Svojou riekou už chcem kráčať po prúde, hovorí Lenka Dusilová pred návratom na Slovensko

Lenka Dusilová, 2020Zdroj: Zuzana Bönisch

Lenka Dusilová je skutočný originál a jedna z najvýraznejších osobností českej hudobnej scény. Od svojich začiatkov v rockovej kapele Sluníčko cez spolupráce s Lucie či Čechomorom až po mimoriadne rozmanitú sólovú kariéru si prešla zaujímavým umeleckým vývojom, ktorý ovplyvnili aj zmeny v hudobnom priemysle.

Aktuálne sa deväťnásobná držiteľka cien Anděl nachádza v ďalšom zaujímavom období, kedy sa chce po retrospektívnej hudobnej psychoterapii na oceňovanom albume Řeka (2020) vrátiť k jednoduchšej pesničkovej forme. Na blížiacom sa koncerte v Bratislave (13.12.) však predstaví práve svoj posledný album, spolu s prierezom svojej staršej tvorby a tohtoročnými novinkami.

V rozhovore nám porozprávala o svojej novej kapele, o svojej histórii so skupinou Lucie či o tom, ako vníma mladú generáciu a aktuálny stav hudobného biznisu. Najmä však o tvorbe a jej spätosti s vlastným životom a emóciami.

Ako bude vyzerať váš koncertný program v Bratislave a Žiline?

Na Slovensku som určite nebola tri či štyri roky a Řeku tu predstavím prvýkrát. Prídem so svojou súčasnou kapelou Lenka Dusilová BAND a repertoár, ktorý sme spolu dali dohromady, je prierezom mojej doterajšej tvorby, ktorá vznikla za dvadsať rokov mojej sólovej kariéry. Sú tam ako veci z najaktuálnejšieho úspešného albumu Řeka, tak aj z Baromantiky a mojich troch starších sólových albumov. No hráme aj ostrejšie a pesničkovejšie veci.

Predstavíme aj dva nové songy, ktoré som napísala tento rok. Jeden je viac elektronický a temnejší a bol určený pre animovaný virtuálny film Tmání, pojednávajúci o boji s úzkosťami a depresiou a je sčasti náučný, a tiež singel Maria, čo je krásna, viac akustická pieseň, nahratá už s Lenka Dusilová BANDom v hudobnej produkcii môjho kapelníka Igora Ochepovského. S mojou kapelou postupne dávame dokopy ďalší nový hudobný materiál. Bude to silný koncert, nehrala som tu veľa rokov, a táto kapela tomu dodáva novú iskru a esprit. Kto má rád Lenku Dusilovú a hudobné dobrodružstvo, nech určite príde.

Ako plynie voda od Řeky?

Řeka je moja silno retrospektívna, mozaikovitá hudobná psychoterapia, keď som hľadela naspäť do vlastnej rodinnej histórie. Potrebovala som sa znovu konfrontovať s príbehmi, ktoré sa týkali mojich prarodičov a mojej mamy. Ona týmito príbehmi celý život žila a sama vyrastala bez rodičov. Potrebovala som všetky tieto črepiny a emócie, ktoré sa týkajú aj kolektívneho vedomia – vo veľkej miere druhej svetovej vojny – napísať do pesničiek. Týmto som v sebe uzavrela aj nejakú vnútornú kapitolu, kde idem rodinnou životnou riekou naspäť.

No a teraz som vo fáze, že som zmenila smer a už idem po prúde. Zaujímajú ma témy, ktoré sú spojené s novou generáciou, s mojím synom, a to, ako sa súčasný svet transformuje. Chcem svoje veci dosť zjednodušiť a spraviť ich pesničkovejšími. Takže som si prešla nejakým ďalším kontinuom a už nejde o vychádzanie z tmy, ale skôr o nádej, ktorú vidím v mladej generácii.

Mala táto hudobná psychoterapia efekt, v aký ste dúfali?

