Nedávno som robil rozhovor s Adamom z kapely Berlin Manson. Je možno prirodzené, že ako tzv. frontman (nemám rád to slovo, i keď popisuje určitý fakt) je viditeľnejší, než zvyšok tejto trojice (áno, Berlin Manson sa rozšírili o jedného člena). Rozhodol som sa túto nerovnosť napraviť sondou do strojovne kapely a vyspovedať Patrika Nagya, ako nemenej dôležitú súčasť tejto post-punkovej úderky, ktorý má na svedomí hudbu a vlastne celý sound BM.
Kapela navyše chystá nový album a mňa okrem iného zaujímalo aj to, akým smerom sa na svojej ceste vydá ďalej.
Patrik, ako ste sa dali s Adamom dohromady a aké boli tvoje očakávania od tohto projektu?
Príbeh o tom, ako sme sa s Adamom dali dokopy, snáď už pozná celé Slovensko, ale rád pripomeniem, že som na hudbe toľko makal preto, aby som mohol vypadnúť z jednej nemenovanej fabriky na automobily. Nemusíš sa pýtať, podarilo sa to!
Nedávno ste boli s Berlin Manson ocenení na Radio_Head Awards v kategórii Objav roka. Ako vnímaš túto a podobné ceny? Sú pre teba nejakým spôsobom relevantné?
Pre mnohých umelcov a kreatívnych ľudí môžu byť ceny a ocenenia dôležité, ale je dôležité aj zdôrazniť, že tieto ocenenia nie sú jediným meradlom kvality umenia a nie vždy odrážajú názory všetkých fanúšikov a kritikov. Je dôležité ich vnímať s určitou mierou kritického myslenia a zdôrazňovať aj iné aspekty tvorby, ako sú napríklad originalita, kreativita a vplyv na kultúru a spoločnosť.
Ktoré z tých aspektov sú dôležité konkrétne pre teba? Respektíve, prečo sa tomu venuješ?
Vplyv na kultúru a spoločnosť je dôležitý aspekt, pretože umenie môže mať hlboký a pozitívny vplyv na ľudí a spoločnosť ako celok. Je to ale subjektívne a závisí to od individuálnych názorov a vkusu každého človeka. Preto sa mnohí umelci snažia vytvárať niečo, čo má pre nich osobný význam a zmysel, bez ohľadu na to, či ich tvorbu ocenia alebo nie. Koniec.
Práve preto som sa pýtal konkrétne na tvoj osobný zmysel. Takže?
Pre mňa je hudba dôležitou súčasťou mojej identity a kultúrnej príslušnosti.
Viem, že sa chystá na svet váš nový album. Asi to má byť ako celok prekvapenie, ale na aké zmeny sa môžeme ako fanúšikovia pripraviť? V čom ste inovovali vašu tvorbu?
Nemalo by to byť väčšie prekvapenie ako fakt, že vôbec chystáme album. Nechystáme žiadne výrazne zmeny, takže fanúšikovia môžu byť v kľude. Tu by som ale na krátku chvíľu upriamil pozornosť na nového člena. Bubeníka, Tomáša Tabiša, ale naozaj iba na krátku chvíľu, pretože kapela Berlin Manson sme všetci, aj ty, Renat.
Dikes, je to pre mňa pocta. Dúfam, že mám odteraz zadarmo vstup na všetky vaše akcie, vrátane drahých festivalov. Ale späť k albumu! Spomenul si Tomáša Tabiša, ktorý sa nedávno objavil na vašich posledných shows ako bubeník a spolu s tebou hrá aj v kapele 52 Hertz Whale. Objaví sa Tomášove bubnovanie aj na pripravovanej doske?
Vstup si automaticky pýtaj všade na bráne. Tomášovo bubnovanie má zatiaľ funkciu obohatenia živých vystúpení. Pri vymýšľaní pesničiek zatiaľ preferujem ležať v posteli a klikať bicie. Zvážime ale živé nahrávanie bicích.
Na nastávajúcej novinke alebo až na ďalšom albume?
Myslím to tak, že Tomáš je v kapele primárne kvôli koncertom. Ak by sme náhodou na nový album chceli nahrávať živé bicie, nebudeme váhať. Zatiaľ to však nemáme v kalkulačke. Na ďalší album predáme autorské práva Berlin Manson a odsťahujeme sa do Ameriky. Možno kým vyjde tento rozhovor, bude všetko inak. (vôbec nič sa nezmenilo - pozn. redakcie)
Ako vnímaš prínos živého bubeníka na vašich koncertoch?
Samozrejme pozitívne. Inak by bol Tomáš spomínaný len v minulom čase. Zo živých koncertov mi chýbal ešte nejaký zvukový element po pridaní gitary, ale namiesto pridávania ďalšieho nástroja sme radšej vymenili počítač za živé bicie a teraz je to viac naživo ako kedykoľvek predtým. Nechcem ale, aby sme dopadli ako klasická kapela v klasickej zostave.
Takže sa o vás dá povedať, že ste už ikonické trio a nie ikonické duo? Samozrejme ak si odmyslíme celú crew a aj mňa?
Nie.
Takže ste duo?
Nie.
Tak čo teda do pekla ste?
Áno.
Máte za sebou vystúpenie Sharpe festivale. Bolo to celkom divoké. Ako sa ti tam vystupovalo a čo vravíš na celkovú atmosféru festivalu?
Za mňa asi najlepší Sharpe za posledné roky. Viem ale hodnotiť iba atmosféru. Často sa na podobných udalostiach cítim nepohodlne, no víkend na Sharpe som si fakt užíval. Každopádne aj bez toho, že by som videl nejaké koncerty, musím odporučiť super kapely, ktoré tam hrali, ako naprílad Krstní otcovia, Dušan Vlk & Temný Rudo, XCES, atď. Samozrejme pozdravujem Miša, Táňu a celú crew Sharpe!
