Mária Čírová: Cítim, že sa mením. Zdravie a pohoda sú už na prvom mieste

Speváčka Mária Čírová (35) je súčasťou slovenského šoubiznisu už šestnásť rokov, počas ktorých si získala množstvo fanúšikov svojím talentom, úprimnosťou a čistým srdcom. Zároveň si za ten čas prešla mnohými životnými i pracovnými výzvami. V exkluzívnom rozhovore nám porozprávala o svojom pripravovanom vianočnom turné, no zároveň otvorene hovorí aj o dôležitosti rovnováhy v živote a nevyhýba sa ani téme rôznorodosti názorov na aktuálne spoločenské dianie.

V rozhovore sa dozviete:

• ako Mária vníma silu intuície vo svojom osobnom a profesionálnom živote
• rady, ktoré dostala od svojho manžela, a ktoré ju posunuli vpred
• kto je súčasťou jej pracovného tímu
• ako prebiehajú prípravy na vianočné koncerty
• ako sa vysporiadava so zápasom medzi súkromným a verejným životom, najmä v súvislosti s deťmi a ich umeleckými ambíciami
• aký je jej postoj k politickým a spoločenským témam a ako ich ovplyvňuje ako umelkyňa
• prečo si dáva pravidelné pauzy od sociálnych sietí
• ako reaguje na odliv a príliv fanúšikov
• čo sú najväčšie výzvy, ktorým podľa nej čelí súčasná generácia mladých talentov v porovnaní s jej začiatkami
• ako aj v ťažkých časoch hľadá a nachádza vnútorný pokoj

Vďaka vášmu vianočnému turné Moje Vianoce prežívate sviatočnú atmosféru o čosi skôr, než my ostatní. Kedy začala tento rok? 

V podstate už v januári, keď jedno turné končí, začíname pripravovať ďalšie. Hneď po novom roku sa musíme ponoriť do plánovania miest, ktoré chceme navštíviť, a zistiť, kde sú voľné priestory na koncerty. Toto dohadujeme už začiatkom roka, pretože nájsť vhodné miesta nie je vždy jednoduché. Keď máme tieto záležitosti vyriešené, začíname pracovať na repertoári a oslovujeme hudobníkov, s ktorými budeme spolupracovať. Je to naozaj celoročná práca.

Popritom počas roka riešime aj iné projekty, ktorým sa s manželom venujeme. Ale v lete si vždy dávame osem týždňov pauzy, keď sme len s našimi deťmi. To je pre nás čas očisty – úplne vypneme od všetkého pracovného a snažíme sa čo najviac relaxovať. Tento čas nám pomáha načerpať novú energiu a prísť na jeseň s čerstvou atmosférou a novou vlnou entuziazmu. To všetko nám potom umožní na koncertoch odovzdať ľuďom radosť a pozitívnu energiu, ktorú sme počas leta načerpali.

Na vašom vianočnom koncerte som bola minulý rok i ja, pre obrovský záujem ste museli v Bratislave pridať ďalší termín, dokonca v deň narodenín vášho otca. Aký je to pocit, keď vidíte, že aj po dvanástich rokoch je tento koncept medzi fanúšikmi taký žiadaný?

Je to neuveriteľný pocit, pre nás všetkých, pretože musím povedať, že za týmto úspechom sú úžasní ľudia, ktorí ma obklopujú – a tým myslím aj vás všetkých, ktorí na tieto koncerty prichádzate. Nikdy som nemala potrebu volať vás fanúšikmi, pretože pre mňa ste vždy viac ako len publikum. Na koncertoch sa nepýtam: "Máme tu nejakých fanúšikov?" – pretože by som sa nikdy nechcela povyšovať nad žiadneho človeka. Nechcem, aby to bolo o tom, že ja som hviezda a vy ste len niekto, kto ma počúva.

Vnímam to tak, že sme v tom všetci spoločne. Spievam pre vás, a zároveň cítim, že vy ste súčasťou toho, čo robíme. Je to obojsmerné spojenie – sme akoby jedno telo, jedna duša. Je pre mňa neskutočne krásne, že aj v dnešnej internetovej dobe, kedy väčšinu času komunikujeme cez písmená a obrazovky, stále dokážete vycítiť môj pocit, moju náladu a všetko, čo sa snažím odovzdať cez hudbu a slová. A keď dostávam po koncertoch správy o tom, ako vám koncert zmenil pohľad na život, ako sa snažíte na sebe pracovať a stať sa lepšími verziami samých seba – to je ten najväčší dar, ktorý môžem od vás dostať. To je presne dôvod, prečo tieto koncerty robím. Aj keď si všetko organizujeme s manželom sami, bez akejkoľvek podpory agentúr alebo sponzorov, je to náročné, ale práve tie vaše ohlasy nám dávajú silu pokračovať.

A áno, minulý rok sme museli pridať ďalší termín v Bratislave, dokonca v deň narodenín môjho otca, pretože sa ľudia nevošli do sál. Tento rok sme pôvodne plánovali len deväť koncertov, pretože cítim, že aj ja sa mením. Začína mi záležať viac na mojom zdraví, chcem sa cítiť dobre vo svojom tele a nechcem sa prepracovať. Uprednostňujem kvalitu pred kvantitou. Ale keď vidím, že záujem je taký obrovský, pridali sme ďalších päť koncertov, aby sme všetkým umožnili zažiť túto nádhernú atmosféru. Verím, že to zvládnem a každý koncert bude rovnako nezabudnuteľný.

