Dá sa uvažovať o hudobných limitoch? Má hudba hranice? Jednoznačné je, že Mário Jenčo z kapely Frequency ich posúva. Jeho sólové EP Jeseň je unikátny počin, dovolím si tvrdiť, že nič podobné v našich hudobných vodách nepláva. Ako je možné, že takýto klavírny expresionizmus vznikol v podkrovnej izbe na Viniciach vo Vranove nad Topľou? Alebo je to práve vďaka tomu?
Spôsobuje ti jeseň "stavy"?
Jeseň vie so mnou hýbať takým spôsobom, že tomu často nerozumiem. Je to také najumeleckejšie, najkrajšie a najtvorivejšie obdobie a je fascinujúce, čo s tebou vie urobiť počasie. Buď ťa úplne vyzdvihne alebo rozbije tak, že celý deň nie si schopný nič urobiť. Jeseň bola tiež moja prezývka na strednej. Vzniklo to asi preto, že som nosil veľa svetrov, a prišlo mi to ako vtipný pseudonym. Pamätám si, že sa spolužiaci smiali, že ornamenty na mojom svetri sú vlastne Majským kalendárom a dá sa z neho vypočítať koniec sveta (smiech).
Tvoj prvý album, ktorý vyšiel spolu s kapelou Frequency nesie zas v názve mesiac. Je to taký zaujímavý prechod od vesmírnych telies po ročné obdobia. Fascinujú ťa veci, ktoré nemôžeš ovplyvniť?
Určite. Sú to veci oveľa väčšie ako ja.
Vydal si nahrávku so silným individuálnym zvukom, od Frequency sa to trochu líši. Keď robíš hudbu, uvažuješ ešte vôbec nad žánrom?
Už ani nie. Snažím sa vyjadriť a namiesto žánru sa zamerať skôr na iné veci, napr. štruktúru, zvuk... Nemám žiadne striktné pravidlo o jednom žánri, rád experimentujem a robím hudbu svojsky. Mnoho z toho vznikalo tu, v mojej izbe. Sú to doslova také izbové pásky, ktoré som polepil dokopy a vzniklo z toho toto.
Bedroom-pop v praxi.
Presne. Keď som si vyberal žáner na Bandcampe, tak mi to celé nejako zapadlo. EP jeseň je doslova hudba z mojej izby.
Keby si vošiel do miestnosti, kde je klavír a gitara, čo by si uprednostnil?
Ty vole! Asi by som najprv strelil pár tónov do klavíru, a potom by som zahral aspoň jeden akord na gitare. Že ako znie. Nič komplexné, proste len si vypočuť zvuk toho nástroja, vypočuť si, čo robí.
Klavír je teda pre teba prirodzenejšia voľba?
Asi hej. Začínal som hrať na klavír od malička aj keď som zo začiatku nechcel hrať, nechcel som cvičiť... Všetko to na mňa prišlo až neskôr, po základnej umeleckej škole. Teraz som začal opäť študovať klavír, lebo ešte mám čo doháňať.
Čiže klavír ťa znova začal baviť, keď si začal robiť vlastné veci?
Určite hej. Ako chlapec som samozrejme nevedel, čo chcem od života a nechcelo sa mi sedieť doma a cvičiť, nedávalo mi to zmysel. Chodil som na hodiny nepripravený, tesne pred lekciou som sadal za klavír a snažil som sa prísť nato, že čo, o čo v tej skladbe išlo. Až pri vlastných veciach sme si našli k sebe cestu a dnes si už neviem predstaviť deň bez toho, aby som za klavír nesadol.
EP si uverejnil na Bandcampe. Aký máš názor na túto a podobné platformy ako Deezer, Spotify či Soundcloud, ktoré umožňujú hromadné zdieľanie produktov, no relatívne malú finančnú satisfakciu pre umelcov?
Podľa mňa treba hlavne hudbu šíriť a po internete sa to dá najrýchlejšie a najúčinnejšie. Hudba by sa nemala robiť pre peniaze, nechcem sa na to tak pozerať. V hudbe to vždy počuť, keď je primárnym úmyslom zarobiť. Po tomto nejdem a úmyslom EP nebolo ani sa zapáčiť. Proste to dostať zo seba von! Preto som si zvolil Bandcamp, lebo mi tento portál príde zo všetkých najviac sympatický a páči sa mi tá možnosť sťahovania zadarmo alebo dobrovoľného príspevku.
Páči sa mi tiež, že na Bandcampe možno nájsť hudobné vydavateľstvá, dokonca aj slovenské, ktoré vydávajú hudbu aj na kazetách. Ostatné platformy sa ma až tak nedotkli, no možno sa Jeseň po čase ocitne aj na Spotify alebo ďalších. Aj tak najviac používam ako primárny zdroj hudby Youtube. Mám pocit, že tam je toho asi najviac, aj také skryté bonusy alebo živé nahrávky, koncerty, ktoré na oficiálnych stránkach nenájdeš.
