Kariérny highlight slovenskej noise-punkovej kapely Wine Fault vypukne už 6. augusta na obávanej palube Pink Whale. Ak nemáte čo robiť a my vieme, že v utorok večer URČITE nemáte čo robiť, zájdite si na klubový koncert tohto leta. Prečítajte si rozhovor s predkapelou amerických A Place to Bury Strangers, ale ešte predtým krátke predstavenie jej staršej tvorby a recenziu tohtoročného albumu Maybe Scissors.

Born to be mild? Ale kdeže!

Kapela Wine Fault začínala ako ujetá noisová kapela s presahmi do amerického hardcore punku. Debutovala v roku 2019 EPečkom A Night at the Oprah, ktorým zadefinovali zatiaľ jedinú vec, ktorej sa skalopevne držia – zmysel pre iróniu a geeky humor, ktorý treba hľadať pod nánosom rinčania elektrických gitár a vysoko-energického bubnovania.

V októbri 2020 sa im podarilo vydať prvý album DNO, ktorý avizovali až math-rockovo povykrúcaným singlom Caffe Latte. DNO predstavovalo hardcoreovú smršť bublajúcich basových liniek ťažkých ako držkopád na čerstvo zaschnutý asfalt z požičanej kolobežky, šialené riffy a ukričané vokály jedného z pôvodných členov kapely Slona, o ktoré sa občas delili s basákom Fintilom.

Nasledujúci release Oval Swing fungoval ako akási medziplatforma, ktorá v sebe krížila minulý zvuk a nové smerovanie kapely. S odchodom spolukapelníka Slona zostala všetka ťarcha už aj tak ťažkých rockerov na pleciach Fintila. S čím prišli tento rok? 

Vychádzajúca hviezda z horiaceho Melmaku...

Druhý štúdiový album Maybe Scissors (2024) vydali Wine Fault prvého apríla tohto roku. Jeho príchod partička teasovala klipom k titulnej skladbe Alf Life. Tento silný predkrm s chytľavým refrénom a nadupaným tempom dokonale vystihuje charakter nového albumu. Skladby sú kratšie, chytľavejšie a majú nádych zahraničnej produkcie. Stoja však za ňou uznávaný producent Jakub Hríbik s uznávaným parťákom z PULP Studia Jakubom Spiszakom. Že kto ich uznáva? Celá tunajšia alt-rocková scéna.

Album sa od tejto skladby, ktorá ho zároveň otvára, na vás nonstop rúti ako padajúca osem podlažná budova. Druhá skladba FC Liverpool vychrlí spomínaný humor, ktorý tentokrát netreba až tak hľadať. Hneď je jasné, že viac ako futbal autorov nadchne kdejaký naháč, ktorý vybehne na pódium naháňaný viac ako lopta samotná. 

Vždy účinná formula, kedy song môže viac dýchať vďaka dôrazu na basovú linku počas slôh, najviac vyniká v tretej skladbe albumu The Crotch. Že sme "západom z Wishu" hovorí moja srdcovka West Light a keď budete čítať až do konca, zistíte prečo je táto skladba skvelá. Keďže sa túto stručnú recenziu snažím urobiť čo najstručnejšou, tak aj vysvetlenie k skladbe 21st Century Fireman získate v rozhovore s frontmanom (hádam sa čávo neurazí za toto pomenovanie). Nasledujúci Raveman je chcene či nechcene skvelou tancovačkou.

V nastúpenej intenzite Wine Fault počas trvania albumu neuhnú ani na sekundu. Ste už na siedmom songu, ale aj ten na vás útočí neurotickým tempom striedaným so staccato riffmi v predrefrénoch. Text Gas Station Cup je opäť priamočiary – istý "hrdina" s kapučínkom tu spacifikoval nebezpečného lupiča a do privolania polície ho nechal obkuskávať svojim psom. Podľa toho, čo viem, je to prvý song, ktorý kapela na album napísala. Dúfam, že si toto chalani aj prečítajú, lebo im odporúčam sa k tomuto songu vrátiť a urobiť pokračovanie, kde sa povenujú tajomstvu jeho bytu, ktorý predával. Aj takto môže vzniknúť funny paródia na trojdielny Unforgiven seriál od Metallicy. Album uzatvára Down to be whole s vážnejšou témou a frustrovanejším nádychom.

Kapela s novým albumom urobila krok správnym smerom. Baví ma väčšia textárska priamočiarosť, nerdy humor, intenzita v stlačenejšej stopáži skladieb, návrat k starým dobrým meme-postavičkám aj vypiplaná produkcia. Nahrávku hodnotím všetkými desiatimi a kým začne koncert, stíhate si prečítať aj sľúbený rozhovor.

