Asi to bola len otázka času, kedy na seba muzikantský duch Ľuboslava Petrušku z kultovej prešovskej formácie Chiki Liki Tu-a upozorní prostredníctvom priamočiarejšej rockovej kapely. Tá sa volá Satin Lead a známy gitarista v nej zamieňa nielen fusion za rock'n'roll, ale aj východniarsky akcent za pozoruhodne zvládnutú angličtinu.
Je paradoxom, že k väčšej aktivite sa Satin Lead nakopli práve minulý rok, kedy Petrušku vo veľkom zamestnávala domovská skupina Chiki Liki Tu-a, vydávajúca album po desiatich rokoch a navyše oslavujúca dve dekády na scéne. No vyšlo to tak, že v závere roka formácia v krátkom čase stihla odohrať turné aj vydať svoju dlho očakávanú debutovú nahrávku v podobe pätskladbového EP. Ešte viac plánuje kapela "vystrčiť rožky" tento rok. V sobotu (30.1.) na koncerte v bratislavskom Kafe Scherz pokrstila EP, no už teraz chystá ďalšie koncerty a skôr či neskôr aj dlhohrajúci album.
"Zatiaľ sme odohrali asi 20 koncertov a reakcie ľudí boli výborné. Každému naša tvorba pripomínala nejakú inú kapelu. Dokonca aj Foo Fighters tam niekto našiel. Ale som rád, lebo ľudia boli po koncertoch spokojní a vyzeralo to, že je im naša hudba veľmi blízka. Najbližšie zahráme na warm-up párty festivalu Rockscape. Podujatie sa bude konať 13. februára na Popradskom plese, kde je v rámci vstupenky aj ubytovanie v hoteli. Ľudia sa budú môcť stretnúť s muzikantmi, takže to bude jedna veľká 'žúrka'. Všetci sú vítaní. Chceme hrať, o tom to celé je, nič viac od toho neočakávame, viac-menej sa týmto len bavíme. Možno to niekomu bude znieť neuveriteľne, ale je to tak. Odkedy sme vyrazili z nášho rodného Prešova, plačeme od smiechu. Takže to robíme radi a veľmi nás to baví," povedal Ľubo Petruška pre agentúru SITA.
Už prvých päť vydaných skladieb ukazuje, že tvorba Satin Lead je prekvapivou rockovou všehochuťou, ktorá čerpá z bohatého hudobného dedičstva kapiel zo 60. a 70. rokov minulého storočia. Svedčí o tom aj obálka nového EP, štylizovaná do čiernobielej psychedélie. "Celý môj doterajší život sa vyvíjal po rock'n'rollovej línii. Môj otec mi zariadil život tak, že mi na šieste narodeniny kúpil platňu Highway to Hell (1979) od AC/DC. Takže je to vo mne úplne prirodzene, nemusím sa snažiť to hľadať a vykopať," vysvetlil gitarista a spevák.
Viac sa o Satin Lead dočítate nižšie v našom rozhovore, ktorý pripravila Júlia Šimková.
Robíme hudbu, ktorú milujeme najviac, ako sa len dá
Chiki Liki Tu-a zahýbaš s projektom Satin Lead. Martin Višňovský (spevák a basgitarista Chiki Liki) raz o tebe povedal, že ťa nechcel do skupiny, lebo si kedysi každý týždeň hrával v inej kapele.
Áno, áno, dodržiavam to striktne, už od svojho raného detstva, kedy som bol zrecenzovaný v časopise ako speváčka, lebo som ešte nemal zmutovaný hlas. Už vtedy som sa hádzal po pódiu. To bolo dávno.
Predbehol si čas, alebo dobu...
Úplne. Bubeník Korben Dallas, Ozo Guttler, mi nedávno vysvetľoval, že je to úplne v pohode a vraj mám krízu stredného veku. Ježišmária, veď na niečo také mám ešte málo rokov. Presviedčal ma, že je to OK, pretože ja vraj prežívam všetko skôr. Je to každopádne srandovné.
Asi ideš intenzívne dopredu, nie?