Zdroj: archív speváčky

Máte pocit, že tú povestnú latku si musíte nastaviť každý rok o čosi vyššie?

Nemusím, nikto to odo mňa ani neočakáva. A to je na tom vzácne. Ľudia, ktorí prichádzajú na moje koncerty, sa nikdy nepýtajú, koľko muzikantov bude na scéne, aké to bude alebo čo môžu očakávať. Vedia, že do toho vždy dám celé svoje srdce a dušu. Vytváram niečo, čo vychádza priamo zo mňa, z môjho vnútra, a práve to je to, čo robí každý koncert jedinečným. Je to o prepojení. Je úplne jedno, či nás na scéne bude desať alebo či tam budem sama s klavírom. Dôležité je to, čo prinesiem ja, ako cítim daný večer a čo môžem odovzdať. Hudba je silná, pretože dokáže ľudí spájať na hlbokej úrovni. Na mojich koncertoch sa nesnažím ohromiť počtom hudobníkov či veľkolepými efektmi. Stačilo by len sadnúť si s ľuďmi v úplnej jednoduchosti, v pokoji, a nechať hudbu, aby prehovorila. Pretože práve hudba má tú neuveriteľnú schopnosť vytvoriť pocit spolupatričnosti, jednoty i lásky.

V dnešnej spoločnosti, kde často prevažuje stres, tlak a pocit, že musíme stále niečo dokazovať, je hudba oázou, kde môžeme byť sami sebou. Ľudia potrebujú cítiť, že sú milovaní, že na nich záleží. A práve toto sa snažím odovzdať cez moju hudbu. Hudba má schopnosť otvoriť srdcia a dotknúť sa tých najhlbších citov. Preto sa mi zdá, že to, čo robím, nie je len o hudbe ako takej, ale o vytváraní miesta, kde sa ľudia môžu cítiť prijatí a milovaní. A práve v tom spočíva tá magická sila – že nezáleží na tom, aké veľké alebo pompézne je vystúpenie. To, čo na koncertoch vzniká, je pocit, že sme všetci súčasťou niečoho väčšieho, že nás hudba spája. A to je niečo, čo nepotrebuje efekty ani veľký počet účinkujúcich – stačí pravdivý zážitok, ktorý prichádza priamo z duše.

Ak sa vrátime k minuloročnému turné, jeho priamou súčasťou boli i vaše tri deti, vrátane najmladšieho Rubenka. Môžete nám, okrem toho, či budú participovať aj na tohtoročnom, prezradiť aj ďalšie lákadlá, respektíve novinky?

Áno, minulý rok boli moje tri deti súčasťou vianočného turné, a to bolo pre mňa niečo veľmi výnimočné. Hugo a Zoe doslova vyrastali na týchto koncertoch – turné je tu už dvanásť rokov, presne toľko, koľko má Zoe. Keď sme začínali, Hugo mal tri roky a Zoe bola ešte bábätko. Vianočné koncerty majú pre mňa hlboký osobný význam. Vyrastala som v rodine, kde sme pravidelne chodili do kostola, a práve tam som zažívala tú nádhernú vianočnú atmosféru, ktorá ma vždy fascinovala. Svetielka, výzdoba, radosť na tvárach ľudí – to všetko mi v detstve prinášalo pocit, že Vianoce sú magické. Spievali sme s rodinou v kostole a ja som videla, ako sa ľudia usmievajú, ako sa trblietajú ich oči. To bol okamih, keď som pochopila, čo hudba dokáže.

Tá radosť, ktorú som prežívala ja ako malé dievča, je presne to, čo sa snažím preniesť na moje koncerty teraz, keď som dospelá a mám svoju vlastnú rodinu. Vianočné turné je pre mňa o tom, že túto krásnu skúsenosť môžem odovzdať ďalej – nielen mojim deťom, ale aj tisícom ľudí. Minulý rok prišlo na naše koncerty 21-tisíc ľudí, tento rok očakávame 15-tisíc. Je to neuveriteľný pocit, keď si na Štedrý večer sadneme spolu ako rodina k stolu, chytíme sa za ruky a v modlitbe poďakujeme za to, koľkým dušiam sme mohli priniesť radosť a svetlo.

V časoch, kedy je svet plný chaosu a zmätku, kedy na nás zo všetkých strán prichádzajú rôzne správy a informácie, ľudia stále túžia po jednoduchosti. A aj keď moje koncerty môžu pôsobiť pompézne – milujem svetielka, stromčeky, čečinu a všetku tú krásnu vianočnú výzdobu – v skutočnosti v živote potrebujem len veľmi málo. Tá vonkajšia krása je len obalom, no vo vnútri sa snažím bojovať za vnútornú krásu. A to je presne to, čo na mojich koncertoch symbolizujú deti. Sú najčistejšie bytosti, ich úprimná radosť a úsmevy nám pripomínajú, kto sme a kým by sme mali byť. Detský spevácky zbor, ktorý sa stáva súčasťou našich koncertov, prináša na pódium čistotu a nevinnosť, a to je niečo, čo si každý z nás potrebuje pripomenúť – minimálne v tom decembri. Všetci v sebe stále nosíme to dieťa, tú čistú radosť, a Vianoce nám to pomáhajú znovu objaviť.

