Hudobník, spisovateľ, organizátor festivalu Vrbovské vetry a najnovšie aj hlavný predstaviteľ v dokumente režiséra Mira Rema s názvom Vrbovský veter, Braňo Jóbus, porozprával v rozhovore pre Hudba.sk o svojom festivale, hudbe, živote vo Vrbovom, ale aj o jeho práci na Pohode. V prípade Jobusa platia dve dôležité pravidlá: bezpečnosť a úprimnosť nadovšetko.
Pre mňa je najviac to, že sa našiel človek alebo ľudia, ktorí zaznamenali túto stopu. Vetry nevznikli len preto, že som prestal piť, ale vo Vrbovom 20 rokov nebolo kino, 20 rokov nebolo divadlo, nebolo tu nič. Povedal som si, že keď už robím koncerty všelikade, trošku sem usypem. Už mi to bolo aj blbé, že ja to zažívam stále počas celého roka. Preto robíme zadarmo celý týždeň bez vstupného program, na ktorý chodia miestni a môžeš krásne z roka na rok pozorovať ako sa hanbia, že povedali, to henten debil to robí... To bolo vtedy, ale už sa takisto oslobodzujú. A samozrejme celkovo sa to lepší, čo sa týka kultúry. Nehovorím, že ja za to môžem, len som prispel tým, že robím Vetríčky.
Ako vznikla vôbec táto filmová spolupráca?
Napísal som knižku Až na vrchol a s Mirom sme si dali sedenia, že spravíme film Až na vrchol niekedy. Ja som chcel naozajstný celovečerný film, ale k tomu Až na vrchol sme sa nedostali. Robím hudbu 32 rokov a spätná väzba bola minimálna. Internet, festival Pohoda a moje knihy tomu všetkému pomohli. Keď som začal vydávať knižky, nebral som to ako módnu záležitosť, ale normálne pokračovanie mojej celoživotnej cesty. Vďaka knižkám sa mi kruh uzavrel a všetko dostalo inú silu. Undergroundová hudba má záber iba pre určitých poslucháčov, ale knihy, to môže trafiť kohokoľvek a kdekoľvek a nemusí byť zameraný špeciálne na takú hudbu.
Ukážka z filmu Vrbovský veter:
Tvoje rozprávkové knižky majú úspech ako u detí, tak u dospelých.
Rozprávky mi sedia. Fantázia vystrelená do vesmíru a robím si tam, čo chcem. Aj v tomto som úplný samorast. Keď som išiel písať prvú knihu, pýtal som sa kamarátov, či si mám prečítať nejakú rozprávkovú knihu. Ale ono je to všetko o otvorenosti, úprimnosti. Píšem knižky bez toho, aby som hľadal ešte niečo ďalšie za tým. Že by som si povedal teraz je toto v móde, tak spravím knižku a predá sa ich moc. To tam nikdy nebolo a ani to tam nebude, tak ako v hudbe. To, čo cítim, čo ma baví, tak to tam dám. Poďme vyrobiť komerčný hit a ohúrime masy - ja si myslím, že by sme to vedeli. Ide o to, či by sme mali z toho radosť. Teraz to robím úprimne. Je úžasné, keď sa človek nemusí pretvarovať, nemusí sa na nič hrať. Naozaj robím, to čo ma baví, a tak ma to baví.
Aké to pre teba bolo vidieť film o samom sebe priamo vo Vrbovom?
Čakal som túto krásnu otázku, no nepozeral som. Nemal som čas a balil som záchodové rule, knižky a stále ma tam niekto otravoval až boli titulky. A tak som sa tešil, ako si to vychutnám, ale hovorím, ten záver ma nechajte aspoň, no nenechali ma.
Ani veľký potlesk, ktorý nasledoval, si si neužil?
Nevychutnal som si ho. To je moja chyba, ale mne to nevadí. Viem, čo tam je, a počul som ako ľudia reagujú. Nemôžem ľudí odpinkať, lebo ja idem pozerať film. Tak som sa im venoval. Film je veľmi dobrý a som šťastný, že je.
Ja tiež. Film je veľmi fajn. Zajtra štartujú Vetry, čo môžeme od tohto festivalu očakávať?
Je to bláznovstvo. My sa tak naozaj hráme. Nebudeme mať helikoptéru lebo fúka, ale nemusíme mať každý rok helikoptéru. Ten program je teraz tak silný, že si myslím, že sa nemusíme vyhrávať s úplnými ohňostrojmi papierikovými. Nemusí to byť každý rok rovnaké.
Dôležité je, aby prišiel pán predseda a otvoril sa ventil.
Počas celého rozhovoru mám obrovský strach, či som ho nenechal pri aute položený na zemi, aby sa nám neurazil, ale možno pozerá kino.
Zdroj: YoutubePodstatná je bezpečnosť, ale aj dobrota
Zajtra ťa čaká náročný deň. Vypukne hlavný program Vrbovských vetrov.
