Mladý Trnavčan Zandome nedávno vydal svoj druhý album s názvom Antikultura. Originálny a svieži zvuk dopĺňa textami, ktoré majú výpoveď a určitú hĺbku, ktorá radí jeho tvorbu do imaginárnej hudobnej škatuľky s názvom "inteligentný pop".

Vo svojej hudbe mieša hyperpop, post-punk, rap, drum&bass či UK garage. O Antikulture, svojej tvorbe a postojoch vám však lepšie porozpráva sám Zandome. Tento rozhovor berte ako pozvánku na jeho streamovacie platformy a koncerty.

Prečo Antikultura?

Je to taká zmiešanina dvoch postojov, ktoré mám. Jednak stále nemám pocit, že úplne zapadám do toho, čo je rozbehnuté. Prídem si ako taký "impostor". Druhý význam názvu Antikultura je priama odpoveď na to, čo sa deje v kultúre. Ak na vrchu stoja ľudia, ktorí nám viac ubližujú ako pomáhajú, tak asi nie sme kultúra. Tak či onak, reprezentuje to určité miesto, kde sa momentálne nachádzam. Občas mi príde, že sme zavrhnutí. Viac sa preto cítim ako antikultúra.

Povedz mi niečo o hudobnom štýle, ktorý robíš. 

Niekedy to rád nazývam čisto pop, len aby ľudia videli, že môže znieť aj takto. Zvukovo sa momentálne najviac zaraďujem ako alternatívny pop, rap s prvkami post-punku a elektroniky. Ľahko sa to môže zmeniť, ale základ pre mňa zostáva lyrika, spev a špina.

Produkčne si všetko robíš sám?

Nie, ani zďaleka. Občas mám pocit, že keď si hudbu robím sám, navrhnem ju tak, že nezostane priestor na spev, lebo všetky nápady som už minul. Rád narazím na niečo, čo by mi možno nenapadlo, a mám myšlienku, ako to doplniť. Hudbu si produkujem sám iba keď mi spev napadne prvý a nie je nič, kam by pasoval. Na Antikulture som produkoval tri songy. 

S kým teda spolupracuješ?

Každý jeden song mi mixuje a mastruje Dušan Rybárik. Neviem si predstaviť robiť hudbu bez neho. Veľakrát prídem s nejakým nápadom, ktorý funguje iba v mojej hlave, ale vo finále vždy nájde spôsob, ako moju predstavu previesť do reality. Čo sa týka beatmakerov, tak sú to prevažne ľudia, ktorých som našiel cez Youtube, a robia štýl beatov, ktorý veľa ľudí nepoužíva. Pri koncertoch mi takmer vždy robí support Muris, už sme zohratá dvojka.

Kedy vieš, že pesnička je OK po všetkých stránkach, aby si ju vydal?

Keď u mňa prežije test času, ale hlavne ak mám sám potrebu pustiť si ho, keď som v zlej nálade. Alebo aj znovu v situácii, ktorú ten song opisuje. Vtedy viem, že ho musím dokončiť. Ale kedy je reálne pripravený na vydanie? Keď mi ho Dušan pošle a mňa pri počúvaní chytí extrémna energia. Proste cítim, že toto je finále. 

Ak by si bol algoritmus a mal nás naviesť na podobných interpretov, koho by si odporučil? Existuje okolo tejto hudby u nás niečo, čo by sa dalo nazvať scénou?

Určite je. Len ja som zrovna taký hybrid. Pri gitarovejších, jemnejších veciach by som vás naviedol na Samm734, Adam the World, kým pri tvrdších na Nykky a kostolsedem. Veľmi mám rád čo robia sugoi kimono a ph1l. Veľmi by ma zaujímalo, ako by vyzerala taká spolupráca. Čiže toho, kto má u mňa rád práve tie elektronické prvky, by som určite naviedol tam. Beriem si veľa inšpirácie aj zo slovenského undergroundu. Fvck_Kvlt mi dal prvý beat, na ktorý som kedy rapoval. Mám veľmi rád jeho hudbu, ale cítim, že je tam aj ten vekový rozdiel, že už sme iná vlna interpretov.

Rád sa prechádzam po hrane, dáva mi to slobodu

Patrí to, čo robíš, do undergroundu, napriek tomu, že je to pop? Veľa ľudí si myslí, že je v tom nejaký rozpor. Je?

Základ mojej hudby je, že sa nebojím iných žánrov. Ak má pop pre mňa znamenať, že by som sa toho musel vzdať, tak o tú nálepku ani nestojím. Underground beriem skôr ako postoj k hudbe, než že by o tom rozhodoval iba zvuk. Nemám rád toto delenie na tábory, rád sa prechádzam po hrane. Dáva mi to slobodu.

Čo podľa teba v našej krajine najviac limituje hudobníkov, ak chcú "preraziť"? Máš pocit, že je to u nás ťažšie než v iných krajinách? Limituje niečo teba?

Možno nás trochu limituje, že ľudia si pod pojmom slovenská hudba predstavujú ikony spred dvadsať rokov, alebo iba hŕstku súčasných interpretov, ktorí nereprezentujú všetku hudbu. Občas mám pocit, že ľudí musím na moju hudbu "naučiť", ale tento proces ma strašne baví. Je trochu škoda, že každú hudbu, ktorá je nejakým spôsobom zaujímavá, hneď škatuľkujeme ako alternatívna. Treba ľuďom ukázať, že slovenská hudba môže to vyzerať aj takto. Je už na nich, ako na to zareagujú.

Čo myslíš tým "naučiť"? Ako ich učíš počúvať tvoju hudbu?