Minulý rok v Bratislave prekvapilo mnohých tanečné vystúpenie Vratka Sirágiho a Aničky Riebauerovej na jednu z vašich skladieb, neboli však prítomní na každej zastávke turné. Bude sa tento rok líšiť koncept vianočných koncertov podľa konkrétnych miest vašich vystúpení?

Minuloročné vystúpenie Vratka a Aničky bolo skutočne nádherným momentom, ale nie vždy je možné ho zopakovať na každom koncerte. Každá sála má iné technické možnosti – niekde máme dostatok priestoru na takéto tanečné čísla, inde by sme sa už tlačili na pódiu a nebolo by to bezpečné, keďže pracujeme s množstvom káblov a techniky. Bezpečnosť je pre mňa vždy na prvom mieste, či už pre účinkujúcich, detský zbor alebo všetkých okolo. Ak by v budúcnosti vznikol koncept, kde by sme mohli mať viac koncertov na jednom mieste, bolo by to úžasné, pretože by sme mohli nacvičiť jeden rovnaký program do detailov. Ale zatiaľ sa snažíme prispôsobiť podmienkam a prinášať krásu a radosť bez ohľadu na veľkosť scény.

Pokiaľ ide o vystúpenie Vratka a Aničky, bola to vlastne krásna náhoda. V roku, keď som sa zúčastnila Let's Dance, som sa nešťastne zranila a nemohla som tancovať. Miesto toho ma zastúpil Vratko, a práve to vystúpenie symbolizovalo spolupatričnosť a prijatie. Mohla som sa hnevať na svet, že som nemohla tancovať, ale prijala som to ako znamenie, že to nebola moja cesta. Bol to čas, kedy som mala oddychovať a venovať sa iným veciam. A Vratko mal zažiariť. Táto skúsenosť mi pripomenula, že nie všetko, čo si myslíme, že nám patrí, nám skutočne patrí. V tom vystúpení, v skladbe Svetom som blúdil, bolo nádherne zobrazené priateľstvo a to, že keď doprajeme iným, aj nám bude dopriate. Je to hlboká životná lekcia, ktorú si nesiem so sebou.

Staviate na osvedčený playlist a pri výbere skladieb dávate aj na odporúčania fanúšikov. Podľa čoho zostavujete tohtoročný výber skladieb, ktoré zaznejú na vianočných vystúpeniach?

Výber skladieb na vianočné koncerty je pre mňa vždy takou malou dilemou, pretože koncert by mal mať okolo hodiny a pol, maximálne dve hodiny. Už sa mi ale stalo, napríklad v Topoľčanoch, že som hrala dve a pol hodiny. Bola to krásna atmosféra, ktorá ma úplne uniesla, a ľudia sa so mnou viezli na tej vlne. Až keď som sa na konci pozrela na čas, zistila som, že sme naozaj hrali oveľa dlhšie, ako som plánovala!

Repertoár je vždy otázkou, ktorú riešime priebežne počas celého roka. Koncerty sú koncipované aj s hovoreným slovom, ale vždy ide o to, ako sa cítim v daný moment. Každý koncert je iný, a aj ľudia, ktorí na ne chodia, to vnímajú. Často mi píšu, že si kúpili lístky na viacero koncertov, pretože každá zastávka má svoju jedinečnú atmosféru a každý koncert prináša čosi nové. Nikdy presne neviem, akú náladu budem mať pred konkrétnym vystúpením, takže idem absolútne autenticky podľa toho, čo práve cítim. Niekedy cítim, že mám len hrať, a tak hráme viac hudby, inokedy sa viac rozprávame.

Čo sa týka skladieb, počas roka o tom veľa diskutujeme, nahrávame si nápady a dávame všetko dokopy. Ak je súčasťou koncertu aj spevácky zbor, otvára to možnosti na prerobenie skladieb a vytvorenie niečoho nového. Ale koncertný čas je obmedzený, takže sa tam nezmestí všetko, čo by som chcela zahrať. A tu prichádza tá dilema – keď vyradím niektorú skladbu, ktorá je pre moje turné typická, ľudia sa ma hneď pýtajú, prečo nezaznela. Na druhej strane, ak pridám nové piesne, musím sa rozlúčiť s dvoma-tromi staršími, ktoré sú obľúbené. Každý rok je to teda veľká téma, ale vždy verím, že sa mi podarí priniesť aj niečo nové, čo ľudí poteší. A možno si nakoniec ani nespomenú, že nezaznela nejaká konkrétna skladba z minulého roka, pretože zážitok z koncertu je pre nich natoľko silný, že to ani nevnímajú.

Zdroj: Martina Mlčúchová

Je o vás známe, že prípravám vianočného turné venujete od istého momentu takmer všetok čas. Ide o niekoľkomesačný proces. V akom momente už prestávate prijímať ďalšie pracovné ponuky?

Je pravda, že prípravy na vianočné turné mi postupne začínajú zaberať čoraz viac času. Zvyčajne do júna intenzívne pracujem aj na iných projektoch, veľa cestujeme, a zladiť to všetko s rodinným životom je, nebudem klamať, náročné. Ale s manželom sme si veľkou oporou. Už šestnásť rokov spolu budujeme niečo krásne, čo nám obom prináša nesmiernu radosť. Často to spomínam aj na koncertoch – vkladáme do toho, čo robíme, celú našu dušu, pretože veríme, že práca, ktorá neprináša radosť, stráca svoj zmysel. Keby nás to netešilo, ani naša rodina by nebola taká silná. Robíme to s láskou, a práve tá láska sa nám vracia cez úžasné reakcie a priania od ľudí, ktorí na naše koncerty prichádzajú. Od jesene preto už žiadne nové pracovné ponuky neprijímam. Je to čas, kedy sa plne sústredíme na prípravy vianočného turné, do ktorého vkladáme celé srdce. 

