Súčasná top hviezda francúzskej hudobnej scény, charizmatická speváčka ZAZ, má slovenskú koncertnú premiéru za sebou. Fanúšikov očarila všetkým, čím mohla: očarujúcim vzhľadom, skvelým spevom, ale aj príjemným, spontánnym vystupovaním.
Ako sa ti darí na turné? Musí byť dosť vyčerpávajúce?
Turné sme začali už pred rokom s nejakými menšími pauzami, počas augusta a septembra bolo voľno. Ale nie je to vôbec vyčerpávajúce, som plná energie a mám to veľmi rada.
To je jedna z vecí, ktorá sa mi na tebe vždy páčila. Pôsobíš, že máš strašne veľa energie...
Nemám jej málo (smiech).
Zdá sa, že ťa vôbec nič nelimituje a všetko ti ide veľmi ľahko.
Vôbec to tak nie je, ale veľa času trávim meditáciou. Už ráno začínam tým, že sa spojím so zemou a nebom a potom to ešte ide cez srdce. Čiže odtiaľ čerpám energiu.
Okrem spevu si si mnohých fanúšikov získala možno aj tým, že nie si natoľko pripútaná k materiálnym veciam, vyjadrila si to napríklad v skladbe Je Veux.
Je príjemné mať veci, ale dobré je byť od nich slobodný. Je to ako so všetkým, aj so vzťahmi, všetko sa mení, prichádza a odchádza, rodí sa a zomiera. Je potrebné užiť si čo máš s vedomím, že všetko raz skončí. Nemôžeme sa tomu v živote vyhnúť. Všetko raz odíde.
U mladých ľudí v tvojom veku (spomínanú pieseň nahrala ako 29-ročná) nie je úplne bežné takéto uvažovanie. Kedy si vo svojom živote nadobudla tento postoj?
Keď som bola konfrontovaná so smrťou.
Po ťažkých životných udalostiach asi nebolo problémom presťahovať sa do Paríža.
Najprv som sa však presťahovala do Bordeaux. Keď som mala deväť rokov sťahovala som sa z Tours do Bordeaux, a až potom do Paríža. Napriek tomu, že to bolo spojené s pocitom strachu, sledovala som svoju intuíciu, takže som vedela, že je to dobré. Je vždy ťažké ísť do neistoty, ale som typ človeka, ktorý ak cíti, že má čosi urobiť, napriek strachu sa do toho pustím.
Zdroj: Marko ErdZAZ v Bratislave, 28. 11. 2014 - viac fotografiíAko sa ti potom aklimatizovalo v Paríži, vo veľkomeste?
Život v Paríži bol na začiatku ťažký, pretože som tam nemala zázemie a musela som si zvyknúť. V čase, keď som tam prišla, sa moja materská firma presunula do Bruselu. Takže som sa tam ocitla sama. Rozhodla som sa urobiť si hlasový kurz na tréning hlasu a jeho vyjadrenie cez telo. Nespievala som v tom čase veľa, preto som sa rozhodla nájsť si prácu, kde budem môcť spievať. Bolo to náročné v tom, že som mala prácu v kabarete, ktorú som začínala o jedenástej večer končila o štvrtej, piatej ráno. Spievala som tam bez mikrofónu a o deviatej ráno som už išla na hodinu. V noci som žila a cez deň spala a po roku a pol som sa s kabaretom rozhodla skončiť, pričom kurz som nedokončila.
To by ma zaujímalo, ako si sa vlastne dostala ku kabaretu?
Známy mi spomenul, že do istého kabaretu hľadajú spevákov. Povedal, že sa mám prísť ukázať: majiteľ na mňa bude čakať do polnoci. Prišla som teda a majiteľ mi rovno povedal nech idem na scénu a spievam, pričom hneď na druhý deň ma zamestnal. Spievala som tak rok a pol, s tým, že som zarábala peniaze, bolo to isté miesto, ale tá práca ma nenapĺňala. Pre odchod som sa rozhodla, lebo som sa tam už nemala čo naučiť, čo je v hudbe veľmi dôležité. Povedala som si, že určite nájdem niečo lepšie a rozhodla som sa ísť na ulicu, kde som spievala viac ako rok. Tam som išla do úplnej neistoty, nevedela som, ako budem platiť nájom a všetky poplatky, ktoré ma zaťažovali. Popritom som sa živila príležitostnými prácami, až kým som na internete nenašla oznam od producenta, že hľadá chrapľavý hlas. Mal napísanú pesničku Je Veux a iné... A nahrali sme spolu album. Ak by som neodišla z kabaretu, neodpovedala by som na oznam a nebola by som tam, kde som, ale inde. Strach nám bráni žiť naplno, rozvinúť sa, tak prežívame len na polovicu.
Je skvelé, že veríš svojej intuícii.
Častokrát som bola v situácii, keď som sa pre niečo rozhodovala, okolie mi hovorilo, že to, čo idem urobiť, nie je rozumné, ale intuícia mi hovorila, že mám ísť do toho. Podľa nej som sa riadila a dopadlo to dobre. Mnohokrát keď sa zľakneme strachu a chceme si udržať istoty, nežijeme naplno. A za to aj platíme daň. Život potom nie je taký, aký by mohol byť.
Na novom albume Paris sú coververzie velikánov ako Edith Piaf, či Charles Aznavour. Prvá vec, ktorá mi vtedy napadla bola, či sa neobávaš, že ťa s nimi budú porovnávať. No teraz si myslím, že aj to asi berieš viac spontánne a vôbec túto stránku neriešiš.
Tento album vôbec nebol naplánovaný a vzniklo to veľmi spontánne. Všetci si to veľmi užívali. Pre mňa absolútne nie je podstatné, či ma fanúšikovia porovnávajú s pôvodnými verziami. Pre mňa to jednoducho bola zábava, tak som si to užila. Nemôžeme porovnávať dve verzie pesničiek. Súčasný svet stále porovnáva ľudí, ich výkony, ale nie je možné porovnať jablko s hruškou. Niekto uprednostní jedno, iný druhé, ale pre mňa je najpodstatnejšie zabávať sa pri hraní. Iste sú poslucháči, ktorí obľubujú pôvodné verzie piesní a všetky ďalšie zatracujú, ale sú aj takí, ktorím sa budú páčiť obe verzie. Alebo sa dokonca nájdu mladí ľudia, ktorí vďaka mne tie originály spoznajú.
TIP: Vypočujte si novinku Paris na Deezeri.
V poradí už tretí album ZAZ vyšiel 10. novembra 2014. Speváčka na ňom vzdala hold mestu, do ktorého sa pred ôsmimi rokmi presťahovala. Skladby z repertoáru Edith Piaf, Maurice Chevaliera, Charlesa Aznavoura či Charlesa Treneta produkoval legendárny Quincy Jones (Michael Jackson - Thriller). Na nahrávke Paris však spolupracovali aj kanadská jazz-popová speváčka Nikki Yanofsky, či francúzsko-arménsky spevák a skladateľ Charles Aznavour.
Čerstvej novinke predchádzal štúdiový počin Recto Verso (2013) a eponymný debut, ktorý speváčku v roku 2010 katapultoval na výslnie európskej hudobnej scény. Dvakrát vystúpila na českom festivale Colours of Ostrava (2012 a 2014), na Slovensku sa premiérovo predstavila minulý piatok v zaplnenej Aegon aréne NTC v Bratislave. Prečítajte si reportáž
Autorka: Júlia Šimková
Foto: Te Yann Orhan (titulná fotografia), Marko Erd (foto v článku)
Súvisiaci interpreti: Zaz
