Spojenie talianska alternatívna elektronická scéna môže popri strednoprúdových popkultúrnych nánosoch typu Eros Ramazzotti či Andrea Bocelli našincovi pripadať ako vtipný výsledok náhodného generátora slov. Pravdou však je, že obrovská krajina s bohatou a pestrou hudobnou scénou prirodzene reflektuje trendy západnej Európy a aktívne si vytvára vlastné. Jedným zo zástupcov tamojšej, konkrétne bolonskej scény je producent Giacomo Giunchedi alias Sacrobosco.

Jeho najnovší album s názvom IVXVI predstavuje pozoruhodnú IDM koláž plnú samplov z pera jazzových legiend ako Pharoah Sanders či Alice Coltrane, ale aj organických gitarových vyhrávok či klubového zvuku. Na ploche ôsmich skladieb možno okrem strún zachytiť aj syntetizátory či rôzne drum machines filtrované analógovými kompresormi. Spájajúcim elementom intímne pôsobiacej koláže je tiež neutíchajúca saturácia a konštantný distortion.

S Giacomom sme sa spojili vďaka Alessandrovi Migliettovi z networkingovej talianskej platformy sudsonico.it a v krátkom rozhovore sme prebrali jeho vplyvy, proces tvorby, ale aj špecifiká talianskej elektronickej scény a tipy na miesta či eventy, ktoré by vám nemali ujsť počas návštevy Bologne.

Talianska elektronická hudobná scéna môže Slovákom pripadať exotická, mohol by si ju prosím trochu priblížiť?

Elektronická scéna, najmä experimentálna, sa absolútne vymyká štandardnému talianskemu cliché a balastu. Samozrejme, v produkcii hudby samotnej sa často uplatňujú rôznorodé lokálne prvky, no žáner je striktne prepojený medzinárodným jazykom. Verím, že práve toto je hlavný point. V Bologni, v meste kde žijem, napríklad fungujú dva podobné kluby organizujúce akcie plné industrialu, noisu alebo experimentov. Považujem za veľmi dobré znamenie, že sa im darí. Osobne sa v rámci hudby pohybujem v hybridnej atmosfére, ktorá ma inšpiruje a ktorú priebežne vnášam aj do svojej tvorby. 

Ako by si opísal muzikantské prostredie, z ktorého vychádzaš?

Vyrastal som popri hre na strunové nástroje, najmä na basu a gitary, neskôr som si vyvinul vzťah k najrôznejším efektom a experimentálnym patternom. Práve efekty a živý záujem o produkciu ma priviedli k alternatívnej hudbe. Začal som vo veľkom navštevovať undergroundové koncerty a o produkcii som začal uvažovať ako o organickej aktivite s nekonečnom možností. 

Vždy som bol obklopený ľuďmi, ktorí sa nebáli experimentovať, radi vychádzali zo zavedených produkčných postupov a vyhýbali sa trendom. Je to relatívne vzácne a som vďačný za to, že môžem žiť v meste, ktoré disponuje týmito možnosťami a prostredím. Bologna nie je metropola, žijeme tu v našej vlastnej klaustrofobickej realite, no zároveň môžem s čistým svedomím prehlásiť, že je to autentické prostredie. 

Ktoré miesta či eventy by si odporúčil v Taliansku, možno konkrétne v Bologni, navštíviť?

Nanešťastie Covid zastavil niektoré z eventov, ktoré mi boli veľmi blízke, sem patria najmä podujatia z portfólia kolektívu Habitat organizované v Hall of Theater v centre mesta. Práve tieto párties vyprofilovali moju náklonnosť k elektronickej hudbe. Určite by som však odporučil kolektív Mint Sounds a ich DJ sety. Podľa mňa sú v súčasnosti najlepším kolektívom tvoriacim scénu a priebežne predstavujúcim najrôznejších dídžejov. Čo sa týka klubov, odporúčam Freakout a Circolo Dev. 

Čo radíš k svojim hudobným vplyvom? Ktorá nahrávka ťa ako prvá naozaj zaujala? 