Okrem toho, že ste mimoriadne úspešnou umelkyňou, ste tiež matkou a rodina je pre vás najviac. Aké rutiny, respektíve návyky, vám pomáhajú udržiavať už dlhodobo rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom? 

Mamou som sa stala vo svojich čerstvých dvadsiatich rokoch a to vás naozaj naučí veľa. Keď ste sami vo veľkom meste, mimo rodiny, musíte sa naučiť organizovať svoj život úplne od základu. A hoci som pri sebe mala manžela, ktorý je jedným z najúspešnejších hudobných producentov na Slovensku, v čase, keď sa nám narodili prvé dve deti, bol pracovne veľmi vyťažený. V podstate som bola na veľa vecí sama – starala som sa o domácnosť, o deti, všetko som manažovala z domu, a to všetko vo veku 20 až 24 rokov.

Prvých sedem rokov nášho partnerstva sme nepoznali, čo je to víkend. Manžel pracoval nepretržite a ja som musela nájsť spôsob, ako udržať rodinu v chode, aj keď som bola väčšinou sama. Prosila som ho, aby sme si aspoň pár hodín cez týždeň našli čas pre seba ako rodina, aby sme mali nejaký moment, kedy môžeme byť spolu. Postupne sme sa cez to všetko prepracovali a každý rok som sa snažila zlepšovať v manažovaní domácnosti a rodinného života. Dnes môj manžel hovorí, že som ho dobehla, čo sa týka organizačných schopností, a pre mňa je to krásne ocenenie. Roky som na sebe tvrdo pracovala, pretože som nikdy nechcela byť v pozícii obete, ktorá len čaká, čo sa stane. Snažila som sa vždy nájsť nejaký program, aby dni prebiehali pozitívne a aby sme sa s deťmi zabavili. Myslím si, že toto bola základná ingrediencia rovnováhy, ktorú som hľadala.

Moje organizačné schopnosti sa vyvinuli aj vďaka zodpovednosti, ktorú som mala už počas strednej školy – či už ako študentka, alebo keď som učila deti hrať na klavír. Vždy mi záležalo na tom, aby som bola profesionálna, či už v hudbe, alebo v materstve. Snažila som sa neustále zlepšovať a nevnímať ťažké momenty ako prekážky, ale ako príležitosti rásť. A myslím si, že práve táto vytrvalosť mi umožnila dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Dnes sme s manželom jeden tím. Vieme sa na seba spoľahnúť a to je pre mňa najväčšie požehnanie. Takýto vzťah, kde sa navzájom podporujeme a rastieme spoločne, nám prináša radosť nielen v práci, ale aj v našom rodinnom živote.

Mnohých ľudí určite zaujíma, kto všetko tvorí najbližší pracovný okruh – tím Márii Čírovej.

Možno to znie neuveriteľne, ale za celým týmto obrovským turné stojíme primárne dvaja ľudia – ja a môj manžel. Už šestnásť rokov sme v tomto úžasnom tandeme, kde sa navzájom dopĺňame. Spoločne plánujeme a organizujeme každý detail našich koncertov, od prvotnej vízie až po finálnu realizáciu. Samozrejme, pri tak veľkom projekte spolupracujeme aj s externými profesionálmi. Sme obklopení úžasným tímom, ktorý zahŕňa asistentku na logistiku, zvukárov, technikov, osvetľovačov, hudobníkov, speváčky, detský zbor, orchester a ľudí, ktorí nám pomáhajú s aranžmánmi a textami. Nezabúdame ani na dekoratérov, ktorí vytvárajú nádhernú vianočnú atmosféru na scéne, či stavačov, ktorí sa zas starajú o prípravu každého koncertu. Okrem toho máme tím uvádzačiek a ľudí, ktorí sa starajú o pohodlie návštevníkov, od organizácie kabátov až po celkovú starostlivosť o hostí.

Tento rok vyrážame na turné prvýkrát aj s naším vianočným merchandisingom, čo je ďalšia novinka, na ktorú sa veľmi tešíme. Aby sme všetko zachytili a zdokumentovali, máme pri sebe kameramanov, fotografov, vizážistky a hairstylistky, ktorí sa starajú o vizuálnu stránku koncertov. V neposlednom rade je tu naša PR manažérka, ktorá komunikuje s médiami a zabezpečuje, aby všetko bežalo hladko aj z tejto stránky. Napriek tomu, že to vyzerá ako veľký tím, v jadre celého tohto projektu sme to len ja a môj manžel. Spoločne dohliadame na každý detail, aby sme všetku lásku a energiu, ktorú do turné vkladáme, preniesli aj na našich návštevníkov. Naše turné je skutočne srdcovou záležitosťou a sme vďační za všetkých, ktorí sú jeho súčasťou.

Využívate toto pracovné nasadenie a disciplínu aj vo výchove vašich detí?

