Stanislav Peregrin je ďalší z rady talentovaných mladých mužov z východu, ktorí prišli skúšať šťastie do Bratislavy. Jeho projekt s názvom Stroje vznikol ako duo a producentsky sa na ňom podieľal aj Patrik Nagy z miestnych miláčikov scény Berlin Manson. Z tejto spolupráce vzišlo niekoľko jednotlivých singlov. V súčasnosti pracuje Peregrin (dočasne) sám a pár dní pred Vianocami vydal debutové EP s názvom Ľudia nepočujú kričať iných lebo sami kričia.

Jeho vydanie sprevádzal aj videoklip k úvodnemu rovnomennému singlu. Postarala sa oň kameramanka Rebeka Pernecká. DIY video mapuje územie Bratislavy známe ako "radiohood", ktoré je domovom projektu Stroje. O jeho zakladateľovi a debutovom EP sa viac dozviete v rozhovore pod videom.

V minulosti si pôsobil v indie gitarových projektoch, naposledy si hral v kapele Firepink na basgitaru. Ako ti napadlo frontmanovať rapový projekt a čo to pre teba obnášalo?

Pravdupovediac, nebolo to pre mna zložité. Už od skorého detstva som tušil, že hip-hop vo mne žije, ale trošku podriemkáva. Až teraz v neskoršom veku sa tento element vo mne naplno prebudil, chopil som sa rapového pera a zasadol do rapových lavíc.

Mal si aj nejakých obľúbencov v tomto žánri?

Samozrejme. Zo zahraničných interpretov som si extrémne išiel Mikea Skinnera a jeho projekt The Streets, zo slovenských to bol Kontrafakt s albumom Bozk na rozlúčku a Rytmusov sólový album Bengoro. A ešte som mal veľmi rád hip-hoperku Daju, ktorá vydala síce iba jeden freestyle track, ale zanechala vo mne o to väčšiu stopu. 

Čo vás dalo dohromady s Patrikom Nagyom? Chcem počuť romantický príbeh jedného priateľstva a spolupráce.

S Paťom máme rovnakú cestu, obaja sme si vybrali hudbu za nevestu. Ehm, ospravedlňujem sa, momentálne finišujem EP a niekedy sa pristihnem, že aj bežné vetné stavby skladám v rýmových inotajoch. Poďme ale späť k otázke. Paťa som spoznal v čase, keď som opäť začal prebádavať rapové zákutia. To on mi ukázal undergroundového rapera BONESa a ja som z jeho tvorby na šupu odpadol – hneď som vedel, že toto bude moja cesta. Vedel som, že Paťo sa venuje aj produkovaniu beatov, a tak teda slovo dalo slovo a začali sme tvoriť, výsledkom čoho boli Stroje.

To, že ste sa ako produkčné duo rozišli a EP je tvoja sólová záležitosť, som sa dozvedel iba teraz. Prečo už Patrik nie je súčasťou Stroje a čo sa tým pre teba zmenilo?

Nenazval by som to, že sme produkčne rozišli, alebo, bože zavaruj, rozkmotrili. Patrik je stále súčasťou Stroje, avšak jeho pracovná vyťaženosť s finišovaním albumu jeho materského projektu Berlin Manson mu momentálne nedovolila naplno sa venovať tvorbe so mnou. A ja som cítil, že chcem dať moje nahromadené myšlienky von zo svojho pera bez toho, aby som sa musel nejako obmedzovať. Preto som sa rozhodol, že toto EP bude produkčne zastrešené mnou – tým pádom je to pre mňa aj jednoduchšie na realizáciu. Prezradím ale, že s Paťom už máme rozrobené ďalšie songy, kde mi bude kryť chrbát opäť on. Každopádne, ak raz zarobím z hudby milión, polku mu určite dám.

V čom sa líši tvoj produkčný rukopis od Patrikovho? Vedel by si mi popísať, čo je pre teba po hudobnej stránke signifikantné alebo zásadné?

Keďže som vyrastal hlavne na pop-rockovej hudbe, každý môj song by mal mať, ako hovorí Kuko z Horkýže Slíže, silný refrén. Čo si myslím, že niekedy žiaľbohu a niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu, že niekedy je ťažké zrealizovať, aby každý song mal silný refrén.

Akým spôsobom pristupuješ k textom na tomto projekte? 

Na textoch si dávam špeciálne záležať, predsa len je to brána do mojej duše, do môjho vnútorného sveta, do mojej trinástej komnaty. Myšlienky na texty si zapisujem priebežne do svojho notesu. Veď uznaj sám, kto by nedokázal oceniť nasledujúce riadky vystrihnuté z jedného z mojich eposov:

Sedím na bare a kričím no tak nalej nám!
Mávam desaťeurovkou ako neandrtál!

Uznávam, že je v tom určitá pouličná poetika. Čo si najčastejšie objednávaš na bare?

Otázka nie je čo, ale koľko. Poprosím ďalšiu otázku.

Stroje majú za sebou len zopár live vystúpení, chystá sa po vydaní EP zmena? Bude vás vidno viac na pódiách a budeš vystupovať spolu s Patrikom?

Budem presnejší, máme za sebou menej vystúpení ako máme pesničiek, avšak presne toľko, ako sme mali skúšok. Návrat na pódiá zatiaľ naplno rozbaliť neplánujem, ale prezradím, že už máme dohodnuté vystúpenie na festivale SHARPE. Čo sa týka otázk,y či budem vystupovať s Patrikom, tak odpoveď je jednoznačná – Áno. 

Vrátim sa ešte späť k tvojmu EP. Môžeš svojím potencionálnym fanúčikom priblížiť, čo ich na ňom približne čaká?

EP pozostáva z piatich pesničiek. Venujem sa na ňom všakovakým témam, spomeniem: láska, nenáviS, peniaze, politika alebo spoločenské dianie. Zaujímavosťou je, že každý song znie, ako keby bol od inej kapely. V tvorbe sa nechcem škatuľkovať, preto sa nikdy neobmedzujem pomyselnými žánrovými hranicami. Na EP hosťuje aj Adrián Krišák z trochu menej známej kapely 52 Hertz Whale, ktorý si našiel čas a odbehol z drevárskej dielne, aby mi vypomohol z gitarovou linkou na jednom songu. O mix/master sa postaral Dominik Fabian (takisto 52 Hertz Whale), ktorý kvôli tomu pricestoval až z ďalekých Hencoviec.

Autor: Renat Khallo