Slovenská kapela Purist sa nedávno vrátila z Kodane, kde v špičkovo vybavených Red Bull Studios nahrávala debutový album. Za tri dni toho mladí hudobníci stihli veľmi veľa a zažili aj kopu zábavy. Jedinečnú príležitosť používať špičkové vybavenie štúdia a nahrať na ňom výborný materiál využili na sto percent.
Vrátili ste sa z Kodane, kde ste v Red Bull Studios nahrávali svoj prvý album Colourful Noise. Aké to bolo?
Alan: Leteli sme skoro ráno, stihli sme si prezrieť štúdio, zoznámiť sa s jeho osadenstvom, aklimatizovať sa. Kamaráti nás povodili aj po Kodani, videli sme Christianiu, zorientovali sme sa. Večer sme mali pocit, že už sme tam strašne dlho, ale stálo to za to.
Juraj: Pre mňa sa "nahrávanie" začalo už 2-3 dni pred odletom, keď pricestoval Liam (nový bubeník Purist, žijúci v Košiciach - rozhovor s ním nájdete nižšie) a pripravovali sme sa aj spolu s Alanom. Doma som si zriadil štúdio a sedeli sme nad pesničkami, bolo to naše najintenzívnejšie predštúdiové stretnutie. Veľa sme stihli a veľa z pripraveného materiálu sme aj zmenili. Super bolo, že Liam sa "chytal" a ladilo nám to spolu.
Štúdio v Kodani je známe svojím najmodernejším vybavením. Brali ste si nejaké nástroje so sebou?
Juraj: Liam mal so sebou paličky (smiech). Alan si bral basgitaru, ktorú si však v lietadle musel uložiť do batožinového priestoru. A ja som bol nabalený ako primabalerína, s veľkým kufrom – niesol som si gitaru, dvoje klávesy, počítač, zvukovku...
Podarilo sa vám nahrať aj plánovaný spoločný track s Radimom z Champion Sound?
Juraj: Stretli sme sa hneď v prvý deň v hoteli, keď Champion Sound skončili s nahrávaním. Hovorili nám, že sa máme na čo tešiť, že štúdio je úžasne vybavené. Radimo zostal ešte jeden deň a nahrával so mnou, mal som pripravené predbežné demo, ktoré som mu pustil a na základe ktorého sme si spolu zadžemovali. Hral som na gitare a Radimo na flaute, nahrali sme tri rôzne varianty flauty a teraz to dávame dokopy. Buď to vyjde ako samostatný singel na Red Bull labeli, alebo sa výsledok objaví ako jedna zo skladieb na albume.
Na vašom blogu spomínate akýsi špeciálny recept na hlasivky, súčasťou ktorého je whisky. Prezradíte viac?
Juraj: Liam povedal, že pri príprave na spev je najlepšia whisky – keď sa vypije tesne pred nahrávaním, spevák sa uvoľní, a robí dobre aj na hlas. Spev sme však nahrávali až tretí deň a whisky sme, samozrejme, vypili hneď v prvý večer.
Aký dojem na vás urobilo Red Bull štúdio? S kým ste sa tam stretli?
Juraj: Štúdio sa nachádza v sídle Red Bullu, v krásnej historickej budove v centre Kodane, na najvyššom poschodí, a má dve obrovské terasy. Je na odpadnutie! Mnohokrát sme ho videli na fotkách, ale naživo sme aj tak boli v šoku.
Alan: V skutočnosti je menšie, ako vyzerá na fotkách, ale je super. Vybavenie aj všetci ľudia, ktorí v štúdiu pracujú, sú neskutoční. Najväčší zážitok sme mali z manažéra štúdia – Fergusa. Je to Ír, veľmi sympatický, stále sa usmieval, vyžarovala z neho pohoda, nič preňho nebol problém. Neskôr sme sa dozvedeli, že domá má dva páry dvojičiek a do práce chodí relaxovať.
Juraj: Všetci sa o nás starali, akoby sme boli nejaké hviezdy. Hlavný štúdiový manažér Phase 5, ktorý produkuje hudbu už 30 rokov, je legenda. Má za sebou neuveriteľné veci, mixoval napr. nahrávky orchestra v Japonsku. Jeho motto je: "Musíš si povedať, že to zvládneš, a zvládneš všetko." Najviac sme spolupracovali so štúdiovým inžinierom Jensom Lindahlom. Má len 22 rokov, ale je veľmi šikovný a robí v softvéri Ableton, tak ako my. Je aj producent, púšťal nám svoje skladby, ktoré sa nám veľmi páčili, a jemu sa páčili tie naše, skrátka sme si rozumeli. Zároveň je klávesákom dánskej kapely Linkoban, boli sme aj na ich koncerte. Veľmi dobre sa nám s ním spolupracovalo a dosť nám pomohol.
