Na scéne sú približne rovnako dlho a hoci si mysleli, že to tak nie je, ich fanúšikovské základne sa dnes vo veľkej miere prekrývajú. Skupiny Billy Barman a Korben Dallas sa o tom presvedčili na práve prebiehajúcej koncertnej šnúre s názvom Netradičná rodina.
O tom, ako k tomuto spojeniu prišlo, ako vznikali ich dve nové pesničky, v ktorých si navzájom hosťujú, ako zatiaľ hodnotia Netradičná rodina Tour, ale aj o spolupráci s Tomášom Slobodom, ktorý sa stal novým hrajúcim členom Korben Dallas, či o niekoľkohodinovom spoločnom fotení v bazéne sa dočítate vo výživnom rozhovore s frontmanmi Jurajom Benetinom a Jurajom Podmanickým.
Pamätáte si, kedy ste sa prvýkrát stretli? Som zvedavý na tie dve rôzne verzie.
Benetin: Už sme zladení!
Podmanický: Myslím, že sa poznáme dvanásť rokov. Ja som Ďura samozrejme registroval už dlhšie, ale fyzicky sme sa podľa mňa prvýkrát stretli v nahrávacom štúdiu LVGNC, kde chodil o piatej ráno nahrávať Karnevalovú vranu. My sme prichádzali s chalanmi medzi deviatou a desiatou, rozbití, a nechápavo sme hľadeli na Jurajovu tvár, ako si už balil nástroje, že už má hotovo. A my sme ledva o jednej začali nahrávať... Takže tam prišiel taký prvý rešpekt, že fíha, tu sa berie hudba naozaj vážne.
A povedal si si, že ešte desať rokov a budeš to tak robiť aj ty.
Podmanický: Haha… A nič!
Benetin: Keď ste vy prišli, ja som išiel do tej naozajstnej roboty. Dostal som kľúče od Mareka Rakovického, aby som tam mohol nahrávať Vranu. Zapol som si počítač, naučil som sa tam robiť v Pro Tools, lebo doma mám niečo iné, a nahrával som si sám vokály do pesničiek.
Zdroj: Martin Driensky
Máte medzi sebou navzájom nejaké obľúbené pesničky? Ďuro z Barmanov, ktorá je podľa teba najlepšia skladba od Korben Dallas?
Podmanický: Je ich niekoľko, ale ja som hrozný na názvy. Moja najobľúbenejšia je Za sklom, tú skladbu mám vyrezanú v mozgu. Mám zimomriavky vždy, keď ju počujem. Textovo a melodicky totálne skvelá vec, pri ktorej absolútne nemám čo vytknúť.
Benetin: Ja mám od Billy Barman viacero obľúbených. Vždy som si napríklad myslel, že pesnička Traja mala byť celonárodný rádiový hit, lebo je to tak pozitívna, dobrá, milá a ešte aj chytľavá skladba. Obrovský hit na koncertoch, ale nikdy som nechápal, prečo nie je úspešnejšia v rádiách, prečo ju viac nepúšťali.
Ale nejaký čas sa toho chytila Europa 2, či nie?
Podmanický: Nie úplne. Myslím, že to bolo vždy len v rámci nejakej relácie venovanej slovenskej hudbe. Takisto to bolo aj vo Funku, ale že by sme vtedy boli v nejakej rotácii v týchto rádiách… To by som si pamätal.
Benetin: Veľmi mám rád aj skladbu Mladým chýba vojna. Tam je taký záver, pri ktorom mám na koncertoch vždy zimomriavky, a prajem si, že by som tú melodickú linku vymyslel ja.
To je tá pasáž s Laskym?
Podmanický: Áno, zavolali sme tam viacero ľudí, je to taký gospel.
Benetin: To mi je veľmi blízke a ide mi to úplne do srdiečka.
Podmanický: Vymysleli sme to s Jožkom (Vrabelom) o tretej ráno u mňa v kuchyni.
Benetin: A ešte z nového albumu sa mi páči Víno z Tesca. Páči sa mi tam viacero skladieb, ale toto je strašne pekne zasadené v dramaturgii, naozaj tá pieseň vynikne na tom albume. Pekná, jednoduchá pesnička bez nejakej zásadnej produkcie, super text a super pesnička.
Na turné sa budete aj nejako navzájom zapájať do svojich skladieb? (Rozhovor vznikol deň pred prvým koncertom turné, pozn. autora)
Benetin: To ukáže čas. Mali sme aj teraz na generálke všelijaké nápady, ale už aj to, čo je vymyslené, je celkom náročné, lebo nikto z nás ešte nešiel na turné s takou veľkou produkciou, aspoň čo sa týka Korben Dallas. Svetlá, 3D pódium, praktikáble, dve kapely naraz rozložené, veľký tím… A do toho keby sme sa mali aj navzájom miešať do pesničiek, to sa ešte musí utriasť. Ale pre Rumka (bubeník Barmanov Matej Ruman) tam už máme niečo vymyslené v jednej pesničke a strašne ho tam potrebujeme.
