Americký jazzový spevák Al Jarreau sa po štyroch rokoch vráti do Bratislavy. V pondelok, 14. mája, sa 72-ročný držiteľ siedmich Grammy predstaví v Majestic Music Clube, kde odznejú aj skladby z jeho pripravovaného štúdiového albumu. V exkluzívnom rozhovore pre Hudba.sk sa však rozrozprával najmä o živote a o svojom vzťahu k hudbe.
Samozrejme. Bolo úžasné vidieť všetky tie historické budovy, ktoré sa vám podarilo zachovať a obnoviť. Vždy je pre mňa potešením vidieť, keď sa ľudia starajú o svoju minulosť. Slováci sú veľmi príjemný, priateľský národ, ktorý má podľa všetkého rád aj moju hudbu. Na koncerte som si vyslúžil množstvo potleskov, a tak som rád, že opäť môžem prísť späť a verím, že to nebude poslednýkrát.
Pôvodne ste mali vystúpiť ešte v roku 2010 na Open Jazz Feste. Váš koncert však bol zrušený kvôli zdravotným problémom – ako ste na tom v súčasnosti so zdravím?
Cítim sa omnoho, omnoho lepšie, a to aj vďaka vynikajúcim doktorom, ktorí na mňa dávajú pozor. Najväčším paradoxom v roku 2010 bolo to, že aj napriek mojej chorobe som nahrával skladby a niekoľko dní po sebe koncertoval. Predpokladám, že mi to asi na zdraví moc nepridalo, ale v niektorých momentoch si človek vyberať nemôže.
Akým spôsobom sa snažíte udržiavať v dobrej kondícii?
Robím to, čo som robil po celý svoj život. Dávam si pozor na to, čo jem, úplne som prestal fajčiť a pravidelne trénujem sériu kardiovaskulárnych cvikov. To, čo mi ale naozaj dodáva silu, je hudba. Hudba lieči a ak ju milujete a chcete ju robiť, pomáha vám. Okrem toho, človek by mal myslieť na budúcnosť. Ak nevidí to, ako vstáva z postele a ide si do kuchyne spraviť kávu – už z tej postele nevstane. Musíte mať sen a ísť si za ním.
Ak by niekto nemal sen o tom, že pristane na Mesiaci – nikdy by sa to nestalo. Sú to sny, ktoré nám pomáhajú v našej prítomnosti i budúcnosti. Kedykoľvek, keď vidíte doktora alebo právnika ako si robí svoju robotu, je to preto, že o tom sníval a túžil po tom celým svojím srdcom. To je dôvod prečo viem, že budem spievať aj v mojich 85-tich rokoch.
Čo by sa stalo, ak by ste už ďalej nemohli spievať?
S najväčšou pravdepodobnosťou by som sa rozpadol na márne kúsky a vyparil sa ako obláčik dymu. Nemôžem spievať? "Puf" – a som preč! (smiech)
Al Jarreau - Roof Garden
Vašim posledným vydaným CD je nahrávka The Very Best of Al Jarreau. Už viackrát ste v rozhovoroch naznačili, že pracujete na novom albume...
Dokonca pracujem na niekoľkých. Musím však spomenúť moju osobnú srdcovkou, ktorou je nahrávka s Georgeom Dukeom, s ktorým sme v období rokov 1965 až 1968 spoločne hrávali v San Franciscu. George bol už v tej dobe tak prozreteľný, že so sebou priniesol svoj magnetofón a naše vystúpenia nahrával. V priebehu minulého roka sa nám ich podarilo znova oprášiť a vydať ako kompiláciu pod názvom Al Jarreau and the George Duke Trio "Live" at the Half Note 1965-1968 a musím povedať, že je to niečo úžasné.
Aby som sa ale dostal k novinkám: v júni plánujeme vydať nahrávky, ktoré sme natočili počas niekoľkých koncertov s Metropole Orchestra v Holandsku. Okrem toho intenzívne pracujem na novom štúdiovom albume. V súčasnosti mám hotových päť alebo šesť piesní, s ktorými som osobne veľmi spokojný, takže je to na veľmi dobrej ceste.
Odznejú niektoré z týchto skladieb aj na koncerte v Bratislave?
Možno pár, no skôr to vidím na piesne zo spoločného albumu s Georgeom Dukeom a s Metropole Orchestra. Veľmi sa však tešíme na to, že budeme hrať skladby zo starších nahrávok, ktoré zatiaľ naživo neodzneli a keď, tak iba na pár koncertoch. Samozrejme môžem ubezpečiť svojich fanúšikov, že určite budeme hrať aj Take Five. Je to už štandardná súčasť nášho repertoáru, ale stále nás baví.
V mladosti ste sa vzdali postu sociálneho pracovníka kvôli hudbe. Neskôr ste to zdôvodnili tým, že v súčasnosti ste v tejto práci podľa vás lepší, než ste boli. Prečo?