Zdroj: Patrícia Kvasňovská - Red BullPurist s Jensom Lindahlom v Red Bull Studios v Kodani - viac fotiekAký bol postup nahrávania?
Alan: V štúdiu sme si najprv rozložili nástroje, mali sme čas sa pripraviť. Každý deň sme venovali jednému nástroju – prvý deň sme nahrávali bicie, bol to Liamov deň, druhý bol môj a tretí Jurajov. Zvukoví inžinieri nám vyšli v ústrety, zostali s nami aj po pracovnej dobe, aby sme stihli nahrať všetko.
Juraj: Veľmi príjemné bolo, ako nás podporovali a vytvárali dobrú atmosféru. Keď sa nám podarilo niečo výborne zahrať, tešili sa s nami, a keď nám to nešlo, snažili sa uvoľniť atmosféru. Boli úžasní.
Alan: Druhý deň sme nahrávali do všetkých skladieb basy, menili sme gitary, aby sme zistili, ktorá má lepší zvuk. Menili sme aj štýly hry, struny... Zabralo to veľmi veľa času a pre mňa to bolo dosť vyčerpávajúce. Z každej sekvencie sme nahrali niekoľko verzií.
Podarilo sa vám nahrať všetko, čo ste chceli? Ste spokojní s výsledkom?
Juraj: To, že sme mali materiál pripravený a vedeli sme, čo chceme ako nahrať, nám poskytlo dosť priestoru na experimenty. Nechali sme si aj poradiť od štúdiových inžinierov. Fungovalo to veľmi dobre. Druhý deň, keď sme skončili spoločné nahrávanie, nahrával som si ešte gitaru. Všetci už boli unavení po celom dni a vypukla najlepšia zábava. Všetci sa zabávali, pre mňa to však nakoniec bola najlepšia nahrávacia session, pretože sme naozaj veľa experimentovali a podarilo sa mi nahrať gitaru tak, že ani sám neviem ako. Skončilo to tým, že sme všetci tlieskali, atmosféra bola úžasná.
Alan: Všetko šlo podľa plánu. Keď sme odchádzali do Kodane, všetci nás varovali, že sme si toho naplánovali príliš veľa a za tri dni nemáme šancu to stihnúť. Ale všetko, čo sme si predsavzali, sme spravili, čo nás veľmi posilnilo.
Juraj: Na tretí deň sme mali nahrávať vokály. Ako naschvál ma po druhom dni v štúdiu rozbolelo hrdlo, ale nakoniec sme stihli všetko, čo sme chceli.
Alan: Zvukoví inžinieri nás nechali v štúdiu samých, aby sme si vytvorili čo najrodinnejšiu atmosféru. Zostali sme len my traja s Liamom, Juraj spieval, Liam sa sústredil na jeho výslovnosť a spelling a ja na intonáciu. Skúšali sme rôzne variácie.
Cítite rozdiel medzi nahrávaním na Slovensku a v Dánsku?
Juraj: Tvorba hudby tam funguje úplne inak než u nás. V Red Bull Studios nahrávalo veľmi veľa umelcov a vždy, keď idú okolo, zastavia sa "na kus reči". Ani, kultúrnej manažérke dánskeho Red Bullu, sa naša hudba asi tiež páčila, pretože všetky návštevy priviedla do štúdia a zoznámila nás s kopou hudobníkov, producentov a ľudí z hudobného priemyslu. Sme veľmi vďační slovenskej pobočke Red Bullu, jej kultúrnemu manažérovi Robovi Brieškovi a ďalším ľuďom, ktorí nám to celé umožnili. Bol to "time of my life”.
Alan: Jeden z producentov, ktorí sa v štúdiu zastavili, nám hovoril, že bol mesiac zatvorený doma a produkoval hudbu, a po mesiaci vyšiel prvý raz von. Je úžasné, že majú toľko priestoru a také podmienky, aby sa mohli venovať hudbe. Ďalší silný moment pre nás bol, že naša hudba sa ľuďom páčila a cítili sme od nich veľmi pozitívne reakcie.
Aké vybavenie ste v štúdiu používali?
Juraj: Štúdio sa vyznačuje vynikajúcimi mikrofónmi. Všetok zvuk prechádzal cez starú anglickú SSL mix konzolu, ktorá bola úžasná. V štúdiu boli aj staré Neve preampy, cez ktoré sme nahrávali spev. V našich domácich podmienkach nie je možné nahrať taký dobrý zvuk. Veľa to pre nás znamená.
Alan: Ja som nahrával na štúdiovej Precision base, dokonca US model, ktorá je oveľa lepšia, než moja vlastná basgitara. Moja basa je totiž veľmi špecifická a trvalo by nám dlho, kým by sme ju poriadne nazvučili.
