Americká rocková formácia Stone Sour už 22. októbra vydá prvú časť svojho nového štúdiového albumu House of Gold & Bones. Aj o ňom sme sa rozprávali s gitaristom a skladateľom Joshom Random, ktorého už nebaví to, ako Stone Sour neustále porovnávajú s druhým projektom speváka Coreyho Taylora – kapelou Slipknot.
V podstate ide o príbeh človeka, ktorý musí spraviť viacero dôležitých rozhodnutí vo svojom živote, pričom na jednom pleci mu sedí anjel a na druhom diabol. Viem, že to znie banálne, ale aj navonok jednoduché rozhodnutia dokážu veľa vecí zmeniť. Príbeh nového albumu by si však každý poslucháč mal vyložiť po svojom – som si istý, že tam naši fanúšikovia nájdu mnoho momentov, s ktorými sa budú vedieť stotožniť. Prvá časť tohto dvojalbumu v podstate predstaví postavy a načrtne dej – jeho vyvrcholenie a rozuzlenie však nastane až v druhej časti.
Tá ale vyjde až v roku 2013 – už ste na nej začali pracovať?
Budem k tebe úprimný, už je hotová. V podstate sa dokončujú iba kozmetické drobnosti v skladbách a obal.
Takže oddelené vydanie je iba marketingovým ťahom?
Áno, aj nie. V prvom rade sme chceli našich fanúšikov nechať v akomsi očakávaní a napätí. Druhým dôvodom je to, že obal je vyrobený spôsobom, aký dosiaľ žiadna kapela nepoužila – nemôžem o tom veľa rozprávať, ale obe časti albumu do seba "zapadnú" a vytvoria tak jeden kompaktný štýlový celok. Posledným dôvodom sú peniaze. Je to absurdné, ale zistili sme, že dvojalbum nás bude stáť menej ako vydanie dvoch samostatných albumov. Doteraz tomu nechápem, ale jednoducho to tak je.
Piesne sa stávajú natoľko perfektnými, že poslucháča nudia
V jednom staršom rozhovore sa Jim Root (gitarista Stone Sour, pozn. red.) vyjadril, že nahrávate technikou využívajúcou takzvané "stripes" (pruhy), kedy hrá celá kapela okrem bubeníka. Môžeš tento proces trochu osvetliť?
Je to dosť špecifická technika, ktorá sa nám osvedčila už dávno. Celý proces je v podstate postavený na tom, aby mal bubeník čo najväčšiu voľnosť. Nechceli sme z neho spraviť otroka, ako sa to deje vo väčšine kapiel. Raz za čas sa jednoducho stane, že gitaristovi praskne struna, niekto potrebuje ísť na záchod alebo sa jedna časť piesne hrá stále dookola. V takom prípade je bubeník odkázaný na neustále opakovanie svojich partov, čo je dosť frustrujúce. Práve preto sme si vyrobili akúsi šablónu s klikmi, ktoré mapujú gitarovú sekciu kapely. Bubeník následne nahrá svoje časti, ku ktorým sa pripojíme my s Coreym. Pri tomto albume dokonca naspieval svoje party ešte predtým, než boli nahraté bubny, takže to bolo o to zaujímavejšie.
Ak si dobre spomínam, s tým nápadom prišiel váš producent Nick Raskulinecz.
Presne. A nám sa to tak zapáčilo, že sme to jednoducho použili aj pri ďalších nahrávkach. Myslím si, že takýto spôsob by mohol vyhovovať väčšine kapiel. Smutnou pravdou však je, že mnohé z nich už v súčasnosti nenahrávajú, ale umelo skladajú piesne v štúdiu.
To znamená?
Napríklad to, že nahrajú refrén a následne ho niekoľkokrát skopírujú cez počítač. Úprimne povedané netuším, prečo sa takéto veci v hudbe vôbec dejú... Dostali sme sa do bodu, kedy piesne prechádzajú extrémnou post-produkciou a stávajú sa natoľko perfektnými, že poslucháča nudia. Nechcem týmto zhadzovať iné kapely, ale skladby na albume by mali byť nahraté čo najrealistickejšie ako je to možné. Napríklad bubny na House of Gold & Bones sú z deväťdesiatich percent totožné s tým, čo Roy hral v štúdiu. Vieme, že to miestami nie je perfektné – rovnako ako niektoré gitarové časti – ale o to nám v podstate šlo. Niektorí producenti by sa chytali za hlavu, keby zistili, že sme dve desatiny sekundy za bubnami. Veď to je absurdné. (smiech) V minulosti takáto technológia neexistovala a nikto sa nesťažoval. Myslím si, že keď poslucháč cíti na nosiči ľudskosť – to znamená, že cíti ako bubeník trieska paličkami a ako gitarista behá prstami po strunách – bude mať úplne iný pocit, než keď bude počuť iba nahrávku plnú umelých samplov. Aj my sme v minulosti spravili albumy, ktoré boli extrémne čisté, ale to nás už prešlo...