Poviem ti, že sa do toho nejako nehrniem. Skôr sa nechávam unášať hocičím. Aký vánok fúka, tam ma to zaveje. Užívam si to a pozorne sledujem s istým odstupom. Nepracujem na veciach cielene, ani si doma v odrážkach nepíšem body svojej kariéry alebo niečo podobné.
Takto nejako si prehupol aj do nového projektu?
Satin Lead je oveľa staršia kapela. V roku 2005 mi napadlo, že by som už mohol začať hrať a nahrávať pesničky, ktoré si píšem do šuflíka. Je to klišé, ale takto to bolo v skutočnosti. Premýšľal som nad tým, venoval sa tomu, ale trvalo mi veľmi dlho, kým vznikla zostava, akú som si vždy prial. Vystriedala sa v nej miliarda ľudí, medzi nimi aj veľa slávnych osobností, ktoré tomu ale nerozumeli. Malo to akademický podtón a vôbec to nebola zábava. Bolo to o tom, že si musíme rozprávať, čo má kto zahrať a podobne. Trvalo to deväť rokov a v 2014 sme sa dali dokopy v zostave, v akej sme doteraz a hráme si bez toho, aby som to musel nejakým úžasným spôsobom dirigovať.
Deväť rokov, to je skoro polovica z Chiki Liki...
No hej, dvacku sme mali teraz nedávno. Fúha, letí to. Možno niekedy začnem veriť na tú krízu stredného veku. (smiech)
Hľaď do budúcna s optimizmom! (smiech)
Jasné, to stále!
Čo robí skupinu týchto ľudí takými výnimočnými, že sa ti s nimi tak dobre spolupracuje? Napríklad aj okrem toho, že neriešite akademickú stránku veci?
Spája nás mnoho vecí. V prvom rade je to hudba podobného žánru, ktorú máme radi, máme ju zažitú a milujeme ju absolútne najviac ako sa len dá. O humore ani nehovorím. Niekedy je veľmi ťažko stráviteľné, čo sa deje v aute alebo kdekoľvek sme spolu. Išlo mi len o to, aby sme sa tým bavili, pretože potom sa môžu baviť aj ostatní. Keď nás organizátori žiadali, aby sme im poslali nejaký pokec o kapele, tak sme im poslali toto: "Je to banda neúspešných ľudí, jeden neúspešnejší ako druhý. Ich jediným úspechom je, že sa vozia po mojom chrbte, po chrbte Ľuboslava Petrušku." Čiže tak.
Ako by si teda definoval váš žáner? Ľudia si vás spájajú so žánrami 60's a snažia sa pritom uchopiť všetky tie kapely...
Za to ich ja vôbec neviním, ale z našej strany to nie je cielené. Nepracujeme na tom, aby to znelo vintage, alebo ako nejaký starodávny model niečoho, čo tu už bolo. Je to oveľa jednoduchšie. Všetci máme radi rovnakú muziku a netrápime sa tým, aby sme to nejakým spôsobom menili. Navyše nemám rád progres typu :budeme sedieť a snažiť sa vymyslieť niečo nové". Kto sa o to pokúsil, väčšinou mu to nevyšlo. Progres podľa mňa prichádza sám. Ale zase neviním poslucháčov za to, že tam cítia nejaké 60's, 70's, lebo ono to tam je. Túto hudbu máme všetci zažitú úplne hlboko. Pre nás je to normálna gitarová hudba, rock'n'roll.
A prečo angličtina? Súvisí to s atmosférou 60. rokov alebo to prišlo nejako spontánne?
Hlavne preto, že je najbenevolentnejšia k frázovaniu. Takisto mi záleží na tom, aby to pekne znelo, vyzeralo a mali sme z toho dobrý pocit my a tým pádom aj ľudia, ktorí nás budú počúvať. A tiež, nechcem počúvať slovenskú ľudovku po svahilsky alebo fínsky, či v inom jazyku. Preto nechcem počúvať ani tú anglo-americkú po slovensky.