Je to určitý druh sadomasochizmu robiť niečo takéto bez finančnej podpory. Boli ročníky, že aj všetko vyšlo a ja som sa z toho naozaj nedokázal tešiť. Sú to nové skúsenosti. Ja sa teraz nesťažujem. Hovorím si, čo si si uvaril, to si aj zjedz, ale aj sa na to teším. Podstatná je bezpečnosť, ale aj dobrota. Máme tričká s nápisom zákaz vstupu zlým ľuďom. Keď im to navyše vštepuješ s mikrofónom, potom aj keď sa nájde nejaká zloba, tak sa možno hanbí prejaviť. Naozaj to funguje.
Akú kapelu by si ešte chcel určite dostať do Vrbového?
Môžem ti povedať už polku programu k budúcemu roku. Takých, čo by som chcel a ešte tu neboli. Peter Lipa tu nebol, Andrej Šeban má dobrú kapelu novú - tí by sa hodili, Longital tu nebol. Potom z českých ETC alebo Vladimír. Toho je strašne moc. Ventil RG sa chystám osloviť na Pohode, lebo budú hrať na mojom pódiu. Takže to, čo som ti vymenoval, už máš pol programu. Ťažko sa to vyskladá, keď my tri zakladajúce kapely by sme si tiež radi zahrali.
Reportáž: Vrbovské vetry: Úžasná Hrana, neprekonaná Slobodka a venezuelské prekvapenie
Celý tento týždeň ste venovali príprave Vrbovských vetrov, potom je upratovacia nedeľa, tri dni a nasleduje Pohoda, to znie ako náročný program.
Teším sa na nedeľu. Tá bodka je strašne pre mňa dôležitá. Vďaka Pohode som si to tak naplánoval, že v pondelok, utorok utekám po Slovensku - Tatry, Bešeňová a v stredu premietame film v Martine. Na Pohode uvádzam pódium, mám pod sebou 30 000 ľudí. Samozrejme, že to je zodpovednosť a nikdy mi ani nenapadlo, aby som to "odflákol" a koho by to napadlo, ale zodpovednosť je tam iná. Moja úloha je moderovať a odohrať si koncert alebo spraviť šou deckám v stane. Pohoda je fantastická a bola prvé razítko pre naše undergroundové skupiny. Tam sa karta obrátila. Vtedy sa zistilo, že aj toto môže byť dobré, aj to sú dobré skupiny a tie, čo boli všade preferované, tak tam zrazu ani nejdú hrať. Takže tu sa to trošičku otočilo.
Takže si dokážeš užiť Pohodu alebo je to proste práca?
Je. Čo si, veď mám hodinky a každú hodinu tam musím byť. Moja úloha je na Pohode sa prejsť okolo stánkov a zase tam byť. Tento rok nedám ani jeden koncert. Určite nie. Uvidím len to, čo je na mojom pódiu, ale normálne, že by som si niečo išiel vychutnať, tak to nie. Idem na 15 minút, keď hrá filharmónia alebo klasická hudba. Pozeráš stále na hodinky a je to naháňačka. Ale ani si možno už neviem predstaviť, že by to bolo inak.
Nie je to však márne, keďže si veľmi obľúbený stage manažér. K Pohode už aj Hroch Karol nejako patrí.
To je o tom uvoľnení, o hodinách na pódiu. To je vek, starnutie, čo ma baví a skúsenosti, nič extra. Keď je človek uvoľnený, ľudia vedia, že sa na nič nehrá a príjmu aj chybičky. Môžeš sa aj pomýliť, ale úprimnosť je nad všetkým.
V zime sa objavila na sociálnych sieťach správa, že Braňo Jobus končí v elektrárni. Aký je život bez nej?
Neviem, koľko by som ešte vydržal, keď chcem toto robiť. Vyše sto koncertov ročne, besedy po školách. Niekoľko rokov som nemal dovolenku, lebo dovolenka znamenala koncert v Prahe, znamenala koncert v Košiciach. Už som len čakal, kedy príde rozhodnutie, čo mi je prednejšie: byť relatívne dobre finančne zabezpečený a nevyužijem svoj talent v robote, lebo tam to už bolo využitie nula. Po vypnutí elektrárne tam mohol robiť ktokoľvek moju prácu, predtým nie, alebo budem robiť to, čo robím, a poctivejšie. CD Vrbovských víťazov je toho dôkazom. Predchádzajúce CD bolo dobré len preto, že si vedela, že je to zahrané na záchodových rulách. Ale teraz ani nemusíš vedieť, na čom je to hrané, a budeš potom prekvapená. Poviem ti úprimne, doma som pol roka a nemôžem sa dočkať dní, kedy budem mať voľno. Ja som to voľno ešte nemal.
A kedy to bude?
Po týchto festivaloch, myslím si, že na jeseň. A vtedy začínam písať knihu zas. Keď sa dostanem do kolobehu, že v piatok, sobotu bude koncert a cez týždeň budem mať voľno, tak nech by to trvalo len mesiac v roku, potom ti poviem, že to stálo za to. Strašne sa na to teším a ja to vidím, že sa to blíži. Ono to príde, ale teraz aj podvedomie, že som doma mi hovorilo nenechaj to plávať. Tak som bral všetko do radu a naložil som si toľko, že som to možno až zbytočne preložil. Uvidíme. Teším sa na to.
Autorka: Martina Šimoňáková
Foto: Stanislava Karellová - archív Hudba.sk
Súvisiaci interpreti: Vrbovskí víťazi