Sme financovaní Georgom Sorosom, takže na to máme

Čaute. Vyberte si hovorcu a predstavte kapelu dvoma vetami.

Wine Fault je bratislavská noise punková odpoveď na sterilnú hudbu. Zdraví vás Fintil, vokál a basa.

Skladba Alf Life vzkriesila spomienky na večerníček mileniálov. Ste fanúšikmi Alfa alebo práve naopak? Skladba znie skôr kriticky ako nadšene...

Nie, Alf je v tom nevinne. Otvoril som raz v sobotu HBO MAX a tam na mňa vyskočil Alf s niečím v zmysle: "Je tu znova, pozrite si všetky jeho časti!". Prevrátil som očami a povedal si: "Načo zase toto?"

Vtedy prevážali aj pána Zemana ako Frankensteina medzi nemocnicami a napadlo mi, že toto by sa dalo spojiť do textu. Alf je text o nevyžiadanom návrate, o niečom, čoho sa nevieš zbaviť. Či na teba vybehne z obrazovky Alf, senilní komunisti, alebo ti dá follow nejaký týpek zo základnej školy, ktorý začal predávať poistenie v nejakej pyramíde, vždy je to o tom, že "dude, veď zostaň tam v minulosti, kde si aj bol, nikto sa neprosil".

V klipe okrem vás vystupuje aj pár starých televízorov, ktoré sa stali súčasťou vašich koncertov. Ako ste sa k nim dostali? 

Kúpili sme ich od jedného týpka, ktorý spravoval smetisko niekde pri Šamoríne pred pár rokmi. Skúšali sme ich u neho doma a vybrali sme tie, ktoré sa aspoň dali zapnúť. Z piatich zostali funkčné štyri, ale skúsim ešte pozrieť ten posledný, či ho nevzkriesim (ako toho Frankensteina, aj keď ten český Frankenstein má viac šušťania v obrazovke). Inak práve skúšame také fígle, aby sme tie televízory vedeli lepšie využiť na koncertoch počas vystúpení, ale viac prezradíme čoskoro. Príďte sa pozrieť na nejaký koncert!

Aké ďalšie témy na albume rezonujú?

V našich témach a textoch ideme naozaj všade, nešetríme nič a robíme si srandu zo všetkého. Vyberiem pár skladieb z posledného albumu Maybe Scissors: The Crotch je o rozmaznanom dedičovi kráľovskej rodiny, celkovo je to náklad na všetko kráľovské.

West Light je o súde s Dobroslavom Trnkom, ktorý na súd prišiel s reklamnou taškou cigariet West, a je to odkaz na to, že Slovensko je taký light západ, že máme radi veci zadarmo a prikyvujeme hlavami, ale iba naoko. V skutočnosti je to tu Srbsko 2.0. 

21st Century Fireman je o homeopatickom, premotivovanom požiarníkovi. Raveman je o Ötzim – múmii, ktorú našli ľudia v nejakej hore a teraz na ňom robia pokusy, ale on to nechápe a chce ďalej spať. Bohužiaľ, od malička túžil ísť na rave, tak už keď ho prebudili, tak na jeden ide. 

Down To Be Whole je asi môj najosobnejší text a je o človeku, ktorému prepne zo všetkých správ, infovojen a podobných hlúpostí a ide sa zakopať do zeme do nejakého krytu, kde je sám, aby nás všetkých prežil, keď nám aktivujú čipy z vakcín proti covidu a začneme sa tu požierať a Bill Gates si na tom bude mastiť brucho. Každý asi poznáme takého človeka.

Kto u vás vymýšľa názvy a témy songov? 

Boli sme to vždy ja a gitarista Slon. Sú to témy, ktoré sme si vždy vymieňali a smiali sa na nich aj po čase. Ten čas je asi hlavný faktor – ak ti je niečo vtipné aj po čase, máš dobrý námet a nie je to len prvoplánové. Teraz vymýšľam nové témy sám a bude to viac dadaistické. Veľmi ma ovplyvnil album Dogsbody od Model/Actriz, ktorý sa mi textovo veľmi páči a skúšam skladať texty v tomto smere.

Poznám vás ako chalanov, čo radi špekulujú. Najprv ste si prešli zmenou názvu. Pôvodne ste boli Gottwald a pod týmto názvom ste donedávna aj vydávali EPčka. Prečo ste si museli prejsť rebrandingom a zmenou názvu? 