Juraj: Používali sme aj bicie, ktoré boli v štúdiu, a v podstate všetko vybavenie – preampy, reverb, SSL control. Nemali tam až tak veľa vybavenia, ale všetko na najvyššej úrovni, akú je možné zohnať.
Alan: Našou najobľúbenejšou hračkou s Liamom bol stilofón – malá krabička, na ktorej je drobná klaviatúra a ťuká sa do nej perom. S týmto sme sa hrali, kým Juraj nahrával gitary alebo spev.
Čo robili ostatní členovia kapely, kým jeden nahrával?
Juraj: Ja som prvé dva dni "dirigoval". Snažili sme sa však aj navzájom podporiť.
Alan: Niekedy prišli momenty, keď sme už boli veľmi unavení, a len sme sa zabávali. Atmosféra bola veľmi príjemná. Aj keď sme nahrávali a urobil som napríklad nejakú školácku chybu, nemal som pocit, že je to veľký problém, proste sme to nahrali znova.
Juraj: S osadenstvom štúdia chceme určite zostať v kontakte. Dohodli sme sa, že máme niekedy v budúcnosti určite opäť prísť. Jens nám chce robiť remix, aj množstvo ďalších ľudí nám navrhovalo spoluprácu, takže určite sme získali veľa dobrých kontaktov. Atmosféra bola celý čas veľmi inšpiratívna, super prostredie a super ľudia.
Alan: Bolo to veľmi kreatívne prostredie a aj za tie krátke tri dni, čo sme tam boli, stihli pomeniť veľmi veľa vecí. Napríklad niektoré basové linky sa úplne pomenili. Veľa vecí sa zmenilo aj v speve.
Juraj: Mali sme dosť času na to, aby sme už len experimentovali, skúšali a menili veci. Čaká nás ešte veľa práce, ale hlavne, že sme to nahrali.
Stihli ste v Kodani okrem nahrávania aj nejaký "turistický" program?
Alan: Chceli sme si urobiť výlet do Švédska - mestečko Malmö je veľmi blízko, chceli sme sa tam dostať po železničnom moste ponad more. To sa nám však nepodarilo. Ako plán B sme si prenajali bicykle a ako "správni Kodančania" sme sa na nich všade vozili. V Kodani je totiž bicykel hlavným dopravným prostriedkom. Prezreli sme si všetky pamätihodnosti a budovy, ktoré nás ako architektov zaujímali. Objavili sme aj rozdiel medzi dennou a nočnou Kodaňou – bývali sme v "klubovej" štvrti neďaleko Meatpacking District a naša ulica susedila s "red light districtom" Kodane. Cez deň sa tu prechádzali rodiny s deťmi, večer nám na ulici ponúkali drogy. Napriek tomu sme sa tam cítili pomerne bezpečne.
Aká je momentálne vaša priorita?
Alan: V máji by sme chceli odpremiérovať prvý singel, v týchto dňoch k nemu pripravujeme videoklip.
Zdroj: Patrícia Kvasňovská - Red BullBrit v slovenskej kapele
Nový bubeník Purist sa volá Liam Whybrow, žije v Košiciach a členom kapely je iba krátko. Poznať ho môžete z projektu Woluux, s ktorým tvorí elektronickú hudbu. Ako producent elektroniky je významným prínosom pre kapelu a má skúsenosti aj s manažérskym aspektom fungovania kapely – v britskej rockovej kapele Sister Gracie bol nielen bubeníkom, ale mal na starosti aj produkčné záležitosti a booking. Na turné s touto kapelou precestoval takmer celú Európu, kapela viackrát vystúpila aj na Slovensku. Ako on vníma svoju novú kapelu a nahrávanie v Kodani?
Aké je to byť členom kapely Purist?
Skvelé! Stretli sme sa minulý rok v decembri v Košiciach, kde chalani koncertovali s kapelou Nvmeri. Vymenili sme si hudobné znalosti a "párty znalosti". Zdali sa mi veľmi fajn a keď ich bubeník odišiel, oslovili ma vďaka mojim skúsenostiam s prácou v Abletone, v ktorom robia aj oni. Som šťastný, že som v slovenskej kapele.
Prečo?
Páči sa mi množstvo slovenských kapiel – napr. Billy Barman a veľa ďalších. Som rád, že som súčasťou týchto "kruhov".
Korešponduje hudba, ktorú robíš s Purist, s tvojou tvorbou na projekte Woluux?
Tak trochu. Vybrali si ma najmä kvôli mojim producentským skúsenostiam.
Chcel si stať sa členom nejakej kapely, alebo sa to udialo neplánovane?
Neplánoval som to. Vždy sa mi páčilo byť súčasťou kapely, no odkedy som odišiel z Británie, nemal som príležitosť hrať na bicie, pretože celý môj set mám doma. Stále som bubnoval po akomkoľvek povrchu, ktorý sa mi dostal pod ruku. Teraz sa teším, že si opäť zahrám.