Určite áno. Učíme ich, že každá vec, ktorú robia, by mala byť robená s vášňou a zodpovednosťou. Veríme, že ak človek do niečoho vkladá celé svoje srdce, výsledky sa dostavia, či už je to v hudbe, škole, alebo v akejkoľvek inej oblasti života. Naše deti od mala videli, ako tvrdo pracujeme, ale zároveň videli, že práca nám prináša radosť a naplnenie. Snažíme sa im ukázať, že je dôležité byť disciplinovaný, ale zároveň nájsť rovnováhu. Učíme ich, že odpočinok a čas strávený s rodinou sú rovnako dôležité ako tvrdá práca. Práve tá rovnováha je kľúčová – rovnako ako v našich kariérach, aj v našom rodinnom živote. S manželom sa vždy snažíme vytvárať prostredie, kde sú naše deti motivované byť najlepšími verziami seba samých. Podporujeme ich v ich záujmoch a zároveň im ukazujeme, že každý úspech je výsledkom usilovnosti a vytrvalosti. Ale najdôležitejšie je, že všetko to robíme s pocitom lásky, bez tlaku. Chceme, aby cítili, že sú milovaní a podporovaní bez ohľadu na to, čomu sa rozhodnú venovať.

Udržať si vnútornú pohodu a vyrovnanosť, obzvlášť v dnešnej vypätej dobe, nie je jednoduché. Vy pre nespočetne ľudí pôsobíte ako prototyp kľudu, optimizmu a pozitívnej energie. Ale predsa, zvykne to aj na vás doľahnúť? Čo vtedy robíte?

Každý z nás má svoje náročné chvíle a práca, ktorú milujem, je často tak intenzívna, že si ju beriem domov. Preto si musím dávať pozor, aby ma pracovná vyťaženosť nepohltila. Hľadanie rovnováhy je kľúčové, aby som nevyhorela. Verím v Boha, ktorý mi dáva silu a pomáha mi nájsť pokoj aj v náročných časoch. Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré mi pomáhajú vypnúť a načerpať novú energiu, sú kone. Vymeniť nádherné šaty a atmosféru koncertov za westernový život na ranči je pre mňa absolútna oáza. Milujem byť na ranči, oblečená v špeciálnych nohaviciach a čižmách, s koňmi a koniarmi, kde môžem úplne vypnúť. Je to pre mňa naozajstný únik. A keď sa k tomu pridajú aj moje tri deti, s ktorými všetci spolu jazdíme, cítim, že nič viac mi nechýba.

Šport je tiež dôležitou súčasťou môjho života už od detstva. Kedysi som bola celé leto na kolieskových korčuliach, boli pre mňa ako druhé nohy. Tento základ zo športu mi dnes veľmi pomáha zvládať záťažové situácie. Okrem jazdenia milujem beh, korčuľovanie, bicyklovanie, čas strávený v lese, kajakovanie či paddleboarding v lete a zimné športy v zime. Pohyb mi vždy pomáha nájsť vnútorný pokoj a vyrovnanosť.

Zdroj: Martina Mlčúchová

Veľkou témou súčasnosti na Slovensku je rozdelená spoločnosť. Ako môžu umelci prispievať k spájaniu ľudí, bez ohľadu na ich rozdiely v rôznych aspektoch života?

Umelci majú jedinečnú schopnosť spájať ľudí prostredníctvom emócií a hudby, ktorá prekračuje hranice. Hudba je univerzálny jazyk, ktorý sa dotýka sŕdc bez ohľadu na to, kto sme alebo odkiaľ pochádzame. Pre mňa je dôležité prinášať posolstvo lásky, jednoty a porozumenia, ktoré ľudí spojuje a vytvára pocit spolupatričnosti. Na mojich koncertoch sa snažím vytvoriť priestor, kde sa všetci môžu cítiť prijatí a milovaní, bez ohľadu na naše rozdiely.

Dnes žiaľ nie je ničím výnimočným, že ľudia na seba navzájom pre odlišné postoje verbálne útočia. Máte energiu alebo tendenciu komunikovať s takýmito ľuďmi?

Musím priznať, že som sa to učila veľmi dlho. Stratila som kopu energie nad niečím, čo nemalo žiadny zmysel. Nechcela som pôsobiť egoisticky, že si niečo prečítam a odídem. Vyrastala som v prostredí, kde ma rodičia učili ľudskosti a komunikácii tvárou v tvár, takže internetová anonymita a verbálne útoky pre mňa boli niečím novým. Nikto z nás nevedel, ako sa s tým vyrovnať, keď táto doba prišla. Zo začiatku som sa snažila odpovedať každému, ale časom som si uvedomila, že je to zbytočné. Dnes viem, že reagovať na negatívne komentáre je strata času. Vážim si všetky prajné správy a konštruktívne diskusie, ale ak narazím na niečo negatívne, len sa na to pozriem a pomyslím si: "Človek, zamysli sa. Prečo míňaš svoj čas na toto? Choď a tvor niečo pekné pre seba."

Robíte si z hrubého správania napríklad komentujúcich ľudí na sociálnych sieťach po toľkých rokoch v šoubiznise vôbec ťažkú hlavu?

Na mojich sociálnych sieťach majú ľudia, ktorí sa vyjadrujú vulgárne, zákaz komentovať. Prešla som si obdobím, keď som musela čeliť vulgárnym komentárom, a bolo veľmi nepríjemné to riešiť. Ale taká je dnešná doba. Nikto nás na to nepripravil, neexistovala žiadna príručka, ako sa k tomu postaviť. Mnohých ľudí to doslova zlomilo. Videla som, ako talentovaní, úspešní ľudia opustili online priestor, pretože nechceli znášať tie útoky a hrubé slová. Boli plní strachu, že budú opovrhovaní a musia znášať tvrdé reči, ktoré nemajú nič spoločné s ich prácou či osobnosťou.