Boli aj viac edgy názvy pre kapelu v spoločnom chate, ale pôvodne sme si vybrali Gottwald, pretože to bolo hlúpe a aj my sme trochu na hlavu. Ja som zarytý antikomunista a všetci v kapele sme zdieľali veľké pohŕdanie rozprávkami Karla Marxa, preto to nemal byť nijaký odkaz na to, že by to mal byť náš vzor alebo niečo podobné. No a to bol aj ten problém, chápeš, nechcelo sa nám to stále vysvetľovať. "Áno, voláme sa Gottwald. Prosím? Nie, teda akože hej, ten Gottwald, ale my nie sme komunisti ani nič také, a bla bla..." Nechcelo sa mi už takto začínať rozhovory s ľuďmi. Zmenili sme to na Wine Fault a tieto otázky už máme z krku. Nie sme nejaká kapela s tisíckami followerov, takže je to aj tak jedno.

Takisto ste sa pomenili aj personálne. Dá sa povedať, že ste skoro nová kapela, ale tematicky a zvukovo je to starý dobrý Gottwal... ehm sorry, Wine Fault?

Myslíš? Práveže sa na koncertoch stretávam s fanúšikmi, ktorí mi hovoria, že starý Wine Fault bol lepší alebo naopak, že nová hudba ich láka viac. A tak to má byť – každá kapela sa mení, rovnako, ako sa menia ľudia. Ja si neviem predstaviť, že by som hral takú istú hudbu povedzme desať rokov v kuse. Chceli sme hudobne ísť inam, priamočiaro, bez vaty, spraviť to hudobne naozaj tight a hecnúť sa aj vokálovo.

Aj preto sme sa rozišli hudobne s naším zakladateľom a gitaristom Slonom (ale v dobrom, stále si posielame memes a občas zájdeme na pivo). On chcel ísť hudobne inam a my s bubeníkom Paťom tiež. Máme teraz novú zostavu, pridali sme na gitaru a backing vokál Jakuba Spiszaka (ex-Our Stories, Small Town Life, From Another Mother a milión ďalších projektov), ktorý je náš dlhoročný kamarát a pomáhal nahrávať aj album Maybe Scissors, a ďalšieho šalianskeho pedalboardového mága Mačáka, ktorý predtým hral v The Ausgezeichnet. Toto je naša koncertná zostava na rok 2024 a chceme určite takto pustiť von aj nejaké ďalšie EP.

Ako sa vám spolupracuje s Jakubom Spizsakom, keď vás dopĺňa aj ako gitarista, nielen ako producent?

Je to veľký upgrade pre kapelu. Veľmi dobre sa mi s Kubom pracuje, podľa mňa máme na to, aby sme pustili do obehu fakt dobré pesničky, ktoré spolu zložíme, a ja sa na to úprimne teším. A teší ma aj jeho záujem hrať vo Wine Fault. Samozrejme, každý má len 24 hodín denne, ktoré môže nejako využiť, a Kubo má toho už bez Wine Fault nad hlavu. Napriek tomu chce s nami hrať a tvoriť a posunúť tento projekt niekam ďalej. To je skvelé zadosťučinenie. 

Sme malá kapela a tešíme hudbou pár ľudí, ale o to viac si vážim, že s nami hrá profík, ktorý môže hrať v akejkoľvek kapele tu, v Česku, vlastne hocikde. Asi niečo robíme dobre. A v neposlednom rade sme veľkí kamaráti, Wine Fault a Small Town Life sú bratské kapely. Mám chalanov veľmi rád a držím im palce.

Prečítajte si tiež: Jakub Spiszak zo Small Town Life: Byť real je viac než čokoľvek!

Obligátna a možno priam drzá otázka. Kto sú vaše vzory a kam by ste sa chceli zvukovo uberať? Začali ste ako hardcorovejší noiseri, dnes to chytá aj melodickejšie post-punkové črty The Cure a indie garážovíc typu Idles. Čo s vami bude ďalej?