Aké sú vaše dojmy z doterajších koncertov turné? (Otázka doplnená pri autorizácii, 9. apríla, kedy už kapely mali za sebou šesť vystúpení)
Benetin: Sú to jedny z najlepších koncertov, ktoré si pamätám. Bez preháňania.
Podmanický: Na začiatku som bol skeptický a nebol som si istý, aký veľký bude prienik fanúšikov Billy Barman a fanúšikov Korben Dallas. Vďaka týmto koncertom sme však prišli na to, že máme rovnakých fanúšikov, z čoho sa veľmi tešíme. Potvrdzujem Jurajove slová – sú to i pre nás jedny z najlepších koncertov, aké si pamätáme. Bez preháňania.
Zdroj: Tomáš Čertík
Zdroj: Tomáš Čertík
Šibačka u Tarabu
Ako vlastne vzniklo toto vaše spojenie? Kto ho vymyslel?
Podmanický: Vymysleli to Korben Dallas. Ďakujeme mestu Stará Ľubovňa, kde sme sa stretli na spoločnej akcii a veľa sa kecalo v backstagei, veľa sme sa tam nasmiali.
Benetin: Bolo to tak už viackrát, najmä posledné dve letá sme sa intenzívnejšie stretávali v backstageoch, a vždy to bolo fajn. No v tomto prípade sme mali navyše aj veľa času s Lukášom a Ozom, lebo Stará Ľubovňa je ďaleko. Tak sme cestou domov prebrali všetky naše obvyklé témy typu kto koľko pribral, kto koľko schudol a čo máme nové. A potom sme si povedali, že keď je to s tými Barmanmi takto fajn, tak by sme s nimi mohli skúsiť nejaké turné. Prepojili sme našich manažérov, aby sa o tom pobavili, či by sa to dalo už túto jar, a prekvapilo nás, že ani Barmani ani my sme práve nemali nejaké väčšie koncertné plány. Takže na to bol ideálny priestor a potom to už išlo veľmi rýchlo.
Tým, že je to takto, tak sa mi žiada otázka, či to celé Korben Dallas nevymysleli preto, aby mali na Grape festivale lepšie sloty? Lebo ja tam vždy prídem v piatok podvečer a rozkladám stan, kým oni hrajú…
Benetin: My máme veľmi dobré sloty na Grejpe! Ten "rozkladací" set, to bolo tri roky dozadu, piatok, päť hodín, a bol to jeden z mojich najlepších koncertov v živote. Ľudia prišli, napili sa z ploskačky, rozložili si stany, hodili si do nich veci a s tou najväčšou festivalovou energiou prišli na náš koncert. Mali sme plný stan a bola to asi najväčšia sila spätného tlaku od ľudí, akú som kedy zažil. Naozaj tam bol niekoľkotisícový dav a bolo to mega. A to isté toto leto, však super, dokonca pred Barmanmi sme hrali! (smiech)
Podmanický: A my si naopak – teraz poviem za seba ako organizátora – my si veľmi ceníme kapely, ktoré dokážu naplniť náš najväčší festivalový stan aj o piatej poobede. Takých kapiel je strašne málo. Celkovo je u nás veľkých festivalových kapiel málo, a ešte takých, ktoré vieš postaviť na stage aj o takomto čase, a je to v poriadku, že to nevadí ani im a fanúšikom už vôbec nie. Je veľa kapiel, ktoré protestujú, že nechcú hrať takto skoro, ale ja im vždy hovorím, že vtedy nič nie je, nič veľké vám na iných pódiách nekonkuruje. Ľudia majú polotriezvu hlavu a nebije sa to s ďalšími štyrmi kapelami. Možno je ten denný čas na úkor nejakej vizuality, ale v krytom stane vieš fungovať, vieš blikať, svietiť LEDkami, takže to je v pohode aj pred zotmením.
Benetin: My inak v kapele ani nemáme nejakú veľkú teóriu toho, kedy by sme mali hrať. Keď nás niekam zavolajú, sme radi.
Podmanický: A už do toho nerýp! (smiech)
Haha, dobre. Poďme teda trochu zarýpať do vašich spoločných pesničiek. Zo skladateľského hľadiska sa zdá, že nie sú až také spoločné – prvý singel Netradičná rodina mi pripadá ako taká tvrdšia verzia Korben Dallas, ktorá existuje – máte na albumoch aj také "hard&heavy" polohy. Ale prekvapilo ma, že práve pri tomto spojení ste sa vybrali týmto smerom. A druhý song, Rodina iná, má zase takú typickú barmanovskú melodiku. Vnímate to aj vy tak, že tie skladby sú akoby jasne definované, že jedna je viac vaša (KD) a druhá viac vaša (BB)?