Ďalšia vec je, že mám veľmi rád rómske texty. Používa sa v nich veľa klišé, ale práve to ma utvrdzuje v tom, že je naozaj dôležitejší obsah než forma. Človek môže povedať "ľúbim ťa" na milión spôsobov, ale iba konkrétny človek tomu dáva ten náboj, na základe ktorého mu to niekto uverí alebo nie. Justinovi Bieberovi to asi neuveríme, ale obyčajnému Rómovi, ktorý bude hrať pod bránkou (už legendárne miesto, na ktorom hrajú v Prešove pouliční muzikanti, pozn. autorky), tomu to uveríme, lebo to tam dá. Takže aj kvôli tomu angličtina. Mám rád slobodu a angličtina ti ju naozaj dáva, pretože ti poskytuje nekonečne veľký priestor pre predstavivosť a vkladanie práve tohto náboja. A túto slobodu chcem ľuďom ponechať. Či už v našich textoch nájdu seba, svoje životné skúsenosti alebo čokoľvek iné, je to len na nich.
Takže texty vlastne píšeš iba ty.
Viac-menej áno. Zopár textov máme od Mariána Ferenca, ktorý sa v Satin Lead mihol v úplných začiatkoch, ale z 98% sú to všetko moje texty.
Nahrávacie štúdiá sa premenili na editačné pracoviská
Ako dlho trvala príprava albumu, v zmysle, teraz si na to sadnem a idem na tom makať?
Boli sme pripravení. Koncertný program sme mali nacvičený, a keďže nie sme nejaká umelo vyprodukovaná skupina, ktorá by v štúdiu vymýšľala niečo iné ako hrá naživo, tak to bolo hotové. Vstúpili sme do štúdia a o tri hodiny sme vyšli s tým, že platňa je hotová.
Ste dosť rýchli aj s propagáciou. V piatok ráno ste hrali v Rádio_FM, poobede ste mali nabitý press day a v sobotu ste to zakončili krstom...
To bude mojou profesionálnou deformáciou, pretože sa nerád vozím v aute. Keď už niekam ideme, tak nech to spravíme všetko naraz, dáme si povinnú jazdu, ako sa hovorí a potom si už môžeme len hrať.
Ako to teraz vlastne máš s Chiki Liki Tu-a, ako plánuješ čas strávený s jednotlivými skupinami kombinovať? Aby sa fanúšikovia Chiki Liki ešte nezačali báť...
Nie, nie, nie. Žiadne zmeny sa nekonajú. Stále hráme s Chiki, v rámci môjho voľného času hosťujem v Korben Dallas, na tomto sa nič nemení.
Ako by si porovnal proces tvorby v rámci Satin Lead a Chiki Liki Tu-a? Vidíš v ňom nejaký rozdiel?
V prvom rade je Satin Lead moja najosobnejšia skupina, keďže väčšinu z tých vecí si píšem sám a mám o tom dosť konkrétnu predstavu. Nechcem však, aby to vyznelo fašisticky, pretože nikdy nevieš, kto a čím ťa prekvapí. Rozdiel medzi týmito kapelami je ten, že tuto hudobne naozaj ťaháme všetci za rovnaký povraz, máme radi rovnakú muziku, sme v nej úplne doma, je nám totálne prirodzená. Kdežto v Chiki alebo u Korbenov nájdeš skôr fúzie. Každý vyšiel z úplne iného sveta, každý má rád úplne inú hudbu, čo sa spojí v jednom bode a vznikne z toho to, čo je Chiki Liki Tu-a alebo Korben Dallas. V Satin Lead je pre mňa proces tvorby prirodzenejší, pretože je to úplne spontánne, bez akejkoľvek snahy o to, aby to malo znieť inak, ako nám to v skutočnosti zneje. Žiadne snahy o progres. Takýmito vecami som sa úplne prestal zaoberať. Vôbec ma nezaujímajú.
Čo vaša šnúra?
Naša šnúra... Máš na mysli tú, ktorú máme za sebou? (smiech) Koncom roka padlo niekoľko miest...
Na kolená...