Ja patrím k tým, ktorí sa rozhodli vydržať a som za to na seba nesmierne hrdá. Zažila som mnoho náročných situácií, ale vždy som si zachovala svoju tvár. Nikdy som sa neznížila k tomu, aby som hrubosť vracala späť. A to je niečo, na čo som najviac pyšná. Viem, kto som, čo mám svetu odovzdať, a to mi dáva vnútornú silu, ktorá je silnejšia než akýkoľvek vulgárny komentár. Z psychologického hľadiska viem, že negatívne komentáre často vypovedajú viac o ľuďoch, ktorí ich píšu, než o mne. Je to ich boj, nie môj. Naučila som sa, že nemá zmysel plytvať energiou na to, čo neprináša hodnotu. Ja sa sústredím na to, čo môžem odovzdať pozitívne. A vďaka tomu som silnejšia a pokojnejšia.

Je tento nadhľad, ktorý máte, niečím, za čo ďakujete aj vášmu o niekoľko rokov staršiemu manželovi? Prezradíte nám radu, ktorú vám dal a dodnes sa jej držíte?

Nadhľad, ktorý mám dnes, je určite výsledkom cesty, na ktorú som sa vydala s mojím manželom. Od začiatku som cítila, že patrím práve jemu. Tá intuícia bola nesmierne silná a som vďačná, že som ju počúvla. Naše spojenie však nebolo postavené na okamžitom prijatí okolím, ale na vnútornej sile a viere, že toto je správne rozhodnutie. Dnes som vďaka tejto ceste silnejšia. Nie je to však len o sile v klasickom zmysle. Je to o vnútornej odvahe – nebáť sa rásť, meniť sa a učiť sa zo všetkého, čo mi život prináša.

Zároveň to však prináša aj pochopenie, že nie každý je pripravený alebo ochotný spraviť podobné kroky. Mnohí z ľudí okolo mňa sa zmenili a začali žiť krásne, naplnené životy, ale sú aj takí, ktorí zostali v zóne komfortu. A to je v poriadku – každý z nás má vlastnú cestu. To, kde sme, nie je o tom, kto je ďalej či bližšie, ale o tom, čo objavujeme vo svojom vnútornom svete. Pre mňa je fascinujúce vidieť, ako sa stále učím, ako sa moje vnútro rozširuje a ako ma život stále vedie k novým ľuďom a zážitkom, ktoré ma posúvajú ďalej. Všetko je to o ochote byť otvorená, prijať nové skúsenosti a rásť. A to všetko začalo tým, že som sa rozhodla naskočiť na vlak s mojím manželom. Táto cesta nebola jednoduchá, možno by to nevydržala každá žena, ale pre mňa to bola príležitosť nájsť samú seba v tej najhlbšej podobe. A za to som nesmierne vďačná.

Ako som už spomínala, súčasťou vašich vianočných koncertoch sú taktiež vaše deti. Plánujete ich zapojiť aj do ďalších projektov? Vidíte v každom z nich umelecké vlohy a budúce umelecké smerovanie?

Moje deti sú už neoddeliteľnou súčasťou našich vianočných koncertov a je nádherné ich vidieť, ako rastú spolu s hudbou. Hugo hrá na klavíri od svojich piatich rokov a už teraz sa začína zapájať aj producentsky – vymýšľa úvody a závery skladieb, aby bol zážitok ešte silnejší. Zoe nádherne spieva a momentálne sa učí hrať na ukulele, takže u nás doma sa neustále spieva a hrá. Ruben je ešte malý, ale vyzerá to, že tiež inklinuje k hudbe – možno bude spievať a hrať na bicích. Čas ukáže.

Každopádne, doma je stále plno hluku a hudby, čo je pre nás prirodzené. Sme vďační, že žijeme na mieste, kde si môžeme dovoliť hrať kedykoľvek, bez obáv, že budeme rušiť susedov. Máme to šťastie, že nemusíme zatvárať okná len kvôli tomu, aby sme niekoho nerušili – čo by v byte medzi ďalšími susedmi mohol byť problém (úsmev). Či budú naše deti zapojené aj do ďalších projektov ukáže čas, ale už teraz viem, že by to milovali. Sú radi, keď sú súčasťou našej práce a hudobné tvorenie ich baví. Je to krásne, keď vidím, ako sa v nich odrážame, ako v nich naše hodnoty a láska k hudbe žijú ďalej. 

Cítite niekedy tlak, aby ste sa vyjadrili k politickým či spoločenským otázkam, a ak áno, ako to zvládate? Iba pred pár dňami sa napríklad Taylor Swift priamo vyjadrila k americkým voľbám a niet pochýb, že jej názor môže ich výsledok aj ovplyvniť.

Fascinuje ma, ako ľudia neustále túžia po zmene, po objatí a uistení, že všetko bude lepšie. Ja som samozrejme za – aj ja si želám, aby všetko fungovalo tak, ako má, aby boli ľudia vypočutí a aby sme vedeli spolupracovať. Ale nechala by som verejné debaty na ľuďoch, ktorí tomu naozaj rozumejú a študujú to. Poznám niekoľko mladých ľudí, ktorí sú horlivými bojovníkmi za spravodlivosť, za slušnosť a za to, aby sa nevytratila ľudskosť, úcta a jednota medzi nami – dokonca aj v rámci politiky. Držím im palce, pretože je to v dnešnej dobe mimoriadne ťažké, keď sú ľudia rozhádaní a z každej strany prichádzajú informácie a dezinformácie, v ktorých sa už mnohí ani nevedia orientovať. Preto je pre mňa smutné sledovať túto situáciu, ale na druhej strane ma nesmierne teší, keď sa na našich koncertoch stretneme v jednote. Tam všetci spoločne prežívame pokoj a lásku.