Hudba je jedna zo súčastí môjho osobného rozvoja. Je liečivá a mnohokrát mi pomohla dostať sa naspäť z temnoty. Je to úžasný kanál. Uvedomila som si, že ma v hudbe nesmierne baví pracovať s emóciami a rada používam spev ako hudobný nástroj. Tým som sa v jednom momente oslobodila od zväzujúcej formy a otvorilo sa mi samotné nebo. Skrz to som si uvedomila (okrem toho, že chodím tiež na terapie a mám osobnostnú a profesijnú koučku, čo si myslím, že je veľmi dôležité nielen pre ľudí, ktorí majú nejaké problémy), že mi hudba pomáha ako taká meditácia či ponor do tém, ktoré ma zasahujú. Imaginácia cez hudbu a púšťanie emócií je pre mňa silným nástrojom.

Ako ste vnímali svoju staršiu tvorbu pri príprave súčasného koncertného programu? Dostali vaše staršie veci nový zvuk?

Celý môj repertoár je veľmi eklektický a rozkročený do všetkých žánrových smerov, ale má v sebe jasný hudobný jazyk Lenky Dusilovej. Moja hudba obsahuje veľa ingrediencií. Nová kapela pod vedením Igora Ochepovského je schopná skvelo do živej podoby previesť rôznorodé skladby z môjho súčasného aj staršieho repertoáru. Robia to skvelo. A celkovo, súčasná doba ma zvukovo veľmi baví a pôsobí na mňa omnoho slobodnejšie než tá pred dvadsiatimi rokmi.

Koncertne teda pracujete s inou kapelou než bola tá štúdiová?

Pri zostavovaní bandu mi pomohlo priateľstvo s ruským gitaristom Igorom Ochepovským, ktorý žije v Prahe už mnoho rokov a je to jeden z najšikovnejších, najspoľahlivejších a najlepších priateľov, čo okolo seba mám. Igor sa na mňa napojil zhruba pred piatimi rokmi, v čase, keď som ho objavila sama pre seba vďaka jeho singlu I'm The Wind, ktorý vydal so svojím projektom Ochepovsky Project. Vravím si, to je teda super vec, s ním by som chcela niekedy niečo robiť. Igor mi potom zavolal, že by so mnou chcel vytvoriť skladbu, ktorú sme rozpracovali a dodnes nedokončili (priznávam, že to stojí na mne a texte), ale medzitým sa ponúkol, že by mi robil kapelníka, a že má okolo seba skvelých muzikantov.

Avšak ja som si k tomu musela ešte dôjsť, pretože v čase, keď mi to Igor ponúkal, som nahrávala album Řeka. Najprv som chcela vytvoriť kapelu z muzikantov, ktorí album nahrávali, ale vstúpil nám do toho Covid, takže to nebolo ono. Následne som sa na rok a pol spojila s kapelou Květy, čo bola krátkodobá hudobná romanca, a potom som sa obrátila na Igora, či jeho záujem o spoluprácu so mnou stále pretrváva. Následne priviedol výborných muzikantov. Honzu Aleša, ktorý hrá s Ewou Farnou, Ondru Hausera, ktorý je kapelník od Kata z Prago Union, ďalej s nami hrá Michal Daněk, ktorý má ďalších milión formácií a je to geniálny bubeník, a spieva s nami tiež pesničkárka Alen, ktorá má svoj vlastný hudobný svet, teraz vydala album Tma. Skvelo mi sekunduje a je to taká dobrá hudobná duša, ktorú mám okolo seba na pódiu veľmi rada.

Nikdy ste nemali problém hosťovať či spolupracovať s inými umelcami. Ste týmto spôsobom aktívna aj v súčasnosti?

Napríklad kapela Lucie tento rok slávi tridsiate výročie od albumu Černý kočky, mokrý žáby, ktorý je pre mňa svojím spôsobom zásadný. Zatiahol ma doňho David Koller. Ocitla som sa s nimi vtedy v štúdiu a nahrala vokály k pesničke Amerika. Chlapcom sa to páčilo, tak som s nimi naspievala dve tretiny albumu ako backing vokalistka a odohrala niekoľko turné ešte aj ako druhá gitaristka. K okrúhlemu výročiu albumu s nim preto vystupujem na ich troch halových koncertoch v Českých Budějoviciach, Prahe a v Brne, takže si dávam takýto retro výlet. Zároveň som stihla ako sólová performerka dve zahraničné stáže, čo je popri kapele moja druhá hudobná paralela. Počas nich vznikol experimentálny materiál so zaujímavými hudobníkmi.

Určite cez syna vnímate mladú generáciu. Ako na vás pôsobí?

