zo mňa nie. Možno trošku oni medzi sebou, občas sa povadia, ale inak v pohode.
Na čo sa tešíš do Nepálu? A vôbec tešíš sa?
No, jasné. Ideme na veľkú expedíciu za dva týždne.
Nepotrebuješ oddychovať?
Idem si trochu oddýchnuť na expedíciu. A bude to naozaj veľmi náročný trek. Zatiaľ najnáročnejší, aký som kedy spravila, tak dúfam, že ho prežijem v zdraví.
Čo to pre teba znamená náročný trek?
Štyrikrát musíme prejsť cez vyše päťtisícové sedlá s tým, že tri týždne budeme v nadmorskej výške nad štyritisíc nonstop a budeme úplne v odľahlej oblasti, kde nič nie je. Ani vrtuľník tam nepriletí. Musíme mať všetko len vlastné zásoby, ktoré nám ponesú kone a spávať budeme v stanoch. Cieľom našej cesty je veľká budhistická slávnosť, ktorá sa koná len raz za dvanásť rokov. Prídu tam všetky prevtelenia a slávni lámovia, ktorí budú vysvecovať kraj a strašne sa na to teším.
Dorota Nvotová - Cornflakes
Autorka: Martina Šimoňáková
Foto: Stanči Karellová
Súvisiaci interpreti: Dorota Nvotová
