Americká kapela Fun. sa celosvetovo preslávila megahitom so Janelle Monáe We Are Young. Ak si myslíte, že ho nepoznáte, tak sa na 99% mýlite - aj na Slovensku sa mu dá vyhnúť len ťažko. O tom, čo im po 10 rokoch na scéne náhla popularita priniesla a zobrala, ale aj o tom, či sa obávajú, že rovnako rýchlo upadnú do zabudnutia, sme sa rozprávali s Andrew Dostom.
Najviac sa zmenila atmosféra v kapele. Prechádzali sme veľmi zvláštnym obdobím, no We Are Young nás opäť stmelila dohromady. Uvedomili sme si, že nahrávanie albumov nie je o tom, aby sme do jednotlivých skladieb "napchali" čo možno najviac hudobných nástrojov. Taktiež sme zistili, že invenčnosť je dobrá vec, ale ani s ňou to netreba preháňať. V podstate sme sa dostali do bodu, kedy sa už nepotrebujeme medzi sebou pretekať, kto príde s najlepším nápadom – teraz je pre nás dôležité iba to, aby sme robili dobrú a naozaj kvalitnú hudbu.
Predpokladám však, že s úspechom prišli aj tienisté stránky popularity a zrazu sa ti ozývajú spolužiaci zo základnej školy, vzdialení príbuzní, susedia z paneláku...
(smiech) To je pravda. Vždy sa s chalanmi smejeme na tom, keď nám zavolajú ľudia, o ktorých sme nepočuli už niekoľko rokov, poprípade keď sa ozve niekto, na koho sme už zabudli. "Chcete lístky na náš koncert? Jasné, nie je problém. Vôbec nevadí, že ste predtým o mňa ani nezakopli a keď som nemal čo do úst, tak ste sa na mňa úplne vykašľali" – asi tak nejako to vyzerá. Nahráte jeden hit a zrazu sa s vami chce každý kamarátiť...
Ako sa v takýchto situáciách zväčša zachováš?
Dosť to záleží od nálady, no mnohokrát to riešim úplne jednoducho – vypnem si mobil a nereagujem na e-maily. Aby som ale nebol až taký negatívny – je dobré, že vieme, aké je to byť na oboch stranách barikády. Zažili sme si momenty, kedy sme boli na konci hitparády a dokonca aj momenty, kedy sa nám o nejakých rebríčkoch mohlo len snívať. Snažíme sa preto nezabúdať na ľudí, ktorí do nás vložili svoju dôveru a zakúpením albumu aj isté finančné prostriedky. Ak by sme sa o nejaký čas opäť prepadli do zabudnutia, nebude nás to mrzieť. Aspoň už vieme, aké je to byť na vrchole.
Mnoho novinárov sa vás pýta na to, či nie ste takzvaný "one-hit wonder". Nerozčuľuje vás táto otázka, keďže už za sebou máte relatívne dlhú hudobnícku kariéru?
Ak We Are Young bude jedinou skladbou, s ktorou kedy dosiahneme na vrchol rebríčka, tak bude – svet sa nezrúti. Aj kapely, ktoré sa objavili odnikiaľ, mali jeden hit a následne upadli do zabudnutia, stále majú svojich fanúšikov. Ak oslovíte istú skupinu ľudí čo i len jednou skladbou, je veľká pravdepodobnosť, že mnoho z nich bude vašu kariéru sledovať aj naďalej. V Spojených štátoch amerických sme si za roky nášho pôsobenia vytvorili dosť slušnú základňu fanúšikov, a preto si myslím, že sa nemusíme obávať momentu, kedy We Are Young už nebude hraná v rádiách. Absolútne mi neprekáža ak si nás verejnosť bude spájať len s touto skladbou.
Fun.: We Are Young ft. Janelle Monáe
V jednom rozhovore si uviedol, že váš album by mali ľudia počúvať ako celok. Aký je teda jeho koncept?
Paradoxom je, že koncept absolútne nemá. Treba však povedať, že určitý príbeh tam je. Myslím si, že keď napíšete niekoľko skladieb v krátkom časovom úseku, budú mať podobnú štruktúru i myšlienku. Tou myšlienkou bola v našom prípade otázka kto vlastne sme. Je to niečo, s čím bojujem aj ja sám – mnohokrát sa pristavím pri tom, že rozmýšľam nad svojou pravou tvárou. Raz som tichý, inokedy hlučný, raz som skvelý spoločník, inokedy nafučaný idiot – o takýchto zmenách a výkyvoch nálad je aj náš album a najmä singel Some Nights, ktorý je podľa mňa najúprimnejšou skladbou z celej nahrávky.
Keď hovoríme o singli – o produkciu sa postaral Jeff Bhasker. Ako k spolupráci s ním došlo?
