Mesiac po vydaní nového štúdiového albumu Tsunami sa kapela Divokej Bill s energiou sebe vlastnou rúti na práve prebiehajúce turné s kapelou Poletíme?, a to rovnako ako obrovská vlna, podľa ktorej je nazvaná v poradí už siedma štúdiovka. Nie je to však vlna ničivá. Namiesto toho kapela rozdáva pozitívnu energiu a zábavu presne tak, ako sa na začínajúce leto patrí.
Nový album otvárate skladbou Dobrý časy. Prežíva teraz Divokej Bill dobré obdobie?
To poriadne uvidíme až teraz na koncertoch. No máme vonku ďalší album, a to je vždy dôvod na radosť.
Počas uplynulých štyroch rokov od predchádzajúcej štúdiovej nahrávky ste vydali aj dva koncertné záznamy a best of Platinum Collection. Čo ďalšie ste stihli?
Samozrejme sme odohrali veľa koncertov a priebežne makali na materiáli pre ďalšiu dosku. Ten živák z Úval, ktorý vyšiel aj ako DVD, bol už jej predzvesťou, pretože na ňom bola aj nová skladba Tsunami. A tiež sa nám v kapele medzičasom narodili aj nejaké deti.
Cítite sa s nimi dospelejšie a zodpovednejšie?
Samozrejme, je tu silný pocit zodpovednosti, aby sme sa o ne dokázali postarať. Kým človek živí iba seba, tak je to 'saláma-banán', skoro nič nepotrebuje. Zároveň je to tiež 'dobrý motor'. Spätne si uvedomujeme, ako to predtým išlo skoro samo. Ako keby bolo dnes ťažké začínať znovu, obchádzať kluby, bojovať o priazeň. Aj preto je dobré sa o tú našu - obrazne povedané - záhradku, starať a zalievať ju. Aby sa jej aj naďalej tak pekne darilo. Pretože už neživí len nás. Pripomína mi to, ako som raz pozeral seriál Simpsonovci. Homer išiel do tej svojej elektrárne, mal depresie a vôbec sa mu tam nechcelo. Nad stôl si však vylepil fotku malej Maggie, aby vedel, prečo to všetko robí.
Predtým ste veľa koncertovali, jazdili aj do zapadnutých dediniek a hrali všade, kde sa dalo. Dnes to kapely nahrádzajú skôr sociálnymi sieťami, najviac populárni sú Youtuberi. Myslíte, že tú priazeň získavajú ľahšie?
Naopak, my sme radšej, že sme si to poctivo odpracovali a všetky úspechy sme dosiahli celkom prirodzene. Má to pre nás určite väčšiu váhu, než keby sme rýchlo vyleteli na vrchol. Tiež si myslíme, že o čo rýchlejšie sa niekto na ten vrchol dostane, o to rýchlejšie z neho potom aj padá. To zázemie verných fanúšikov sa žiadnym marketingom nedá nahradiť. Navyše to boli skvelé výlety a máme množstvo spomienok. Jasné, že človek sa občas musel niečoho vzdať, pretože mal práve koncert, ale my sme to nikdy nebrali ako niečo nepríjemné, ako obetu - nás to vždy bavilo! Rôzne vzpruhy, ktoré nám dodávali silu v tých slabších chvíľkach, ako napríklad, že sme vyhrali Slávika alebo prišlo pozvanie do cudziny, prichádzali postupne a hlavne nenútene. Kapely, ktoré fungujú cez marketing, si tie príležitosti musia samé vytvárať a dúfať, že to vyjde. K nám prichádzali a prichádzajú samé.
Ako veľmi plánujete? Vraj máte v skúšobni mapu, kam si zabodávate špendlíky, kde ste už boli a kde už dlho nie...
Stále sa snažíme mať takú dvoj až trojročnú víziu. Ktorým smerom pôjdeme najbližšie turné, koľko koncertov odohráme, kedy pôjdeme na turné, na akých festivaloch zahráme. Už nejazdíme bezmyšlienkovite. V určitom čase sme aj sami počet koncertov obmedzili a rovnako keď niekde hráme, je jasné, že nasledujúci koncert nebude bližšie, než v určitom okruhu kilometrov. Tento rok máme turné, ktoré pozostáva z 23 koncertov, začali sme 25. mája, skončíme 2. septembra. Budúci rok plánujeme festivaly a už aj tam sa snažíme, aby sa nám nekryli, aby sme nehrali na tých, ktoré sú blízko od seba, aby sme všade mohli byť, pokiaľ je to možné, v hlavných časoch. Za to od nás majú ich usporiadatelia určitú exkluzivitu. Sú totiž aj kapely, ktoré hrajú niekde na festivale a dohodnú si koncert o desať kilometrov vedľa pár dní pred ním. Nám to príde voči usporiadateľovi nefér a snažíme sa tomu vyhnúť.
