Jeden z najlepších koncertov na českom Sázavafeste, ktorý sa konal minulý víkend, odohrala menej známa, no o to zaujímavejšia kapela Monarchy. Dvojica ani počas rozhovoru neodhalila svoje tváre, no napriek tomu otvorene rozprávali nielen o svojej hudbe či spolupráci so slávnou Ditou von Teese, ale tak trochu aj o svojich životoch.
Včera ste hrali v Španielsku, aká bola cesta do Čiech?
Andrew: Bola skutočne dlhá, takmer sme to nestihli, nakoľko sme mali s lietadlom niekoľkohodinové zdržanie.
Ako sa Monarchy dali dokopy?
Andrew: Počul som niekoľko nahratých vokálov, ktoré naspieval Ra, veľmi sa mi páčili, a tak som mu poslal e-mail s ponukou na spoluprácu. Po krátkom čase sme zistili, že máme rovnaké hudobné cítenie a začali sme premýšľať nad názvom kapely a venovať sa skladaniu piesní.
Skús pár slovami predstaviť Monarchy slovenskému publiku. Viem, že bez hudby to je to pre hudobníkov ťažké, ale skús...
Andrew: To je skutočne zložité, ale opísal by som našu hudbu ako o čosi elektronickejší Phoenix, primiešaný Daft Punk, ale nie nový - aj keď sa nám páči, skôr nás však inšpirovala ich ranná tvorba. V skratke, hráme indie electro pop.
Čo ste robili pred tým, než ste začali robiť hudbu?
Ra: Ja spievam od dvanástich, čiže veľa iného som zatiaľ nestihol.
Si teda výlučne profesionálny hudobník?
Ra: Áno, robím iba hudbu, to ma živí, aj keď musím priznať, že je to stále náročnejšie.
Váš ostatný album sa hlavne v Anglicku dočkal výborných recenzií, pracujete už na niečom novom?
Andrew: Na dnešnom koncerte sme odohrali tri nové skladby, album je prakticky hotový, dolaďujú sa posledné detaily. Mysleli sme si, že nám to pôjde rýchlejšie, ale opak bol pravdou, išlo to pomalšie, a tak sa radšej nikam neponáhľame.
Ra: Mohli sme už album vydať, ale mali sme pocit, že to nie je ešte úplne ono, tak sme niektoré piesne prerábali.
Koľko piesní na ňom bude?
Ra: Máme hotových 16 skladieb, na album sa ich dostane 10 alebo 12.
Kedy bude vonku aspoň singel?
Andrew: Malo by sa tak stať v októbri a celý album koncom roka.
Spolupracujete s veľkým vydavateľstvom?
Andrew: Rokovali sme s jedným z najväčších, ale napokon sme sa rozhodli album vydať v malom vydavateľstve, ktoré sa venuje alternatívnej hudbe. Veľmi nás ponuka od veľkého vydavateľstva potešila, ale cítili sme, že bude lepšie, ak to vydáme inde. Cítime voči fanúšikom veľkú zodpovednosť, nechceme nič sľubovať, dennodenne riešime na Facebooku otázky, kedy bude nový album a podobne... Nechceme sľubovať termíny, ale album určite bude.
Začiatkom roka ste vydali singel Disintegration. Koho nápad bol spolupracovať s Ditou Von Teese?
Andrew: Dita je náš veľký fanúšik, úplne náhodne sme sa s ňou streli v Londýne a odvtedy sme veľmi dobrí kamaráti. Boli sme spolu v Paríži na jednej vianočnej párty, kde sme sa dohodli, že bude spievať na našom singli. Nebol to vlastne ani zámer, tak to jednoducho to prišlo, úplne spontánne.
Aká je Dita v bežnom živote?
Ra: Je to neuveriteľná žena, úžasná, je to asi tá najúžasnejšia osoba, ktorú poznám. Zažili sme s ňou za ten necelý rok množstvo žúrov, je to obrovský živel, ale na druhej strane je to veľký profesionál. Keď sme nakrúcali video Disintegration, celý štáb postavila do pozoru a diktovala, ako bude čo vyzerať. Každú scénu sme nakrúcali niekoľkokrát, stále provokovala a hovorila, aby sme ju lepšie chytili, vášnivejšie bozkávali a podobne. Mali sme pocit, že režisér tam je úplne zbytočne (smiech).
Bude na albume viacero takýchto spoluprác?
Andrew: V piesňach priamo nie, máme rozpracované veľmi zaujímavé spolupráce, čo sa videoklipov týka, ale ešte o tom nechcem hovoriť.
Kto vás inšpiruje po hudobnej stránke?
Ra: Keď som vyrastal, zbožňoval som Stevieho Wondera, inšpirovali ma však viac skladatelia ako interpreti.