Ako sociálny pracovník sa snažíte pomôcť ľuďom pri hľadaní práce, radíte im, pomáhate im ak sú ochrnutí, alebo im vybavujete rekvalifikačné kurzy. To je jedna strana mince. Keď vám však človek, ktorého ste nikdy nevideli, napíše, že počúva jednu z vašich skladieb stále dookola a to mu pomáha, aby sa mal lepšie – to je podľa mňa tá naozajstná "sociálna práca". Hudba lieči a dokáže meniť životy.
Čo pre vás znamená hudba?
Úsmev a radosť. Nie je pre mňa nič krajšie a dôležitejšie, ako možnosť postaviť sa pred ľudí a rozdávať im úsmev. Hudba má vo svojej podstate veľmi jednoduché posolstvá. Hovorí, že všetko bude napokon dobré a že Boh nás miluje všetkých rovnako. Všetko sú to jednoduché, no mocné posolstvá. Ak ľudia odchádzajú z mojich koncertov šťastní a spokojní – splnil som svoje poslanie. Je krásne, keď človek môže robiť niečo, čo ho robí šťastným. Osobne by som to odporúčal všetkým ľuďom na svete – nájdite si prácu, ktorá vás bude napĺňať a ktorá vám prinesie úsmev. Ak budete vnútorne spokojný vy, bude spokojné aj vaše okolie. Budete lepším manželom, manželkou, otcom, mamou, susedom...
Ste držiteľom ocenenia Grammy v troch kategóriách. Aký máte názor na striktné delenie hudby do žánrových kategórií?
Nie je to potrebné, ale ľudia to aj tak budú robiť. Na druhú stranu však musím uznať, že medzi niektorými žánrami sú naozaj priepastné rozdiely. Klasická hudba predsa nie je bluegrass, ani blues. Môže v nej byť pocit smútku, ale to je tak všetko. Všetky hranice si tvoria sami ľudia a nevidím dôvod, prečo by niekto nemohol mať rád všetky žánre. Rovnako to je aj so mnou.
Takže vy "iba" napíšete skladbu a ostatní ju zaradia do nejakej kategórie...
Úplne presne. (smiech)
Čo pre vás znamená Grammy?
Je krásne, ak niekto ocení prácu, ktorú človek robí s láskou. Pre speváka je však i tak najdôležitejšie to, ako svoju hudbu dostať čo najbližšie k ľuďom. Ja sám sa sústredím najmä na samotnú realizáciu piesne na pódiu, nie to, či za ňu dostanem nejakú cenu. Samozrejme, počas písania niektorých skladieb som si pomyslel, že toto je naozaj dobrý materiál a mohol by byť ocenený, ale to nie je dôvod, prečo to robím. Skladám preto, aby som uspokojil svoju potrebu krásy v hudbe.
Svoju prvú Grammy som dostal ako mladý hudobník. Bolo to síce v dobe, keď som mal 35 rokov, ale stále to bolo dosť skoro. Cítil som sa, ako keby som mal na chrbte raketu, ktorá ma vystrelila niekam strašne vysoko. Mladí by mali dostávať ceny, pretože im to dokáže otvoriť nové obzory a umožní im to posunúť sa za určité hranice. Jediným nebezpečenstvom je, ak sa človek začne až príliš opájať samým sebou. Určite by nebolo dobré, ak by niekto jazdil s pozlátenou soškou pripevnenou na kapote svojho auta. (smiech)
Al Jarreau - Take Five (live)
Dlhodobo spolupracujete so špičkovými pódiovými hudobníkmi – podľa čoho si ich vyberáte?
Oni proste prídu a zostanú. V priebehu rokov som oslovil viacerých muzikantov a vždy som sa stretol so súhlasom a nadšením, čo ma úprimne teší. V prípadoch, kedy niektorý z nich musí odísť, mi vždy povie: "Bohužiaľ sa musíme rozlúčiť, ale poznám človeka, ktorý bude ideálnou náhradou. Zavolám mu a dohodnem to." Nemám však nejaké konkrétne požiadavky – stačí, ak majú radi R&B, jazz a pop.
Existuje niekto, s kým by ste si ešte rád zahrali?
Úprimne som nad tým nerozmýšľal, no Miles Davis by bol skvelý. To ale bohužiaľ už možné nebude... Rád by som si však zahral s Billom Evansom, Herbie Hancockom, poprípade zaspieval s Bobby McFerrinom či Dianne Reeves. Aktuálne ma však veľmi zaujal aj Pat Metheny, s ktorým by som rád niečo vyskúšal. Nejaký naozaj unikátny projekt...
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Igor Daniš - Hudba.sk
Súvisiaci interpreti: Al Jarreau