Myslíš bootlegy a fanúšikovské live nahrávky?
Napríklad. Ale často aj celé albumy, skladby od rôznych autorov, čo nenájdeš bežne na spomínaných platformách. Práve takých autorov, čo nejdú po zisku.
Pred dvoma rokmi, po vydaní albumu Moon Starer ste boli s Frequency slušne rozbehnutí. Ako je na tom kapela teraz?
Je to tak, že sme si s chlapcami dali od hrania na čas pauzu, každý sa venuje niečomu inému, niekto pracuje a niekto študuje. Aj sme sa tak rozutekali a každý pôsobí v inom meste. Momentálne na ničom nepracujeme, ale sú isté dohady s niektorými členmi a spolupráce skôr na niečom inom. Stále sme kamaráti a nestalo sa nič také, po čom by sme si povedali, že je úplný koniec. Momentálne nie je správny čas.
Takže nie je vylúčené, že vás uvidíme ešte hrať a vôbec fungovať?
Vôbec to nie je vylúčené. Ostali nám niektoré silné skladby, takže by bola škoda úplne skončiť.
Čiže máte už nejaké skladby na ďalši album?
Občas sme ich hrali naživo, ale nie sú vydané. Mal som predstavu o skoro celom druhom albume, tie skladby vznikali v období, keď to mal každý z nás dosť ťažké. A myslím si, že sme to dokázali tej hudbe celé odovzdať tak, že za tie pesničky aj položíš život.
Čo sa ešte týka tvojej osobnej tvorby, môžeme nastreliť aj úvahy o celom albume?
Mám skôr takú predstavu, keď Boh dá, že by som každý rok nejakú tú "jeseň", nejaké EP, vydal, a potom by sa to spojilo ako celok. Skôr by som to chcel spájať, lebo keby to malo ísť von všetko hneď, tak to by trvalo strašne dlho. A dlho by som sa do toho dokopával. Aktívne už uvažujem nad druhou jeseňou, myslím, že to bude ešte väčší experiment než tá prvá.
Vieš si predstaviť live performance jesene?
Um... Ak by sa niečo z toho hralo, tak by to muselo byť s viacerými ľuďmi, ale nejak si to nepredstavujem ako záležitosť na živé hranie. Jeseň mi príde čisto taký nahrávkový výtvor, aj som sa na to tak pozeral. Pokiaľ hudbu nemáš v úmysle hrať naživo, tak nemusíš mať zábrany, môžeš tam dať milión vecí a môžeš sa doslova vyšaliť. Lebo keby som sa na to pozeral tak, že "kto mi toto zahrá", alebo to budem celé samplovať, tak by to bolo celkom obmedzujúce. V tom obsahu ma veľmi inšpiruje Flying Lotus. Má tak nekompromisne robené a obsiahle nahrávky, že konec.
Bol si sa naňho pozrieť aj na Pohode?
Bol som a počul som ho vtedy prvýkrát naživo, no ešte som s tým nebol tak stotožnený. Chvíľu sme to počúvali, potom sme sa ale premiestnili, bolo toho asi až priveľa. Dovtedy som nič takéto nepočul a ani nevidel, Fly-Lo to mal zmáknuté jak hudbou tak vizuálom. Dnes trošku ľutujem, že sme neostali, lebo vo mne zanechal istú stopu.
Čo sa týka samplov, v prvej skladbe máš nejaký úsek vysamplovaný v češtine. Napadla ma spojitosť s albumom OKNOTOK od Radiohead, oni tam majú v skladbe A Reminder vysamplované hlásenie z pražského metra.
Celé intro obsahuje veľa nahrávok, nahral som si na telefón niekoľko prechádzajúcich a zastávajúcich vlakov. Je tam toho viac, než sa zdá, tie motívy sa prelínajú a každý jeden má svoj osobitný príbeh. Baví ma zaznamenávať si veci okolo seba. V nahrávke Back to Reality je dokonca v prechode na refrén nahraná hádka dvoch ľudí.
Tá čeština sa viaže k tomu, že keď sme cestovali z koncertu Radiohead z festivalu v Gdyni, a bola to cesta strašne dlhá a strašne náročná, tak sme si hovorili, že keď nasadneme do toho posledného rýchliku z Prahy do Košíc, tak to už bude dobré, máme miestenky, bude kľud a vystúpime doma. A to bol práve najhorší úsek cesty. Oproti nám totiž sedela partia nabitých chlapov plných testosterónu, ktorí mali potrebu vkuse niečo kecať na celý vlak, pili tam a robili bordel. Pri ich nahrávaní som si ani nepomyslel, že to použijem. Je tam vysamplované "co ty děláš vole?!" v zmysle, čo robíš so svojím životom? Chápeš.