Deti sú najväčšími učiteľmi. Keď sa človek vzdiali z vlastného stereotypu, keď sa začne pozerať do svojich emócií, tak za tým zistí, že to v ňom otvorí nejaké staré veci spred desiatich rokov. Vraciate sa vďaka nim do svojich starých pocitov, a to je pre mňa veľmi inšpiratívne. Cez vzťah so synom mám v sebe veľký rodičovský strach. Nielen o deti, ale celkovo o mladú generáciu. Tá môže mať veľa úzkosti z toho, čo sa okolo nej deje.

Ako rodič si spätne uvedomujem, že som sa v mnohých veciach správala voči sebe až nešetrne. Je to koktejl množstva emócií. Mňa dialóg s mladou generáciou naozaj zaujíma a podporujem ich v tom slova zmysle, že v tom nie sú sami, že sme na jednej vlne, a že by sme nemali bagatelizovať ich strachy, ale naopak, pomôcť im. Pretože si myslím, že je to generácia, ktorá bude mať v rukách osudy nás všetkých, a že môžu mať veľa dobrých nápadov a riešení. Že by sme ich jednoducho mali počúvať.

Počúva váš syn vašu tvorbu?

Nie. Má deväť a pol roka. Hrozne dlho mu prekážalo ma počúvať. To ako spievam. Neviem... Keď sa Edo narodil, tak už od konca šestonedelia bol so mnou na turné a všade so mnou jazdil. Hudbu si so mnou užil značne už v bruchu a je veľmi citlivý na zvuky. No má svoj vlastný hudobný vkus.

A ako z pozície tvorcu vnímate súčasný hudobný svet?

Už 30 rokov mám to šťastie, že sa hudbou dokážem živiť. Za tú dobu som zažila dve obrovské premeny v hudobnom priemysle. Vyskúšala som si obdobie vydávania albumov, na ktoré ste veľkoryso dostali peniaze, až po nezávislú, nekompromisnú tvorcovskú slobodu a existenciu. Následne subjektívne vnímam aj prerod, keď sa väčšina muzikantov živila prevažne živým hraním, čo už dnes prestáva byť hlavným zdrojom obživy. Takže sa v tom sama snažím zorientovať. Živé hranie a zdieľanie s ľuďmi je pre mňa ako životná energia, ktorá mi začína chýbať.

Niekedy mi na tejto dobe prekáža, že hudobník strávi strašne veľa času vytváraním svojho obrazu. Ako ľudí zaujať a prilákať. Veľa času na sociálnych sieťach, na contentoch, na tom, ako to uchopiť, aby to malo čo najväčší dosah. Že sa z muzikanta stáva selfmanažér, a že musí hľadať finančné zdroje, alebo si všetko financovať sám, a nakoniec mu nezostáva veľa času na samotnú hudbu, ktorú z toho všetkého ja milujem najviac.

No stále je to pre mňa výzva, snažím sa ísť za svojím zámerom a prispôsobovať sa nástrojom doby. Učím sa a je to proces. V súčasnosti je výhodou mať viacdimenzionálny cit. No nie som si istá, či som sama touto schopnosťou vybavená. Som z generácie, ktorá nevedela úplne dobre otvorene hovoriť. Táto doba už ale otvorená je. Bavia ma možnosti vytvoriť si napríklad vlastnú skladbu doma v izbe na počítači. Ale na druhej strane, keď chcete robiť dobré shows, tak k tomu už skutočne potrebujete fanúšikov, finančné prostriedky, dobrý tím a manažment.

Keďže tu pomaly máme koniec roka, nedá mi neopýtať sa, čo vás čaká v tom nasledujúcom?

Už hneď v jeho začiatku ma čakajú nejaké workshopy, kde zdieľam svoje skúsenosti a hovorím o tom, ako tvorím. A ešte ma čaká jedna nová rola. Budem spievať druhý hlas. Dostala som totiž ponuku od Janáčkovej Filharmónie, ktorá predstaví skladbu Audiemus skladateľa Karka Jenkinsona. Hlavný hlas bude spievať česká huslistka a skladateľka Gabriela Vermelho a spieva tam aj detský zbor Permoník. Bude to pre mňa nezvyklá rola. A tiež pripravujem nové témy a fragmenty na nový album so svojou kapelou. Na tento tvorivý proces sa veľmi teším!