Áno. Jasne sme to zobrazili na našom Facebooku, kam sme umiestnili mapu Slovenska a tie mestá, v ktorých sme hrali, sme označili plameňmi. Chvalabohu je ešte veľa takých, ktoré môžeme v budúcnosti "vypáliť". Práve kvôli tomu sme dnes tu a dávame o sebe vedieť aj takýmito cestičkami. Hrať koncerty, to je naša prvotná cieľová rovinka. Najbližšie nás čaká warm-up párty k festivalu Rockscape veľmi zaujímavého charakteru, ktorá sa uskutoční 13. februára v Tatrách na chate Popradské pleso. (viac info a vstupenky)
Chystáte sa hrať aj v zahraničí, keď už je tá angličtina?
Plány sú, ale určite to nebude tohto roku. Isté vízie mám, ale ešte nie je vhodný čas na to, aby som o nich rozprával. Tento rok budeme jazdiť po Slovensku, aby sme o sebe dali vedieť v prvom rade tu. Takže ak niekto chce prísť a zabaviť sa na nás štyroch debiloch, môže to spraviť kedykoľvek v priebehu tohto roka... (smiech)
Ináč, skvelý vizuál EP-čka. Ten pôvodný návrh obalu robila tvoja priateľka?
Nie, vizuál Satin Lead som si vymyslel ja. Priateľka ho len výtvarne spracovala. Cover fotografiu odfotila priateľka nášho basgitaristu. Celé to potom zeditoval a zfinalizoval tuto pán špičkový grafik, náš gitarista Tomáš Urban (smiech). Všetko je asymetrické, a pritom krásne.
Popri 60's vizuále, 60's zvuku máte aj "beatleasácku" basgitaru - violin bass.
Máme a to z absolútne praktických dôvodov, pretože Peter má ešte menšie ruky ako ja...
Tomáš Urban: ... Ale zato o to väčšie srdce... (kolektívny smiech)
Ľubo Petruška: Tá basgitara má krátku menzúru, preto je to asi jediná basgitara, na ktorú sa mu hrá pohodlne.
Peter Horváth: Ešte ich niekoľko existuje...
Ináč, to je vtipné, ako si spomínal, že deväť rokov zbierate materiál na album, ale na EP máte iba päť skladieb.
EP je len taký malý lick (oblíznutie, pozn. red.). Naozaj sme nemali toľko času, aby sme mohli pripraviť a nahrať dlhohrajúcu platňu. Pre LP ešte potrebujeme nájsť ľudí, ktorí by nám s tým nejakým spôsobom pomohli, keďže to nemôžeme robiť všetko sami. Na Slovensku sa totiž nahrávacie štúdiá premenili na editačné pracoviská. Dnes rýchlo vykoľajíš zvukového inžiniera s tým, že príde živá skupina, postaví sa do jednej izby a povie: ideme to nahrať a to je všetko, čo od teba chceme. Nič viac, len to zosnímaj. A je problém, lebo už tam zrazu nemá žiadnu mriežku, žiadny click, kľudne môže vypnúť počítačový monitor a nemôže sledovať prasiatka, ktoré sa mu na monitore vykresľujú. Na to je dnes zvyknutých už len veľmi málo štúdiových zvukárov. Z nahrávky by to malo hrať "se vším všudy", a tak to aj chceme.
Ak sa vám teda podarí nájsť tých správnych ľudí, plánujete v blízkej budúcnosti nahrať aj regulárny album? Na koncertoch odohrávate sety aj so 17 skladbami, takže materiálu na platňu máte dosť...
Materiálu máme, pravdupovediac, dosť aj na niekoľko platní. Za desať rokov sa toho nazbiera... Platňu určite nahráme, no žiadny deadline zatiaľ nemáme, lebo prvoradé sú teraz pre nás hlavne koncerty.
Celé EP si môžete bezplatne vypočuť na Youtube aj na Deezeri a koncerty odporúčame všetkým fanúšikom kvalitného a poctivého rock'n'rollu.
Autorka: Júlia Šimková (prvá časť článku je doplnená o citácie z agentúry SITA)
Foto: Viktor Petro