Na čo sa tešíš?
Mohol si byt konkrétnejší?
Mohol…
Teším sa na Blender 3.5 a čo sa týka hudby, tak sa teším na spolupráce s FVLCRVM, Dušan Vlk, Edúv Syn a mimo Berlin Manson mám rapové spolupráce, na ktoré sa tiež veľmi teším. Konkrétne so Spookylynn99 alebo s Temným Rudom. Mimochodom, včera mi volala mama, že pred našim domom spravili novú cestu. Trvalo to minimálne 30 rokov, ale na to sa vlastne ani neteším, pretože mi bude chýbať starý asfalt.
Mal si k tomu asfaltu nejaký zvláštny vzťah? Povedz mi o ňom.
Mávam citový vzťah k veciam. Ale myslím si, že to ľudia majú bežne tiež a vedia, o čom hovorím. Poznáš videá od Boston Dynamics?
Copy+paste: Robot dog reminds park goers about social distancing | Coronavirus
Myslím, že som nejaké zazrel. Tie roboty mi prídu hrozne creepy a nemám rád tento druh pokroku. Spomenul si spolupráce. O čom budú? Týkajú sa primárne tvojich beatov alebo aj niečoho iného? Čo konkrétne sa chystá napríklad s FVLCRVM?
Robím síce primárne beaty, ale chcel by som zapojiť aj viac zo seba, napríklad svoj hlas. S FVLCRVM-om chodíme pravidelne hrať squash a chystáme sa dostať preč z hudobnej sféry a podmaniť si aj oblasť športu. Takže spolupráce nie sú len čisto hudobné.
Kto z vás dvoch je vo squashi lepší? Chystáte sa ovládnuť aj iné druhy športov?
Zatiaľ podľa skóre sme na tom rovnako dobre. Uvidíme, čo prinesie tento rok. Chceli by sme založiť niečo obdobné ako fight night challenge, akurát že by sa hudobníci zmeriavali v squashi, tenise alebo bedmintone. Napríklad si viem predstaviť zápas 52 Hertz Whale vs. FVLCRVM v bedmintone. Piati proti jednému.
V úvode som vlastne nespomenul tvoje pôsobenie v kapele 52 Hertz Whale alebo svoju participáciu v rapovom projekte Stroje a asi ďalších x hudobných aktivít, ktoré čakajú na svoj release. Ktorý ti je najbližší, respektíve aký máš vzťah ku každému z týchto projektov? Ako sa ti menia priority v tomto ohľade?
Všetky moje projekty sú pre mňa rovnako dôležité. Je to ako mať 10 detí. Všetky miluješ, ale neexistuje, že by si s každým dieťaťom mal úplne rovnaký vzťah a to sa môžeš snažiť ako chceš, ale aj tie deti sú napokon iné. Tak ako som spomínal predtým, je to nejaká moja identita. 52 Hertz Whale ma baví preto, lebo som tam gitarista, ktorý hrá pesničky 52 Hertz Whale, beaty ma zase baví robiť preto, lebo to môžem riešiť z pohodlia domova a hudba končí pri maili a kreditoch za ňu. "Stroje" sú zase projekt, ktorý mám s mojím kamošom Stanom Peregrinom. Spolu robíme hudbu bez ambícií. Rád by som ešte spomenul projekt, ktorý chystáme s Viktorom Orim z kapely Shallov. Bude to punková hudba, taktiež bez ambícií, preto tam spieva Adam Dragun a na basu hrá Boris Javorský. V tomto projekte som najviac gitarista ako len dokážem byť. Primárne sa teda venujem týmto veciam.
Máš nejakých hrdinov?
Jasné. Keby niet Darona Malakiana a System of a Down, možno by som nekýval hlavou, ale tancoval. Pozdravujem ale aj Petra Dohertyho, ktorého som mohol vďaka Pohode spoznať aj osobne. Akurát bolo naše stretnutie bohužiaľ na úkor kvality nášho koncertu.
Ako to? Čo bolo s Petrom Dohertym a ako to ovplyvnilo koncert? Chceme fakty, krv a pot!
Kto pozná Dohertyho môže tušiť, netýka sa to však Kate Moss. Neboli sme na to príliš pripravení a stretnutie s ním nás trocha pocuchalo.
Okolo Berlin Manson je momentálne slušný humbug, máte veľa koncertov a fanúšikov. Užívaš si túto pozornosť a baví ťa to alebo práve naopak? Ako ti život v kapele zmenil tvoj život?
Berlin Manson, alebo možno krajšie, keď napíšem Adam, mi pomohol nájsť sa. Niekde hlboko vo mne pramení veľká radosť, ale na povrch sa dostáva racionálny pohľad na to, čo sa deje, respektíve čo sa zmenilo so mnou a čo robím. Jediné, okrem peňazí za koncerty, ma baví, že ma ľudia vnímajú ako niekoho, kto niečo robí. V tomto prípade hudbu. Dúfam, že táto introspekcia je správna. Zatiaľ však na naozajstnú zmenu života iba čakám.
Prezraď, čo by ňou malo byť?
Akurát čítam knižku od Simona Critchleyho Poznámky k samovražde. Samovraždu je nutné pochopiť a táto téma si zúfalo vyžaduje zrelšiu a rozvážnejšiu debatu. Ak pochopím fenomén samovraždy, bude to solídna zmena.
Tak po tomto rozhovore sa môžem snáď aj zabiť. Ďakujem ti zaň, Patrik!
Ja ďakujem!
Autor: Renat Khallo