Chystáte sa i niekam do cudziny? Pred pár rokmi ste boli na turné s Levellers...
Na jeseň zas zavítame na Slovensko. Dlhšiu dobu sme tam neboli, vlani sa to nejako nepodarilo. Tešíme sa, stále tam máme celkom slušnú pozíciu a väčšie kluby bez problémov zaplníme. Máme tam niekoľko super miest, kde ľudia skvele reagujú. Napríklad do Trenčína si nás minule prišlo pozrieť takmer sedemsto ľudí.
Nahrávali v jednom z najlepších štúdií
S albumom Tsunami ste opäť zvolili kombináciu Studio Sono a Pavel Karlík. O inej ste ani nepremýšľali?
My sme o tom aj premýšľali (smiech). S Pavlom sme sa v minulosti vždy stretli iba na nejaký mastering. Na celé nahrávanie sme sa zišli až na predchádzajúcom albume, pričom spokojnosť bola obojstranná, preto sme si spoluprácu zopakovali. Zvuk zo Sona je skvelý, ale v minulosti sme prakticky nemali producenta - Milan Cimfe a ďalší nám vždy iba vypomohli. Zvyčajne už sme mali vopred hotové skladby. Tento raz sme k tomu pristúpili tak, že sme Pavlovi dali oveľa viac voľnosti. Ako sa ukázalo, bol to správny krok. Pretože kedykoľvek sme sa dostali do situácie, kedy už "sme nemohli", stále tu bol niekto, kto prichádzal s ďalšími nápadmi a mal v zálohe nejaké riešenia. Navyše sme mu mohli úplne veriť, pretože je jednoducho dobrý, o čom nás presvedčil asi tak tisíckrát. Vyzerá to, že s ním budeme spolupracovať aj naďalej.
Štúdio Sono má povesť najlepšieho, ale nie práve najlacnejšieho štúdia. Nepremýšľali ste napríklad o dnes už módnom crowdfundingu, keď kapele prispievajú fanúšikovia?
Predstava, že Sono je najdrahšie, je dosť zažitá, dávno to neplatí. A pomer cena verzus kvalita je tam jasný. Navyše, neexistuje väčší nezmysel, než snaha ušetriť na albume. To nie je pre kapelu príliš dobrá vizitka. O zbierke sme sa rozprávali pred dvoma rokmi, ale... Zhodli sme sa, že sme kapela, ktorá koncertuje a od návštevníkov požaduje nejaké vstupné, čiže zarábame si tým. Prečo by sme si od týchto ľudí opäť pýtali peniaze? Jasné, ak niekto začína a koncertuje takpovediac zadarmo, crowdfunding môže byť riešením. No ak máme lístok za 350 korún, cítili by sme sa trápne. Keď robíš podobnú zbierku, jasne tým fanúšikom totiž dávaš najavo, že si tak trochu vo vreci. Že si si na tú dosku nedokázal zarobiť. A bolo by blbé tváriť sa, že je to aj náš prípad.
Najdlhšie vznikajúci album v histórii skupiny Divokej Bill
Tsunami je zvukovo aj aranžérsky prepracovanejší v porovnaní s predošlými albumami. Znamená to, že ste sa na samotné nahrávanie viac pripravovali?
Skôr je to tým, že sme tento album nahrávali azda najdlhšie v histórii. Každú skladbu sme tak štyrikrát prevrátili a taktiež si myslím, že sme toho nahrali asi štyrikrát toľko, než sa na album dostalo. Skoro sa až hanbíme povedať, ako dlho to trvalo... (smiech)
Je pravda, že zatiaľ čo v deväťdesiatych rokoch sa všetci hrdo chválili, že v štúdiu strávili tri mesiace, v prípade veľkých hviezd aj dlhšie, dnes je to skôr naopak? Každý hovorí o tom, ako rýchlo napokon nahrávanie zvládol.
My sme v štúdiu strávili sedemdesiat dní. Niekedy sme už neverili, že je možné skladbu ešte viac vycibriť, no Pavel Karlík nám ukázal, že je. A rovnako sa nám stalo, že výsledok bol až príliš pekný, preto sme hľadali spôsob, ako to urobiť "špinavšie". Vždy pre nás bolo najdôležitejšie, aby to konkrétnej pesničke pristalo.
Ako ste vyberali hostí?