Andrew: U mňa je to rovnako tak, ale veľmi rád som mal Eurythimcs a Cure. Skrátka najideálnejšie je spojenie výborných hudobníkov a skladateľov v jednom.
Na internete sa objavilo niekoľko porovnaní Monarchy s Hurts. Obe kapely vydali svoj debut v takmer rovnakom čase, čiže nemohli ste ovplyvniť jeden druhého. Ako to vnímate, je to pre vás kompliment alebo skôr naopak?
Ra: Nevadí mi to, ale celkom tomu nerozumiem. Len preto, že sme rovnako dvojica z Anglicka, ktorá vystupuje v oblekoch...
Andrew: S Hurts sa osobne dobre poznáme, máme radi ich hudbu, ale osobne si myslím, že hrajú viac 80's ako my, sú takí depešáckejší a my viac kluboví. Čiže ja tomuto porovnaniu úplne nerozumiem, ale veď nech to tak je...
Skrývate sa na koncertoch, na fotografiách, ale aj teraz počas rozhovoru za maskami, prezradíte mi niečo viac aj osobného charakteru?
Andrew: To neznie vôbec dobre, ale skús sa pýtať...
Ra: Ja ti hneď odpoviem, že nie (smiech)
Koľko máte rokov?
Andrew: 33
Ra: Tak OK, 32
Ste ženatí?
Andrew: Tak už asi aj stačí osobných otázok! (smiech) Aby sme to vysvetlili, preto sa skrývame za masky, aby sme boli aspoň trocha tajomní. Neriešime veľmi ani rozhovory a podobné veci, chceme aby nás ľudia poznali ako hudobníkov a nie ako osoby, preto to skrývanie.
OK, tak čo napríklad radi robíte mimo hudby, máte nejaké iné hobby alebo zbierate niečo?
Andrew: Ja zbieram snáď všetky zlozvyky sveta. Ale inak zbožňujem cestovanie, veľmi sme sa do Čiech tešili, požiadali sme, aby sme tu mohli zostať ešte dva dni. Konečne si pozriem Prahu, ešte som tu nebol, ale veľa som o nej počul. Okrem hudby veľmi rád varím, je to presný opak ako hudba, robíš na tom rok alebo aj viac, potom to vydáš a čakáš na reakcie fanúšikov či kritikov. Buď ľudia budú počúvať tvoju hudbu, alebo nie. Pri jedle resp. varení to je iné: mám doma hostí, navarím im a skrátka to musia zjesť! (smiech)
Ra, je Andrew dobrý kuchár?
Ra: Tak čo mám na to povedať? (smiech) Ale nie, Andrew je skutočne výborný kuchár, mám veľmi rád jeho jedlá, varieva nám často, aj na dovolenkách či po koncertoch. Že sa mu to chce...
Máte radi popularitu?
Ra: Akú popularitu? :)
Tak inak, vieš si predstaviť, že budeš jedného dňa celebrita?
Ra: Predstaviť si to viem...
Andrew: Úprimne, robíme hudbu pre ľudí a je preto samozrejmé, že sme radi, ak sa im naša hudba páči. Je fajn, ak vieme, že to, čo robíme, má nejaký zmysel. Nerobíme však mainstreamovú hudbu, preto neočakávame takú šialenú popularitu... A okrem toho, vieš, máme tie masky.
Mali ste už nejaký negatívny zážitok s ľuďmi?
Ra: Mali... kto ešte nemal? Ale ak máš na mysli fanúšikov, alebo návštevníkov festivalov či koncertov, tak našťastie nie.
Prečo si myslíte, že kapely ako Monarchy alebo Hurts sú v dnešných časoch populárne? Nemyslím to v zlom, ale nepriniesli ste nič nové, čo by tu ešte nebolo...
Andrew: Súhlasím, je to taká irónia, dnes sme hrali aj Nirvanu v elektronickej úprave, na každom koncerte sa ľudia idú z toho zblázniť, či už ide o našich fanúšikov, alebo o návštevníkov festivalu ako takého. Obliekli sme grunge do tanečnej elektroniky, skrátka grunge bol populárny hlavne na začiatku 90-tych rokov, ale aj takýmto spôsobom sa dá tento odkaz šíriť medzi ľuďmi a rovnako to je so synthpopom ktorý hráme my a bol populárny v 80-tych rokoch. Sú to také vlny, punk či punk rock fičal koncom 70-tych rokov, ale vrátil sa aj v polovici 90-tych rokov no a v tomto čase prišiel do módy aj klasický pop, čomu sa samozrejme tešíme.
Autor: Andrej Kratochvíl
Foto: PR