Keď hovoríš o albume – podľa neoficiálnych informácií má byť vydaný spoločne s komiksom. Môžeš to potvrdiť?
Môžem povedať iba toľko, že určite nebude súčasťou tohto 2-CD. Corey však skutočne pracuje na komikse, ktorý sa na trhu objaví niekedy v priebehu budúceho roka. Ak si dobre spomínam, tak by mal dohromady mať štyri časti. Čo sa nového albumu týka, tak ten bude obsahovať klasický booklet, v ktorom budú texty, fotografie a krátky príbeh rozdelený na dve časti.
Vrátil by som sa trochu do minulosti Stone Sour. Ty, Corey a Shawn ste sa stretli ešte v kapele Criminal Mischief. Ako si na tie časy spomínaš?
Bolestivo – ale to najmä vtedy, keď si pustím naše staré nahrávky. (smiech) Na druhú stranu nás však obdivujem. Boli sme takí nadšení, že sme kapele dokázali obetovať všetko. Po hudobnej stránke je to síce extrémne surové a netechnické, ale každý musí niekde začať. Okrem toho, nie každá skupina môže povedať to, že má takú bohatú a dlhú históriu, keďže Criminal Mischief je v podstate rané štádium Stone Sour.
V tých rokoch si hral na basgitare – prečo si sa rozhodol vymeniť ju za gitaru?
Asi najviac za to môže Billy Sheehan a jeho tvorba. Totižto, snažil som sa hrať čo možno najviac technicky a vďaka nemu sa moje ruky pri trénovaní na basu stali silnejšími. Keď som potom na skúške bez nejakého konkrétneho dôvodu vzal do rúk gitaru a začal na nej hrať, znelo to naozaj dobre a malo to v sebe surovú energiu. Takže by sa dalo povedať, že som plynule prešiel z jedného nástroja na druhý.
Predpokladám však, že tá zmena neprebehla za niekoľko dní...
To teda nie – trvalo to dosť dlho, aj keď to bolo plynulé. Zaujímavé pritom je, že som sa basgitary nikdy nevzdal. Na druhom CD nového albumu je skladba s názvom Fatist, ktorú som napísal výhradne na base. Niektoré piesne jednoducho ľahšie vznikajú takto.
Stone Sour a Slipknot sú dve odlišné kapely
Nedá mi nenačrieť aj do témy Stone Sour vs. Slipknot. Je v kapele cítiť, že Corey delí svoj čas medzi tieto dva projekty a svoju sólovú dráhu?
Ono to tak bolo vždy, takže to ja ani ostatní nejako zvlášť necítime. Jediný rozdiel medzi Stone Sour a inou kapelou je to, že medzi našimi aktivitami sú väčšie časové medzery. To však nemusí byť len negatívne. Mne osobne vyhovuje to, že nie som nútený pracovať v kolobehu: nahrávanie – vydanie albumu – turné – nahrávanie... Vďaka Coreyho zaneprázdnenosti máme čas robiť lepšiu hudbu. Viem, že to znie zvláštne, ale dáva nám to priestor na to, aby sme sa mohli s jednotlivými skladbami viac "hrať". Nie každá kapela má tu možnosť zastaviť sa, pozrieť sa na to čo vytvorila a pokračovať ďalej správnym smerom. Množstvo skupín sa slepo rúti do neznáma, no pritom ani nevedia, kde chcú ísť.
Mnoho fanúšikov a novinárov však neustále porovnáva Stone Sour a Slipknot. Nepríde ti to scestné?
Je to zvláštne, pretože sme dve úplne odlišné kapely. Stone Sour hrá rock a Slipknot metal, takže nejaké porovnávanie je podľa môjho názoru úplne zbytočné. Vždy, keď sa ma niekto spýta na rozdiel medzi týmito formáciami, tak mu odpovedám otázkou. Ak by Corey nebol v oboch kapelách – porovnávali by ste ich?
Nikdy...
Presne tak! A o tom hovorím...
Našťastie vás už aspoň neporovnávajú s Criminal Mischief. Skladby z toho obdobia už asi vytiahnuť neplánujete – či?
Už len to by nám chýbalo. (smiech) Neviem si predstaviť Coreyho výraz, keby som mu povedal, že fanúšikovia chcú počuť niektorú z našich najstarších piesní, v ktorých ešte spieval pomerne vysoko. Všetci, ktorí chcú počuť nahrávky z toho obdobia ich môžu nájsť na YouTube, a to je aj miesto kde naveky zostanú.
Stone Sour - Through Glass
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Stonesour.com
Súvisiaci interpreti: Stone Sour