Prezentujem to von. Často sa stretávam s reakciami typu "nepočúvam slovenskú hudbu, ale…" alebo "nezvyknem počúvať takéto žánre, ale…". Vidím to, že občas tí ľudia musia prísť do kontaktu s mojou hudbou aspoň dva-trikrát, než si na to zvyknú. Je to trochu ťažšie rozšíriť takúto hudbu medzi ľudí. Ale vo finále práve to, že je to iné, je to, vďaka čomu zostanú.

Čo tvoje texty? Ako vznikajú a čo im predchádza? O čom sú a ako veľmi sú pre teba dôležité ako súčasť tvojej hudby?

Je to moja terapia. Keby som to v sebe dusil, asi nedopadnem úplne dobre. V momente, ako to napíšem a zaspievam, mám pocit, že to dám zo seba všetko von. Často hovorím, že robím hudbu pre overthinkerov, lebo jednoducho patrím k nim. Texty sú pre mňa extrémne dôležité, dávajú pre mňa význam celému songu, ale netreba kvôli tomu "obetovať" hudbu.

Akým spôsobom využívaš vizuálne prvky – klipy, imidž, fotky?

Dlho som sa hľadal, ale mám pocit, že spolu s tým, ako som sa našiel vo zvuku, ten vizuál k tomu prišiel sám. Občas chodím až ako taká šedá myš. Asi už aj ľudia začínajú rozoznávať, v akých "nefarbách" sa cítim najlepšie. Preto aj merch robím podľa toho, čo by som sám rád nosil. Čo sa týka klipov, mám rád, ak môžu mať nejakú miernu dejovú linku. Ak sú niečím nezvyčajné. Snáď toho bude môcť byť časom viac.

Aby sme sa niekam posunuli, musíme mať otvorenú myseľ

Prvá skladba albumu je Ja som to nezapálil. Kto to zapálil? 

Stále hľadáme vinníka. Veľmi ma inšpiroval song We Didn't Start the Fire od Billyho Joela. Vidím okolo seba veľa demotivovaných ľudí, ktorí už nemajú nádej. Zlé veci sa vždy diali a vždy budú. Horelo to dávno pred nami, bude dávno po nás. Mali by sme sa snažiť do ohňa viac neprikladať, ale je to vôbec reálne?

Neviem. Je? Keď už sme pri tom, táto téma hľadania vinníka je celkom politická. Zdielaš tiež určité obavy o budúcnosť? Čo je podľa teba tvojou úlohou – ako umelca alebo aj súkromnej osoby – v tejto "divnej" dobe? 

Mojou úlohou je paradoxne menej rozprávať a viac počúvať. Aby sme sa niekam posunuli, musíme mať otvorenú myseľ. A aj keď sme presvedčení, že si volíme správnu cestu… V momente, kedy prestávame počúvať druhú stranu, už nie sme "open-minded". Polarizácia je efektívna, ale škodí.

Prekvapuje ma, že neznieš radikálnejšie. Vždy som si myslel, že je to pre mladšiu generáciu viac signifikantné v politických otázkach. Ako by si opísal svoju generáciu? Existuje na to vôbec nejaký kľúč? 

Ide o to, že ak niekoho nazveš tupcom, posledná vec, čo urobí, je, že ti dá za pravdu. Mám silné názory, ale zrejme sa nenachádzajú v jednom alebo druhom tábore. Hlas centristov? Neviem to pomenovať. Iba sa mi hnusí, ako veľmi sme tlačení vybrať si A alebo B. Už nehľadáme najlepšie riešenie. Hľadáme najhlasnejšie. Ja do našej generácie, aj tej po nás, vkladám celkom nádej. Deti majú vždy na konci dňa pravdu. Musíme sa posúvať ďalej.

To bol shout out pre Andersena alebo si mal na mysli kapelu Deti?

To niekde hovoril Andersen? A kapela Deti je super, ale tentokrát myslím skutočne mladých ľudí, ktorí chcú nejak zmeniť svet.

Andersen to zadrel v rozprávke Cisárove nové šaty, keď dieťa povedalo, že cisár je nahý. Každopádne s tebou súhlasím. Je tu cítiť až priveľkú generačnú priepasť. Oslovila tvoja hudba aj niekoho zo staršej generácie? Okrem mňa... 

Ale hej, občas ma prekvapí, keď sa na koncerte objaví niekto starší. Veľakrát tam sú náhodne, že ani nevedia, že budem hrať. Ale párkrát za mnou už niekto takto po koncerte prišiel, že sa im to veľmi páčilo. Väčšina starších ľudí ale jednoducho povie, že toto už nie je pre nás.

Máš po vydaní albumu nejaké koncertné plány? Turné, festivaly?

Turné otváram 20. apríla v Bratislave na Mýšačka Series, 4. mája nasleduje Banská Bystrica a 10. mája Prešov. Všetkých vás pozývam na krst albumu v Trnave 11. mája a ďalšie zastávky čoskoro pribudnú. Z festivalov ma uvidíte napríklad na… Mám o tom zakázané hovoriť dopredu, haha! Ale budem na Instagrame o všetkom včas informovať. Začína byť toho viac a ja koncertovanie milujem, takže sa z toho naozaj teším.

Čím sú tvoje vystúpenia špecifické?

Že sa hýbem ako odtrhnutý z reťaze. (smiech) A že keď sa nás pozbiera dosť, je to skvelé miesto, kde sa môžeš vykričať. Milujem, keď so mnou ľudia spievajú. Viac neprezradím. Treba prísť a zažiť to.

Autor: Renat Khallo

Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.