S Radkom Křižanovským a Kvartetom Apollon už priebežne spolupracujeme dlhšiu dobu, takže sme ich prizvali aj tentokrát. Páči sa nám, ako hrajú, v pomalších skladbách bývajú ich plochy pekné, funkčné, a navyše patria do okruhu Pavlových stálych spolupracovníkov. Čo bola pre nás aj v prípade ďalších hostí, ktorých prizval, záruka, že pôjde o muzikantských majstrov.
Na albume je aj pre vás pomerne netypická pesnička Země draků. Ako k nej došlo?
Vznikla na motívy knižky spisovateľa, grafika a nášho kamaráta Honzy Bodrova. Prišiel za nami, že napísal fantasy knihu Hledání dračí země – Cesta k moři, a či by sme mu k nej napísali pesničku. Vznikla tak vzájomne výhodná spolupráca - my sme získali zaujímavú tému, a on zas potreboval, aby sa o knihe viac vedelo. Samozrejme nám ju dal prečítať a zhodli sme sa, že je skvelá. Super príbeh. Ide o prvý diel trilógie a mala by vyjsť ešte tento rok.
Fantasy príbehy sú dnes veľmi populárne. Vy sami ich máte radi?
Určite. Napríklad na Pánovi prsteňov sa zhodneme hádam všetci. Skvelý je aj Terry Pratchett. Fantázia týchto autorov je skutočne obdivuhodná. S Honzom sme si o všetkom krásne pokecali a snáď sa jeho perfektné nápady dostanú k ďalším ľuďom. Je fajn spolupracovať a obklopovať sa podobne šikovnými ľuďmi.
Aj preto ste si vybrali tento, skoro až komiksový obal?
Úprimne – najskôr sme vôbec netušili, čo by malo byť na obale. No potrebovali sme už vizuál kvôli plagátom a ďalším veciam s albumom spojeným. A potom nám napadlo toto. Kamarátky nás nalíčili a vyfotili, žiadna dodatočná úprava počítačom už nebola nutná. Náš zámer bol, aby to vyzeralo ako kreslené - ako komiks. Trvalo to približne šestnásť hodín a bolo to celkom náročné, ale máme radosť, keď si niekto myslí, že je to maľované. A zapáčilo sa nám to natoľko, že sme sa potom rozhodli použiť to úplne všade.
Na albume opäť nechýba, pre vás už celkom tradične, pesnička s námorníckou tematikou, nazvaná Naděje. Pripomínate si chlapčenskú romantiku?
Ani nie. Skôr tvrdíme, že je to pre nás určité prirovnanie. Naša kapela je niečo ako pirátska posádka. Miesto lode však máme dodávku, niekam prídeme, namiesto pokladov okrádame ľudí o priazeň, zabojujeme, vypijeme bar, občas dôjde i na krásne ženy... Tá podobnosť je tam asi jasná.
Finálnu skladbu ste pomenovali Vodrhovačka, čo len dokazuje, že ide o pomerne radostnú a optimistickú dosku. Je pre vás schopnosť poslucháčov pobaviť rovnako dôležitá, než im prostredníctvom hudby niečo odovzdať?
Ešte dôležitejšia. Akonáhle pracujeme na novom albume, zas a znova si hovoríme, že musí byť o trochu rýchlejší, o veselých veciach. A nikdy sa nám to tak úplne nepodarí, tých pomalších vecí sa nedokážeme celkom vzdať. Hlavná myšlienka ale ostáva nezmenená: Poďte sa pobaviť, poďte sa zasmiať, poďte sa napiť, poďte si zablbnúť! Je predsa leto! Nechceme pôsobiť ako rozorvaní umelci, deliaci sa o svoje depresie. Zábava a potreba nabíjať fanúšikov energiou je totiž presne to, prečo nás hudba baví.
Budúci rok budete oslavovať 20 rokov. Už pripravujete oslavu?
Samozrejme plánujeme a rozprávame sa o tom, no teraz má prednosť nový album a turné. Prípravy prídu na rad až potom. Takže zatiaľ si to, čo chystáme, necháme pre seba.
Divokej Bill Tsunami Tour 2017:
9. 11. - Trenčín, Piano Club
10. 11. - Košice, Collosseum
11. 11. - Vrútky, RC Mlyn
17. 11. - Žilina, Smer Music Bar
18. 11. - Zemianske Kostoľany, Club La Striga
1. 12. - Bratislava, Majestic Music Club
Vstupenky:
Vypočujte si album Tsunami na Deezeri:
Zdroj: Supraphon
Foto: Marek Žídek
Súvisiaci interpreti: Divokej Bill