Zdroj: Martina Mlčúchová

Sociálne siete dnes hýbu svetom, uspieť bez nich je takmer nemožné. Vy si však od nich v rámci psychohygieny dávate pravidelnú pauzu. Máva vopred dané pravidlá alebo sa riadite výlučne vnútorným pocitom?

Nemám na to striktné pravidlá, riadim sa vnútorným pocitom. Milujem ten pocit, keď si môžem obliecť tepláky a neriešiť, ako vyzerám. Život mimo obrazoviek mi pripomína, aké je dôležité prežívať skutočné chvíle a byť prítomná. Táto pauza mi umožňuje sústrediť sa na to, čo je naozaj podstatné – rodina, príroda a pokoj v duši.

Vy osobne máte silné sociálne siete. Kedy ste sa stretli s návalom fanúšikov a naopak s ich odlivom?

Počas pandémie som urobila veľmi dobre, keď som sa rozhodla prepojiť s ľuďmi inak – začala som s nimi piecť a zdieľať recepty online. Každý večer som bola zapnutá niekoľko hodín, debatovala som so ženami a ľuďmi, ktorí to v tom čase veľmi potrebovali. Bolo to úprimné a cenné spojenie, ktoré mi ľudia dodnes pripomínajú na koncertoch. Aj keď som dostala niekoľko posmešných správ, že môj Instagram "smrdí kváskovaním", dnes som za to nesmierne vďačná.

Čo sa týka odlivu sledovateľov, ten sa na mojom profile môže diať len vtedy, keď som dlhšie neaktívna – algoritmus to vyhodnotí a odstráni nejaké profily. Ale úprimne, neriešim to. Možno by bolo príjemné pozerať sa na číslo milión followerov, ale pravdou je, že nezáleží na tom, koľko ľudí vám dá tlačidlo "follow". Dôležité sú reálne dáta a skutočný dosah – momentálne majú moje príspevky viac ako päť miliónov zobrazení mesačne a som vďačná za každého jedného. Určite to má na svedomí aj projekt Česko Slovensko má talent, ktorého som momentálne súčasťou.

V čom to majú podľa vás mladé talenty v dnešnej dobe náročnejšie v porovnaní s obdobím, keď ste začínali vy?

Keď sledujem dnešné mladé talenty, uvedomujem si, že to majú oveľa náročnejšie než moja generácia. Keď som ja súťažila (Coca-Cola Popstar v roku 2008, pozn. red.), všetko sa odohrávalo v realite – mohla som riešiť veci priamo s ľuďmi, tešiť sa z úspechu, debatovať o tom naživo a užívať si to ešte týždne potom. Dnes však na mladých zo všetkých strán vyskakujú sociálne siete. Okrem toho, aby podali výkon, musia sa ešte natočiť, nafotiť, vymyslieť obsah a popisky k fotkám, čo je veľmi zaťažujúce. Navyše, staršia generácia často nerozumie tomuto online svetu, a tak je mladá generácia často na tieto výzvy sama. Nikto im nepovie, aby si dali čas, oddýchli si a našli rovnováhu medzi prácou a odpočinkom. To je v dnešnej dobe pre nich naozaj kľúčové.

Nie každý, kto chce byť spevákom či speváčkou, na to v skutočnosti má. Ako reagujete, keď vám takýto človek pošle svoje nahrávky a chce počuť váš názor na jeho tvorbu či talent? 

Neúspech je prirodzenou súčasťou života, a to platí aj pre hudbu. Keď mi ľudia posielajú svoje nahrávky a chcú počuť môj názor, snažím sa pristupovať k tomu citlivo a úprimne. Ak vidím, že pre niekoho by mala hudba zostať záľubou a nie profesiou, volím jemnú a povzbudivú rétoriku. Poviem im, že hudba im môže priniesť veľa radosti, ale možno by bolo lepšie sústrediť sa na iné oblasti, kde môžu viac uspieť. Vždy zdôrazňujem, že to neznamená zanechať hudbu, ale nájsť rovnováhu, kde ich talent a schopnosti najlepšie vyniknú.

Stretli ste sa, ak je reč o práci a vašom talente, s odmietnutím i vy? Čo vás motivuje byť pozitívnou a empatickou osobou, nevzdať sa ani v takých situáciách?

Och, odmietnutie som zažila miliónkrát. Ale vždy som vnímala svoje vnútro a intuíciu, a práve to ma motivovalo nevzdať sa. Často ma to ťahalo iným smerom, než som si pôvodne predstavovala, ale vždy som tú intuíciu poslúchla, aj keď som s tým ako človek úplne nesúhlasila. Zaujímavé je, že práve tie odbočky ma dostali presne tam, kam som potrebovala, a niekedy dokonca ešte ďalej. Život je plný nepredvídateľných ciest, ale práve to je na ňom krásne – aj keď nevidíme hneď výsledok, dôverovať si je kľúčové.

Pomáha vám v tomto smere váš duchovný rozmer? Ak áno, ako?