Takže teraz v Košiciach nemáš bubny?
Nie, mám len svoj "drum pad", na ktorom aj cvičím. Nemám tu dosť miesta na celú zostavu bicích. Chcel by som mať svoje vlastné bubny, ale nie je to lacná záležitosť.
Zdroj: Patrícia Kvasňovská - Red BullLiam Whybrow alias WoluuxStále funguješ aj ako Woluux, alebo si tento projekt odsunul na vedľajšiu koľaj?
Stále fungujem. Je fajn poznať tvorivý proces z viacerých strán a som šťastný, že môžem robiť to, čo mám rád. Bubnovať a tvoriť moju vlastnú hudbu sú dva rôzne aspekty tvorby. Ale funguje to, je to príjemná kombinácia.
Ako fungujete ako kapela – chalani sú v Bratislave, ty žiješ v Košiciach. Nie je to náročné?
Nie, dá sa to. Nie sme rock'n'rollová kapela, ktorá sa zakaždým musí stretnúť, aby mohla vytvoriť akord. Pracujeme v Abletone, nápady si vymieňame cez e-mail. Raz sa čas sa stretneme a budeme skúšať.
Nie je to príliš technické? Nechýba potom vašej tvorbe "organický" element?
Podobne funguje množstvo hudobníkov, ktorí tvoria elektroniku. Zdieľajú nápady prostredníctvom e-mailu či služby Dropbox a v určitom štádiu sa stretnú a pokračujú spolu.
V marci ste s Purist odohrali prvý spoločný koncert v brnianskom Kabinete múz. Ako sa ti hralo?
Tešil som sa, že si znova zabubnujem. Samozrejme, bol som aj nervózny, pretože som dlho nehral. Dva dni pred koncertom sme sa stretli, cvičili sme - a bum! Bolo to tam!
Takže hra na bicie sa nedá zabudnúť, podobne ako bicyklovanie?
Našťastie nie. Cítil som sa skvele. V mojej predchádzajúcej kapele (Sister Gracie) som bol skôr rockový bubeník, teraz využívam viac elektronickú stránku.
Ako bolo v Dánsku?
Úžasne! Súčasťou Purist som len niečo vyše mesiaca, ale som veľmi hrdý, že sme sa ako slovenská kapela dostali do zahraničia a mohli prezentovať našu hudbu v inej krajine. Chalani odohrali už veľa koncertov a toto je obrovská šanca predstaviť sa svetu. V Red Bull Studios v Kodani to naozaj zafungovalo, kultúrna manažérka pozývala ľudí z klubov a z hudobného biznisu, aby sa prišli na nás pozrieť a všetkým sa naša hudba veľmi páčila.
Okrem toho som bol v Kodani prvý raz, je to krásne mesto, plné zaujímavej architektúry a kultúry. Táto časť Škandinávie je iná ako zvyšok Európy – bol som príjemne prekvapený. Len ten jazyk... A zistili sme, že Dáni nemajú národné jedlo, snáď okrem chleba a sladkého pečiva.
Bol si manažérom svojej predošlej kapely. Budeš takto pôsobiť aj v Purist?
Mal som na starosti celú produkčnú stránku veci, booking a podobne, a chcel by som to robiť aj pre Purist. To, že skladby sú v angličtine, je veľká výhoda, umožňuje nám to preniknúť do zahraničia, veľa cestovať. Myslím, že budúci rok by sme chceli absolvovať turné, ideálne v zahraničí.
Budete hrať toto leto na nejakých festivaloch?
Áno, máme potvrdené vystúpenie na francúzskom showcase festivale Europavox 7. júna. Tým by sme chceli odštartovať našu festivalovú šnúru. Ešte som na showcasovom festivale nehral, ale zrejme tam bude veľa ľudí z hudobného priemyslu, ktorí by nám mohli pomôcť preraziť. Veľmi sa na to tešíme!
A čo slovenské festivaly?
Zatiaľ neviem o tom, že by sme mali na niektorom z nich hrať. Chalani ale majú s organizátormi dobré vzťahy, uvidíme. Po tom, čo sa nám tento týždeň podarilo, by mohli byť zvedaví – na naše nové songy, kým oficiálne vyjdú na albume. Očakávam, že po nahrávaní albumu sa nám budú diať samé veľké veci! Nie každý môže povedať, že nahrával album v Red Bull Studios v Kodani.
Budeš sa podieľať aj na produkcii?
Áno, určite. Najprv sa všetci stretneme a prejdeme si nahratý materiál, musíme urobiť selekciu. A potom uvidíme. Už teraz viem, že výsledok bude skvelý!
Autorka: Michaela Ivaničová
Foto: Patrícia Kvasňovská - Red Bull
Súvisiaci interpreti: Purist