My sme s ním chceli robiť snáď odjakživa, no nikdy sa nám nepodarilo nakontaktovať sa. Jedného pekného večera sa s ním Nate (Nate Ruess, pozn. red.) stretol v nejakom bare, dali si pár drinkov a následne mu zaspieval We Are Young. Ako nám Jeff neskôr povedal, refrén ho uchvátil až natoľko, že sa rozhodol s nami nahrať celý album. Neviem si predstaviť väčšiu lichôtku...
Keď človek zadá do Google slovo "fun" (zábava, pozn. red.) – prvá vec, čo sa mu objaví, je stránka vašej kapely. Čo pre vás znamená viac – mať jeden z najhranejších singlov na svete alebo byť jednotkou na Google?
Určite byť jednotkou na Google. Týmto spôsobom sa k našej hudbe môžu dopracovať ľudia, ktorí by sa k nej inak možno ani nedostali. A celkovo je to dosť dobrý fór. (smiech)
Čo si pod slovom "fun" predstavuješ?
Ak sa rozprávame o kapele, tak je to iba názov, nič viac. Je však pravda, že keď sme Fun zakladali, chceli sme, aby si nás ľudia zapamätali. A čo je lepšie zapamätateľné ako jednoduché slovo, ktoré každý pozná? Google nám pritom neskutočne pomohol, a to sme to ani neplánovali. Ak niekto bude hľadať slovo "zábava" – nájde nás. Treba však povedať, že naša hudba nie je ľahká – mnohé skladby sú temné, neisté a niekedy až znepokojivé. Hudba čo hráme, nemá byť zábavná, a preto by fanúšikovia nemali naše koncerty považovať za párty – balóniky, ani lacné drinky tam určite nenájdu.
Spomínal si vaše začiatky – aké ste vtedy mali ciele?
Naším hlavným cieľom bolo robiť hudbu, ktorá sa nám bude páčiť. Keď je človek niekoľko mesiacov na turné, tak si uvedomí, že musí mať úprimne rád skladby, ktoré interpretuje. Existuje totiž veľmi veľká pravdepodobnosť, že ich bude hrať mnohokrát dookola. Od začiatku sa preto snažíme robiť veci tak, aby nás bavili a hlavne tak, aby sme sa navzájom nepohádali. Aj We Are Young vznikla úplne prirodzene – chceli sme spraviť skladbu, ktorá sa nám bude páčiť a ktorú budeme mať radi. To, že sa z nej stal rádiový hit, je iba príjemný bonus. Hudobník by mal skladať piesne s radosťou, a to platí bez ohľadu na to, či ste začínajúca kapela alebo U2.
Fun.: Some Nights
Aké sú vaše plány v blízkej budúcnosti?
Veľa koncertovať a chodiť po svete. Túto jeseň budeme v Európe, snažíme sa dostať do Austrálie a ak sa podarí, tak budeme mať niekoľko vystúpení aj v Japonsku.
Keď sa rozprávame o plánoch – akým hudobným smerom sa plánujete vydať na ďalšom albume?
Nevieme, a to je na tom nádherné. Úprimne povedané sme to do poslednej chvíle nevedeli ani pri našom ostatnom CD. Je to spôsob, akým tvoríme a zistili sme, že nám úplne vyhovuje. Nechávame sa preto unášať inšpiráciou, ktorú máme v tom danom momente – mnohokrát vďaka tomu vzniknú prekvapivo dobré skladby a niekedy aj celý album. Čo sa hudobného smerovania týka, neskutočne nás uchvátil hip-hop, takže je možné, že pôjdeme aj týmto smerom. Bude to znieť trochu ako klišé, ale náš nový album bude určite nahrávaný s rovnakou mierou kreativity, slobody a inšpirácie, ako ten posledný.
Asi je príliš skoro na takúto otázku, ale pripadá ďalšia spolupráca s Jeffom Bhaskerom v úvahu?
Ak mám hovoriť len za seba, tak určite áno. Je to však niečo, čo musíme prebrať s chalanmi z kapely a naozaj dôkladne si to premyslieť. Jeff je človek, od ktorého sa ešte stále máme čo učiť a myslím si, že nám v budúcnosti ešte veľmi pomôže.
A čo iní producenti?
Mojím snom je spolupracovať s Trevorom Hornom. Bolo by však zaujímavé, keby si nás pod svoje krídla opäť vzal Steve McDonald, ktorý produkoval náš prvý album. V istom ohľade by sa dal porovnať s Jeffom, pretože má množstvo zaujímavých nápadov – pracovať s takými ľuďmi vás neomrzí nikdy. Myslím si, že sme dosiaľ mali veľmi schopných producentov a verím, že budeme v tomto trende pokračovať aj naďalej.
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Fanpop.com/spots/fun-band
Súvisiaci interpreti: Fun