Áno, môj duchovný rozmer mi v tomto smere veľmi pomáha. Verím, že všetko má svoj zmysel, aj keď ho v danej chvíli nemusím hneď vidieť. V živote sa riadim nielen rozumom, ale aj vnútorným pocitom, intuíciou, ktorá ma vedie. Mám vieru, že som v dobrých rukách, a to mi dáva pokoj, aj keď prídu náročné situácie. Verím, že všetko, čo sa nám deje, nás má niekam posunúť, a aj tie najťažšie momenty sú dôležité na našej ceste. Keď si to uvedomím, dokážem sa cez všetko preniesť s väčším pokojom a vďačnosťou.

Aké máte plány do budúcnosti? Máte pred sebou nové výzvy, pokiaľ ide o vašu hudobnú kariéru a rodinné projekty?

O mojich plánoch do budúcnosti veľmi nehovorím, ale už teraz sa dejú. Mám vízie na niekoľko rokov dopredu, a tie sa postupne rozvíjajú. Zasievam postupne semiačka a ukazujú sa prvé kvety. Niektoré sú už v plnom kvete, iné sú ešte len púčiky. Momentálne strihám ruže v niektorých projektoch, ale v diaľke už vidím nové kvietky, ktoré som zasiala pred rokmi zase v iných. Je to krásny proces – ako prechádzať lúkou plnou kvetov a sledovať, ako sa každé semiačko rozvíja v pravý čas. Nepozerám sa na to ako na výzvy či bojové polia, ale ako na rôzne životné etapy, ktoré majú svoj čas a priestor.

V čom tkvie, alebo na čom je postavená , vaša vlastná životná filozofia a vnútorný svet?

Tak čo, prezradíme im to? (úsmev smerovaný k manželovi)

Moja životná filozofia je postavená na jednoduchých, ale hlbokých hodnotách – láska, úcta a vďačnosť. Verím, že každý deň máme príležitosť tvoriť niečo krásne, či už v sebe alebo okolo seba. Riadi ma moja intuícia a dôvera v to, že všetko, čo sa deje, má svoj význam. Snažím sa žiť v rovnováhe, nachádzať pokoj v malých veciach a dávať energiu do toho, čo ma skutočne napĺňa. Vnútorný svet je pre mňa o autenticite a o tom byť v súlade so sebou samou, bez ohľadu na vonkajší svet.

Napriek úprimnosti, ktorá je s vami spätá, existuje vo vašom prípade trinásta komnata, ktorú si nechávate iba pre seba a svojich najbližších? Alebo i tie najväčšie "tajomstvá" premietate aspoň skryte do vašich piesní?

Úplne ste to odhadli. Áno, aj ja mám svoju 13. komnatu, ktorú si nechávam pre seba a svojich najbližších. Môj život nie je bezproblémový, ako to možno niekedy vyzerá. Práve naopak, snažím sa byť úprimná a autentická, aby ľudia pochopili, že každý z nás si prechádza krásnymi, ale aj náročnými obdobiami. Všetci máme svoje výzvy, niektorí sa im postavia, iní nie. Tí, čo sa rozhodnú ísť vpred, často dosahujú neuveriteľné veci. Ja nie som výnimkou – aj ja som si prežila veci, ktoré sú možno skryté v mojej 13. komnate. A hoci niektoré z nich zostávajú osobné, v minulosti som sa o ne podelila s ľuďmi, ktorým som dôverovala. Práve vďaka tomu som mohla rásť a dostať sa tam, kde som dnes. Som vďačná za svoje učenie, za to, že som sa rozhodla ísť vpred, a ďakujem si, že som sa nikdy nevzdala.

Patríte k umelcom, ktorí sa pri rozhovoroch nebránia ani politickým témam. Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí sa cítia znechutení aktuálnou situáciou, no chcú prispieť k pozitívnej zmene?

Myslím, že je dôležité uvedomiť si, že každý z nás má možnosť prispieť k pozitívnej zmene, aj keď to niekedy môže vyzerať beznádejne. Ak sa niekto cíti znechutený aktuálnou situáciou, prvým krokom je nájsť spôsob, ako byť aktívny v rámci svojej komunity, či už je to pomoc blízkym, podpora dobrých projektov, alebo angažovanie sa v menších miestnych iniciatívach. Každý malý krok smerom k zlepšeniu má zmysel. Zmena sa vždy začína v našom najbližšom okolí a každý z nás má možnosť ovplyvniť, ako budeme žiť a čo si odovzdáme. Dôležité je nevzdávať sa a veriť, že naše malé činy môžu mať veľký dopad.

A na záver, máte odkaz pre mladých ľudí, ktorí ešte len hľadajú svoje miesto v dnešnom svete?

Ľudia, nezabúdajte, že každý z nás je unikát. Každý z nás má jedinečné talenty a schopnosti, ktoré môžu svetu niečo priniesť. Nebojte sa hľadať svoje miesto, aj keď to nie je vždy jednoduché. Cesta môže byť kľukatá, ale práve táto jedinečnosť vás posunie tam, kde máte byť. Neúspechy sú len lekcie, ktoré nás formujú, a každý malý krok vpred má svoj význam. Verte si a pamätajte, že váš prínos je dôležitý.

Aktuálne koncerty a novinky Márie Čírovej nájdete na jej profiloch na sociálnych sieťach Facebook a Instagram.

Autorka: Danka Šoporová

Súvisiaci interpreti: Mária Čírová