Komajota patrí medzi tie slovenské kapely alebo je dokonca jednou z prvých, ktorá experimentuje s inou formou poskytovania hudby svojim fanúšikom. Doteraz vydávali single iba prostredníctvom internetu a testovali tak odozvu na ne. Teraz ich, aj v rámci osláv 10. výročia, vydávajú aj na albume. Nevedeli však, či to má dnes ešte význam.
Dlho sme sa o tomto naťahovali, či je to dobrá forma, a či má vôbec zmysel dávať niečo na CD-čko. Ale možno to bolo aj tým, že minimálne zopár ľudí sa pýtalo, kedy bude album. Vždy si myslím, že keď je niečo vo virtuálnej realite, je to medzi nulkami a jednotkami, na nejakom serveri niekde, neviem kde (smiech), tak to jednoducho zo dňa na deň skončí. Asi som divný, ale mám rád CD-čká. Páči sa mi napríklad ako vonia klavír, ako vonia papier, CD-čko. Vychutnávam si pocit, keď rozbaľujem album. To je jeden z mála momentov, kedy môžeš držať hudbu v rukách. (smiech)
Čo hovoríš na booklet albumu?
Vizuál mi dodal druhý dych. Odpadol som a veľmi sa potešil, keď som ho uvidel. Vieš, keď sa hrabeš v niečom a máš pocit, že je to už strašne obyčajné. Poznáš to vlastne päť rokov a nijako ma to neprekvapuje, že to nie je skladba, z ktorej som nadšený lebo má týždeň. Sú tu skladby, ktoré majú fakt päť rokov a niektoré aj viac, už som si na ne jednoducho zvykol. Vizuál je kreslený rukou a práve túto formu mám veľmi rád. Keby som nehral na hudobný nástroj, asi by som chcel kresliť.
Mnoho ľudí si povie, že o vás nepočulo, a pritom máte veľa pozitívnych reakcií na single z posledných piatich rokov. Ľudia ich na koncertoch poznajú, čo môžeme povedať bez nejakého priklašľovania. Cítite a vnímate to tak, že idete správnym smerom?
Veľmi ma prekvapí, keď niekto na koncerte zakričí, že chce počuť napríklad Dve muchy, čo bola krásna skladba, ale nikdy sa nehrala v rádiu. Nie je to známa skladba. Aj preto človeka poteší, že to ľudia sledujú a nezostali pri tom, že poznajú Ráno v novinách, Sedem nocí, to mi zahrajte a to mi stačí. Takto sa nejako rozdeľujú fanúšikovia na tých, ktorí sú za starú Komajotu, tzn. chcú hitové, popové veci, ktoré poznajú a potom samozrejme sú tí, ktorí nás sledujú, nezanevreli a tešia sa z každej novej veci. Napríklad, skladba Koniec, ktorú ľudia doposiaľ mohli počuť len na koncertoch, pri nej vieme, že ak ostanú aj po nej, tak ostanú dokonca, pretože je to veľmi zvláštna skladba. A to je dobré znamenie. (smiech)
Investovali ste veľa energie a kreativity do videoklipov k týmto pesničkám. Stálo to za to?
Oplatí sa to a obhajovali sme to už pri tom, keď sme prvýkrát vraveli, že to chceme robiť takto. Opäť teda zopakujem, že si to skladba zaslúži. Na prvom aj druhom albume sú skladby, ktoré počuli len tí, čo si album kúpili a na Youtube sú len nejaké divné príspevky, že je k nim iba nejaká fotka. To prišlo našim fanúšikom ľúto, že tie skladby nedostali svoj vizuál. Mám na mysli napríklad To chce čas. Tá skladba má kupodivu strašne veľa videní, pričom ju tam niekto zavesil a pridal k nej nejakú kresbu. Preto si to teraz strážime, vďaka čomu máme aj vo vizuále k piesňam náš rukopis. Väčšina z nich je už na Youtube.
Tento rok oslavujete 10 rokov. Napadlo vám, že aj o 10 rokov budete robiť hudbu?
Asi hej. Veľmi sa teším z toho, že môžem robiť hudbu dlhodobo. Je to ozaj milé jubileum, pretože oveľa jednoduchšie by bolo rozpadnúť sa. Udržať si vzťahy v kapele je niekedy ťažšie ako udržať kapelu pokope. Naozaj to je veľká sranda a som len rád, že si aj po tých 10 rokoch možeme s Mišom a Stanom podať ruky, úplne v pohode sa zatváriť a neriešiť jednoducho veci, ktoré sa dejú bežne v živote.
Momentálne sa ešte len rozhodujete aké bude poradie skladieb. Aké to je, keď si takto spätne prechádzate nahrávky?
Strašné, lebo chceme všetko prerobiť (smiech). To je naopak výhoda cédečka. Keď ho vydáš, už to nevieš zmeniť a toto je také polootvorené. Hoci sú už niektoré skladby uverejnené, ešte stále sa dá niečo premixovať, prehrať a prespievať, kým to vyjde na albume. A človek, ak by naozaj chcel, tak to môže robiť celý život, ale myslím si, že práve preto je dobré cédečko, keďže je to pečať za istou etapou, ktorú človek prežije.
Ste prvá kapela zo Slovenska, ktorá sa chystá vydať album s takmer polovicou známych piesní?
Menej, lebo osem skladieb je vonku a bude ich asi štrnásť. Do mesiaca ešte napíšem tri hitovky... (smiech). Áno, mnohí môžu povedať, že načo, prečo, ale tak je to grátis, resp. bonus k tomu, že sa na Druhom Slnku objavia veci, ktoré ešte nie sú na Youtube. Hlavné je, že to bude mať človek pokope a v normálnej kvalite.
Rozhovor Hudba.sk poskytol Edo Kopček, PR manager kapely Komajota. Album Druhé Slnko si môžete zakúpiť na webstránke kapely.
Foto: Youtube
Súvisiaci interpreti: Komajota