Radiohead sú pre teba zrejme dosť zásadní, keďže si išiel z festivalu Opener, kde vystupovalo mnoho veľkých interpretov, ale spomenul si iba ich.
Musel som ich vidieť naživo, lebo neviem, či by som ešte mal takú šancu. Táto kapela mala na mňa asi najväčší dopad a aj po rokoch počúvania stále objavujem, spoznávam a nachádzam veci, v ktorých sa ich hudba odlišuje od všetkého, čo som doteraz počul.
Keď už sme pri nových veciach, veľmi neobvyklý a zaujímavý rytmický, či možno skôr arytmický motív je v druhej skladbe Back to Reality.
Mne tá pieseň príde celá taká tanečná. A ten flow klavíra a beatu, prišlo mi to prirodzené. Celá skladba je postavená na tom istom beate, no klavír sa paradoxne otáča spolu s beatom a proti nemu a vytvára niekedy pocit polyrytmu. Prišlo mi, že to tak má byť, nejako som si s tým nelámal hlavu.
Robil si to tak, že si si nahral konkrétnu stopu a potom si ich cez zvukovku lepil na seba?
Nahrával som všetko na zoom, mikrofóny alebo kazetový deck, nič som nenahrával na zvukovku, robil som to kvázi analógovo. Až tak, že som si tým sám spôsoboval problémy a sťažoval si to, ale tak mi to proste prišlo. Potom som všetko hádzal do počítača, kde som si to strihal, rovnal a upravoval. Najradšej by som sa počítačom vyvaroval úplne, ale dnes by bola táto cesta veľmi náročná. Robil som to v takom programe kde strihám videá, takže niekedy sa to už podobalo viac na strihanie filmu ako na hudbu.
Takže nie si nadšenec digitálnych foriem.
Ani nie. Všetko, čo sa dá spraviť analógovo, robím analógovo.
Tkvie to vlastne v tej nedôvere voči digitálu alebo pravosti analógu?
Určite neodsudzujem digitál, častokrát hudobníkovi pomôže dostať sa skôr tam, kam by chcel, ale neurobí to z teba kreatívnejšieho človeka. Mnoho z vecí, ktoré používam, sú analógové, avšak niektoré z nich sú už veľmi staré, a to je asi jediný nedostatok. Treba sa častokrát prispôsobiť tomu nástroju, čo chce niekedy trpezlivosť, ale zato sa ti odvďačí nádherným zvukom.
Ale ono je to aj veľmi pekné, že vieš z tých vecí stále vytiahnuť potenciál.
Tam je práve tá duša, v nástrojoch. Milujem starý zvuk a zbieranie nových "starých" vecí. Mám pocit, že sa niekedy nástroje vyrábali trochu ináč. A najkrajšie pre mňa je asi to spájanie starých vecí s novými, pretože sa stále vyrábajú super nástroje a možnosť kombinovať ich s tým svojím analógovým svetom vytvára úplne nový potenciál.
Ako ty vnímaš fakt, že forma 4-5 muzikantov na pódiu je tiež už takým prístupom zo "starej školy" a dnes ich často nahrádza jeden, ktorý hrá hudbu z počítača.
Vôbec to neodsudzujem, beriem to, že to tak skrátka je. Sampluje sa a hrá sa z počítačov už strašne dlho, už prvopočiatky hip-hopu sú začiatky samplovania. A v dídžejingu je fajn, že si tam stále môžeš niečo pridať v zmysle, že sa k tebe pridajú naživo basa, bicie... Táto kombinácia sa mi pozdáva asi najviac, viď Bjork na svojom poslednom turné. Napr. kebyže chcem Jeseň hrať naživo, tak potrebujem šesť ďalších hudobníkov. Keby som to performoval sám, tak by to bolo suché. Dá sa aj na počítači spraviť šialená muzika, ako napríklad spomenutý Flying Lotus. Má to navyše veľmi veľa výhod, keď sa nemusíš trápiť s nástrojmi a máš k dispozícii obrovskú škálu experimentovania, veľa efektov a pluginov je priamo v programoch. Nemusíš si efekty kupovať fyzicky jeden za druhým.
Ale v tom zvuku je rozdiel.
Jasné. Mne to príde často chemické a je to myslím počuť. Neviem, či by ma to niekedy uspokojilo. No sú aj takí elektronickí producenti ktorí vedia hudbu robiť tak, že aj z počítača to znie analógovo, a takých obdivujem.
Autor: Matej Kráľ
Foto:
