Druhý album Charlie Straight s názvom Someone With a Slow Heartbeat plánuje česká formácia predstaviť aj na Slovensku. Pri tejto príležitosti sme sa v KC Dunaj, kde kapela vystúpi už 11. apríla, rozprávali s frontmanom Albertom Černým a basgitaristom Johnnym Ciencialom.
Johnny: Dohromady sme tu boli asi tak trikrát, ale je pravda, že to bolo už dávno. Keď si na to tak spomínam, tak dôvodom bolo to, že sme mali jedného šialeného slovenského manažéra, ktorý nám tu vybavoval koncerty, ale s tým už nespolupracujeme. Tešíme sa ale, že sem konečne znova prídeme, pretože sa nám ozýva hromada našich fanúšikov.
Nerozmýšľali ste o dvoch koncertoch – napríklad Bratislava a Košice?
Johnny: Toto je trošku taký test, takže uvidíme aké budú reakcie. Slovensko máme za rohom a v Košiciach môžeme hrať kedykoľvek sa nám zachce. Teoreticky by bolo možné aj slovenské turné, ale to by som zatiaľ nejako nekonkretizoval. Čo ale musím povedať je, že sa nám podarilo na náš bratislavský koncert dostať The Infants. Iba kvôli nám si dali štyri skúšky, nacvičili nejaké nové piesne a budú hrať. Zatiaľ som ich ešte naživo nepočul, takže som zvedavý čo predvedú.
Nový album vám 13. marca pokrstil Majk Spirit. Prečo on?
Albert: Jednoducho – počúvali sme v aute jeho album a zapáčil sa nám.
Johnny: Presnejšie sa nám páčili texty. Oslovil nás úprimnosťou a radosťou zo života a o to sa snažíme aj my, tak sme si povedali, že prečo nie.
Albert: Mne je veľmi sympatický tým, že hovorí, že láska je najdôležitejšia. Okrem toho to nie je taký ten typický hip-hop na spôsob "bitches", drahé autá, diamantové prstene – jednoducho to nie je konzum.
V rámci krstu vám poprial mnoho výhier, ale aj prehier, aby ste sa z nich mohli poučiť. Prišli už nejaké prehry?
Albert: Podľa mňa prichádzajú práve teraz. Napríklad – na album máme pozitívne aj negatívne kritiky, čo by sa možno dalo považovať za istý druh prehry. Keď mám byť konkrétny, tak Radio Wave napísalo, že sme skopírovali nejaké zahraničné kapely...
Johnny: My sme radi aj za negatívnu kritiku pokiaľ je konštruktívna a môžeme sa nad ňou aj zamyslieť. Ak niekto napíše, že je to na hovno, tak čo si z toho môžeš zobrať? Na takéto veci ale nereagujeme, aj keď naši fanúšikovia bývajú často pobúrení. Máme na to svoj názor, ale to je asi tak všetko.
Po nahrávaní vám zostalo pár skladieb navyše – plánujete ich vydať samostatne?
Johnny: Mňa strašne baví nahrávanie, čo bol aj dôvod, prečo ma neskutočným spôsobom štvala tá dlhá pauza medzi albumami. Pesničky, ktoré nám zostali, by sme radi nejakým spôsobom zúžitkovali. Uvažujeme, že túto platňu vydáme na vinyle, takže možno do balenia pridáme niečo ako špeciálny digipack. Vieme, že CDčka sú v súčasnosti už staré médium, ale niektorí ľudia na ne stále nedajú dopustiť. Tá placka nám jednoducho vonia...
Albert: Inak len pre zaujímavosť – prednú aj zadnú stranu coveru robila Paulína Maťová z The Infants, takže aj to je prepojenie na to, prečo s nami hrajú ten bratislavský koncert.
Charlie Straight - Try Some Stuff You Don't Think You Should
Keď sme pri novinkách, čo ďalší videoklip?
Johnny: Pripravujeme video na pesničku Someone With a Slow Heartbeat, čo je titulná skladba albumu. Mali by sme to natáčať s brnenským štúdiom Ad Room, ktoré s nami spolupracovalo aj pri School Beauty Queen. Réžiu teda budú mať na starosti oni, ale určite im do toho budeme kecať.
Albert: Mne sa páči najmä koncept, ktorý pre nás navrhli. Nechcem príliš prezrádzať, ale celé video bude postavené na hrách s rýchlosťou času. Niečo na obraze bude spomalené, iné zas zrýchlené a niečo normálne. Malo by sa to odohrávať pri nejakom stole, ale ešte nevieme pri akom. (smiech)
A čo live DVD z turné?
Johnny: Máme natočený záznam z nášho veľkého koncertu v pražskom SaSaZu, ktorý snímalo päť kamier, mali sme tam rameno, lanovku... Práve sa dokončuje strih, takže časť z toho určite pôjde pre našich fanúšikov na YouTube a časť možno aj do televízie. Záznam z aktuálneho turné ale pravdepodobne nebude.
Pred nedávnom ste hrali v Atomic Café v Mníchove – sú v dohľadne aj ďalšie koncerty v zahraničí?
Albert: Ja stále dúfam, že si nás v zahraničí niekto všimne a ešte lepšie, keby sa náš bubeník vyspí s niekým dôležitým. (smiech)
Johnny: My v Nemecku hrávame najmä preto, lebo tam sídli náš manažér a chodíme tam tak raz za dva alebo tri mesiace. Našim plánom je ísť na európske turné ako support nejakej väčšej kapely. Nečakáme, že na tom niečo zarobíme, ale je to možnosť ako by sme sa mohli zviditeľniť.
Albert: Ideálne, keby sme do toho museli investovať iba prostriedky na naftu a ubytovanie, ale asi nás to bude stáť viac peňazí. Jeden náš kamarát má kontakty na americké kapely, ktoré jazdia po Európe, takže by sme to chceli ťahať týmto smerom. Určite to nebudú Foo Fighters, ale aspoň nejaké relatívne väčšie formácie, na ktoré príde štyristo až päťsto ľudí.
Takže smerujete na západ...
Johnny: O tom sa síce rozprávame, ale pokojne by sme to skúsili aj na východe. Momentálne dokonca máme jednu ponuku na koncert v Litve, čo by mohlo byť vcelku zaujímavé. Kamaráti nášho klaviristu Michala tam chodia hrávať vážnu hudbu a stále nám tvrdia, že tí ľudia si nesmierne vážia ak príde kapela zo "západu". Pre nich je aj Česká republika západný svet, takže to berú inak ako keď človek príde do Nemecka. Historky o Balkáne nám rozprával aj Guy Fixsen, ktorý ho precestoval so svojou kapelou Laika v 90-tych rokoch. Najvtipnejšie na tom bolo, že nikto tam nemal originálne nosiče, všetci si to napaľovali, ale na koncert prišiel plný klub. To je v podstate dôležité aj pre nás – fanúšikovia by mali chodiť najmä na koncerty a nezáleží na tom či majú alebo nemajú vypálené CD.
Charlie Straight - School Beauty Queen
Myslíte, že existuje reálny potenciál na váš ďalší rozvoj v Čechách?
Johnny: Neviem. Spievame po anglicky a to je v našich končinách ťažšie. Samozrejme budeme radi ak to takto pôjde ďalej, ale uvedomujeme si, že nikdy nebudeme hrať pre 40 000 ľudí ako Kabát. Najviac fanúšikov však stále máme doma...
Čo tak presťahovať sa do Nemecka?
Johnny: Keď to bude dávať zmysel, tak prečo nie. Náš manažér to chce a úprimne povedané aj my... Nechceme to ale spraviť nepremyslene a rýchlo, pretože jedna naša spriatelená kapela takto odišla a skončila. Je hlúposť myslieť si, že keď prídeme do Nemecka, tak nás zrazu budú ľudia brať a hromadne chodiť na naše koncerty. Na druhú stranu je ale skvelé byť pri zdroji a môcť so zahraničnými promotérmi komunikovať priamo. Opakujem – musí prísť najsprávnejší čas.
A kedy teda bude ten najsprávnejší čas?
Albert: Podľa mňa teraz. Ak budeme čakať ďalšie tri alebo štyri roky, tak si tu náš bubeník nájde nejakú ženu, kúpi si psa, postaví dom, bude platiť hypotéku a bude to v riti. Aj tak je v Berlíne lacnejšie ubytovanie ako v Prahe, ale to už je iná téma. (smiech)
Na vašej Facebookovej stránke máte najprv komentár v angličtine, až potom v češtine. Nezaregistrovali ste nejaké negatívne ohlasy od českých fanúšikov?
Johnny: Samozrejme to niekomu príde divné, ale to je vec, ktorú meniť nebudeme.
Albert: Česi si musia uvedomiť, že máme fanúšikov z Anglicka, Francúzska, USA a ďalších krajín, a mne by prišlo ľúto ak by nerozumeli, čo píšeme. Aj tak je o ničom, že väčšina rozhovorov je v češtine a slovenčine – potom si to takýto ľudia musia mechanicky prezerať cez Google Translator, a to nie je žiadna sláva. Niektorí z našich českých fanúšikov si možno myslia, že sa hanbíme za to, kto sme, ale to nie je pravda. Sme kapela z Třince a to je fakt.
V súčasnosti sa rozšíril názor, že v našich končinách existuje iba mainstream a alternatíva – ako na to hľadíte vy?
Albert: Je to chyba a vidia to aj vydavateľstvá. Pojem underground je podľa mňa z komunistických dôb a z nejakých dôvodov pretrval až do dneška. Ako môže niekto povedať, že toto je undergroundová kapela a toto je mainstream na úrovni Vondráčkovej? To spektrum je omnoho širšie, no akoby to nikto nevnímal. Či už je kapela jedno alebo druhé, zrazu má problém dostať sa do rotácií v niektorých rádiách, v určitých kluboch ju nechcú a všetci ťa strašne kategorizujú. Nejazdím na drahom aute, nebol som v SuperStar, nemám fotky v bulvári a aj keby, tak to s tým nesúvisí. Prečo ma teda tak striktne zaraďujú? V zahraničí niečo takéhoto neexistuje – tam na festivaloch hrá alternatívna kapela vedľa úplného popu a všetci sa zabávajú, lebo ide o hudbu.
Johnny: A potom sa ocitneš v takom medzipriestore, že nie si ani mainstream a ani underground...
Albert: To kategorizovanie je hlavne úplne zlé. Neviem ako sa to deje a neviem kto o tom rozhoduje, ale je to zvrátené. Najdôležitejšie predsa je, či vaša hudba niekoho baví, či vašu kapelu ľudia poznajú a či sa dokáže hudbou uživiť. Nie je nič lepšie ako robiť to, čo človeka naozaj baví. Predstava, že by som mal pracovať v železiarňach, aby som sa uživil, ma príliš neteší.
Charlie Straight - Coco
Nie každý vie, že Charlie Straight vychádzajú z jazzových koreňov. Reflektuje sa to aj vo vašej súčasnej tvorbe?
Johnny: Na našej zvukovej skúške počuť najmä jazz, swingové sóla a také veci. Nejako sa toho nebojíme a úprimne sa tomu ani nebránime. Nemôžeme predsa zmazať minulosť Pavla (Pavel Pilch, bubeník - pozn. red.) a Michala (Michal Šupák, klavirista - pozn. red.), ktorí majú silné jazzové korene a stále ho hrávajú a počúvajú.
Ako prebehol prechod od jazzu k tomu, čo ste dnes?
Albert: Celý tento projekt je vlastne znásilnenie tých druhých dvoch členov. Oni iba predstierajú, že sa im páči Radiohead a my predstierame, že tolerujeme jazz. (smiech)
Takže Charlie Straight je vlastne kapela kompromisu...
Albert: Tak to si píš. To je podľa mňa naše motto.
Pesničku Too Many Knives z aktuálneho albumu ste nahrávali v kostole. Išlo o zvuk alebo to pre vás malo nejakú špeciálnu symboliku?
Johnny: Je to kostol v Třinci, okolo ktorého chodíme celý život. Došlo k tomu najmä preto, že Michal má od toho kostola kľúče, keďže tam voľakedy hrával na organ na svadbách. Ak si teda niekedy v noci zmyslíme, že si chceme dať skúšku, otvoríme si kostol, Michal hrá na organe a je to úplne skvelé. Povedali sme si, že prečo to nevyužiť aj na album, vzali dva mikrofóny, laptop a nahrali to priamo tam so živou akustikou a bez akýchkoľvek úprav. Hneď vedľa sme mali podstavec na rakvu, takže atmosféra stála za to. (smiech)
A čo váš vzťah k takýmto miestam, náboženstvám a podobne...
Johnny: Ja osobne nie som kresťan, ale ani ateista. Verím, že existuje niečo ako vyšší systém alebo vesmír, na ktorom to tu celé funguje. Nech si to každý nazve ako chce, ale určite tu také niečo je.
Albert, v jednom rozhovore si spomenul, že keď ťa niekto v minulosti označil za homosexuála, tak si to bral ako kompliment. Stále to tak vnímaš?
Albert: Stále. Pred takými troma mesiacmi sa mi stalo, že som vychádzal z jednej banky a nejaká slečna mi hovorí – "Pane, vy ste homosexuál, že?" Tak jej vravím, že nie som, z čoho bola úplne prekvapená. Ja sa nepovažujem ani za metrosexuála – pokojne napíš, že mám aj chlpy pod pazuchami. (smiech) Aj tak je jedno, čo si ľudia myslia. V poslednej dobe rozmýšľam nad tým, čo ja naozaj dôležité – čo sa počíta, keď budem zomierať. Napríklad som si vravel, že prečo prerušiť magisterské štúdium – keď raz budem starý, tak by som si len nerád vyčítal, že som to vtedy mal s tou kapelou skúsiť a vyraziť do sveta. Možno sa spálim a nevyjde to, ale nevadí. Asi to bude znieť arogantne, ale neľutujem nič z mojej minulosti. Vyrovnal som sa so všetkým, čo sa stalo, odpustil sám sebe a idem ďalej. Základom je aj tak láska a moment "teraz" – ak to neskúsim, tak nebudem vedieť.
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Charliestraight.com
Súvisiaci interpreti: Charlie Straight