Prešiel som takým tým klasickým scenárom, kde sa decko dostane k hudobnej zbierke svojich rodičov a ide si ich vibe. V mojom prípade to bol otec. Zvykol počúvať mnoho žánrov, čo na mňa malo samozrejme obrovský dopad a je to rozhodne niečo, čo neustále reflektuje moja tvorba. Budem neoriginálny, no mojou prvou veľkou láskou boli Beatles, skutočne ma uchvátila predovšetkým doska The White. Tracky ako Revolution 9 alebo Julia majú v mojom vnútri absolútne unikátne miesto napriek tomu, že keď som ich spoznal, mal som 10 rokov. 

Ktoré mená z domácej scény by si podľa teba zaslúžili medzinárodnú pozornosť?

Fera, Francesco Serra a Alek Hidell patria v súčasnosti medzi mojich obľúbencov. 

Sacrobosco nie je tvoj jediný projekt, si tiež aktívny v kapele s názvom sea:side.

Je to tak. Sea:side je projekt, na ktorom sa podieľam spolu s kamarátkou a dídžejkou Evou Benfenati. Eva je súčasťou bolonskej techno komunity, čím prináša do zvuku projektu unikátnosť. Na spolupráci ma baví predovšetkým to, ako sa na veci každý pozeráme z iného uhlu, napríklad mixujeme jej typické kopáky a snary s mojím drone zvukom, výsledkom čoho je hlboká temnota. Sacrobosco je niečo omnoho osobnejšie, niečo, čo vzniká počas dlhých hodín, ktoré trávim izolovaný v mojom domácom štúdiu. 

Prečo uprednostňuješ v rámci produkcie domáce prostredie pred štúdiom?

Je to samozrejme lacnejšie a neznášam tvoriť pod nátlakom či v strese. Kvalita času a určitá vnútorná pohoda je základným predpokladom umenia, aspoň u mňa určite. Ale je pravda, že nahrávky často v štúdiu finalizujem.

Tvoja najnovšia nahrávka IVXVI znie veľmi nostalgicky a cítiť z nej určitú exponovanú intimitu. Z akých pocitov táto hudba vychádza?

Album začal vznikať uprostred pandémie, zároveň som vstúpil do nového vzťahu a začal som žiť s novou priateľkou. Určite sa do nahrávky odtlačili intímne šťastné momenty, no tiež túžba vrátiť sa medzi ľudí a priateľov, túžba návratu k tomu, čo sme robili pred Covidom. Človek si prirodzene uvedomí mnoho vecí. Album by po zvukovej stránke mohla charakterizovať kontinuálna saturácia, určité teplo, ktoré sa postupne uvoľňuje z jeho vnútra. Nahrávka zaznamenáva tiež rastúcu mieru mojej osobnej intolerancie ku globálnemu hyperprepojeniu, ktoré začína definovať tento svet. Je to tiež túžba po jednoduchosti, autentickosti a čistote. 

Ako sa táto nahrávka vyhraňuje voči tvojej predchádzajúcej tvorbe?

Hlavným kreatívnym prvkom je tu využitie samplingu. Tento proces som si v rámci tvorby veľmi obľúbil. Sample používam pri produkovaní, ale aj počas živých vystúpení. Je fascinujúce objavovať jednotlivé fragmenty nahrávok, rozkladať ich na drobné, upravovať či rozlaďovať ich podľa toho, ako si to kompozícia vyžaduje, a použiť ich v nahrávke. Je to ako lepenie určitej mozaiky.

Čítal som, že Sacro Bosco je tiež výnimočný prírodný park plný zvláštnych sôch v Ríme. Je tvoj nick inšpirovaný týmto miestom?

Vôbec. Aj keď to bude znieť zvláštne, nikdy som tam nebol, vzhľadom na okolnosti by som však možno mal. (smiech)

Aké sú tvoje ďalšie plány na umeleckom poli?

Na október plánujem vydanie druhej časti albumu IVXVI a potom budem aktívne koncertovať spoločne s vynikajúcim trumpetistom Paolom Rainerim (spolupracuje tiež so slovenským gitaristom Davidom Kollarom, pozn. red.), ktorý skladbám dodáva neobyčajnú atmosféru. Priebežne tiež pracujem na remixoch pre iných umelcov, naposledy to bol napríklad Sweet Tempet z Berlína či Paperdeer z Maďarska.

Autor: Matej Kráľ