Už som spomenul ten Model/Actriz, ktorý ma veľmi inšpiroval a inšpiruje, ale zároveň stále počúvam aj heavy veci. Som v tomto veľmi spontánny, dnes som si opäť pustil album We Already Lost The World od Birds In Row, ten album je absolútny post-hardcore klenot. Priznám sa, že s Wine Fault by som nerád hral post-punk. Wine Fault bol vždy o skrotenom chaose zo Slovnaftu, kde máme skúšobňu (Skrotený Slovnaft? To je dobrý názov!) a v krotení chaosu chceme pokračovať, avšak už nechceme byť príliš spájaní s metalom ako žánrom. Nič proti, ale necítime to tak. My sme punk a noise a to chceme aj robiť, prihliadať na to, aký je rok a dať našej hudbe aj medzinárodný kontext, lebo vieme, čo sa deje za hranicami. Ja osobne počúvam hlavne zahraničnú hudbu, takže to je aj naša hlavná inšpirácia. Máme tu veľa kapiel, ktoré dávajú ten lokál punk, čo je super, a ja si z nich veľa rád pozriem, ale Wine Fault nie je taký. My chceme byť iní.

Aj keď dnes už môže vzniknúť album v obývačke alebo pivnici, vy stále volíte štúdio. Konkrétne u šikulku Jakuba Hríbika v štúdiu PULP. Neobmedzuje vás limitovaný štúdiový čas v experimentovaní? Predsa len ste jednou z tých kapiel, ktorá dokáže na gitary zahrať aj karbobrúskou, aby vychytala zaujímavý divný zvuk. Možno tam chodíte už pripravení s podobnými zámermi a nápadmi. Ako to máte? Tvoríte aj v štúdiu alebo všetky nápady vzniknú mimo a v štúdiu vás len nahrajú a upracú? 

Demo si vždy spravíme v skúšobni. Trvalo nám to roky, ale vytvorili sme si také podmienky, že vieme spraviť veľmi kvalitné demo aj tam. Keď máme materiál pripravený, odnesieme ho Jakubovi Hríbikovi z PULP, ktorý nás už pozná ako vlastné ponožky, takže párkrát pokrúti fúzom a povie nám: "Chlapci, čo je toto? Vata, preč, treba to domyslieť." Potom si vezmeme na seba domácu úlohu a takto to upravujeme, kým nie sme všetci spokojní.

Toto je tá predprodukcia, ktorá kapelám chýba a ktorá je základom pre vznik niečoho zmysluplného v štúdiu počas nahrávania. Treba tiež povedať, že nie každá kapela má na to finančné prostriedky. My sme financovaní Georgom Sorosom, takže na to máme. Potom v štúdiu už ide všetko na hotové, kostry pesničiek sú pripravené a my hľadáme správne zvuky. Pri poslednom albume Maybe Scissors sme veľa experimentovali so zvukom bicích a gitár. Všetko je nahraté poctivo analógovo a testovali sme rôzne kombinácie zosilňovačov a reproduktorov pre každú pasáž. Každá časť každej skladby bola prakticky nahraná na viacero zariadení a vybrali sme tie, ktoré zneli najlepšie. Je to náročný prístup, aký by si zvolili len Rick & Morty alebo Steve Albini.

Díky za rozhovor. Ešte by ste mohli spomenúť, kde všade sa chystáte koncertovať toto leto a ktorý stage je pre vás najväčšou métou.

Hráme 6. augusta s A Place To Bury Strangers na Pink Whale v Bratislave, máme ich veľmi radi a pre nás je to taký kariérny highlight, takže prosím, príďte všetci, budeme sa snažiť to spraviť epické. Inak na leto nemáme veľa vecí dohodnutých, riešili sme hlavne album na začiatku roka a vtedy sa dohadujú koncerty na leto, ale pripravujeme aj možné turné v septembri/októbri. Zatiaľ nemôžeme prezradiť viac, aby sme nezradili niečo, čo nemáme, no posnažíme sa, nech to klapne. 

Veríme, že to bude ako keď sme hrali v Brne v klube Fraktal, dostali sme od tých najzlatších ľudí nejaké šmykľavé cestoviny a na akciu prišli ľudia z rôznych vekových skupín a štýlov, aby si vypočuli hudbu, pretože ju milujú a je im jedno ísť aj do zatuchnutého sklepa, aby podporili kapely. Tam sme sa cítili dobre, tam sme doma. Chceme hrať pre takýchto ľudí, či už to bude na open field festivale alebo v pivnici, je nám to jedno.

Vypočujte si celý album Maybe Scissors:

Slovo autora na záver:

Kto to dočítal až sem, tomu ďakujem a je to frajer, true fan, alebo člen spomínanej kapely. Rozhodne si Wine Fault nenechajte ujsť počas ich highlightu. Vidíme sa 6. augusta na Pink Whale.

No a rozhovor s A Place To Bury Strangers nech urobí väčší frajer. Napríklad môj obľúbený Renat. Dopo!

Autor: Matej Sekerka