Podmanický: Áno, a takto to presne aj malo byť, len bola otázka, ako využiť aj hudobníkov z tej druhej kapely. So spevmi bolo jasné, že ideme spievať spolu, ale tiež bola otázka ako. "Korbeňácka" skladba si vyslovene pýtala ten tlak a náraz unisono spevu, lebo je o oktávu nižšie, chceli sme podporiť tú valivosť. Naša skladba je zase intímnejšia a je to môj úplne prvý duet, kde sa s niekým striedam v speve. Doteraz sme vždy mali ako hostí len raperov, že niekto prišiel do stredu pesničky, niečo povedal a odišiel. (smiech) A tu sa nám normálne prelínajú hlasy, Ďurov spev je dokonca v tej pesničke prvý, čo je podľa mňa úplne super nápad.
Áno, je to rozpoznateľne vaša skladba, váš zvuk, no zrazu začne úplne iný hlas, než sú fanúšikovia zvyknutí.
Benetin: Za nás to tradične začalo textom. Maťko Ruman toto naše spojenie kapiel nazval "netradičnou rodinou" a Lukáša (basák a textár Korben Dallas Lukáš Fila) to inšpirovalo, tak sa toho chytil a začal chŕliť jeden text za druhým.
Podmanický: My sme vtedy objavili pre nás nepoznané tempo tvorby. Náš text sme dopisovali až tesne pred nahrávaním, lebo sme samozrejme nič nemali. (smiech)
Benetin: Zhodli sme sa na jednom z tých Lukyho textov, ktorý bol však dosť temný. Rodina iná sa na tú tému pozerá z takého láskyplného hľadiska, akoby pozývala na spoločný obed či večeru k sebe domov. No tá naša vec je taká temnejšia, ja som tam vždy videl takú emóciu, že síce tiež ideme na nejaký nedeľný obed, ale k Tarabovi. Toto som mal v hlave, keď som písal tú pesničku – predstavu, že my ôsmi ideme k nemu na návštevu…
Podmanický: Klopi, klopi, klop… Šibači!
Benetin: Haha, presne! "Na oknách máš igelit, márne skrývaš celý byt, aj tak sa blíži hodina, navštívi ťa netradičná rodina." Hneď bolo jasné, že to musí byť punk.
Ozo to okomentoval, že "Billy Barman sa vcítili do role tvrdej kapely". Vcítili ste sa? Ty si hrával vlastne niekedy takúto tvrdú hudbu? Asi ťa to nemohlo obísť, keď si zažil deväťdesiate roky.
Podmanický: Jasné, mával som aj Éčko podladené na Déčko. Za mňa je Netradičná rodina taký grunge, kedysi v začiatkoch som skúšal hrávať veci od Silverchair a Alice in Chains, takže je mi to blízke.
Benetin: Aj v Cliché a Vetroplachu ste mali také polohy. Možno skôr pre tých mlaďasov v Billy Barman to bolo niečo nové. Viem, že keď išli nahrávať rytmiku, tak Rumko púšťal Laure In Bloom od Nirvany.
Obligátna otázka dnešnej doby k vašej tvorivej spolupráci: Neskúšali ste zadať umelej inteligencii, aby vytvorila spoločnú pesničku v štýle Billy Barman a Korben Dallas?
Podmanický: To sme neskúšali, ale moja žena Zuzka minule dala ChatGPT, že "napíš mi, prosím ťa, text, ako by ho napísala kapela Billy Barman, ideálne niečo o vode" – to si zo mňa robila srandu.
Benetin: A nebol zlý, že?
Podmanický: Štyri verše boli úplne v pohode. Niečo ako "mráz ti pichá ihlou do pier"… Akože boli tam aj pátosy totálne, ale niektoré veci boli v pohode. A vidíš, ja som si to aj zapamätal, tak dúfam, že to niekde nepoužijem. (smiech)
Benetin: A veď nemáš to zakázané… Ale za nás poviem – neviem či nejaké LLMko (LLM = veľký jazykový model) už dosiahlo kadenciu Lukášovej tvorivosti, takže my to ani nepotrebujeme. Nie som však voči tomu uzavretý, v práci to používame, pri architektúre sa dá AI dosť dobre využiť najmä na textové veci. Je to vlastne taký pomocník – a môže to byť pomocník aj v hudbe, podľa mňa je to úplne v pohode. Ale nás táto časť tvorby strašne baví, tak načo by sme sa o to pripravovali tým, že to dáme urobiť niekomu/niečomu inému. No keď máš krízu, je to super, môže ťa to nakopnúť.
O spolupráci s Tomášom Slobodom, Birdland Studiu a fotení v bazéne
Na spoločných pesničkách ste robili s producentom Tomášom Slobodom. Ani pre jedného z vás to nebolo prvýkrát, ale Billy Barman s ním naposledy robili ešte pri prvom albume Noční jazdci (2010). Ako hodnotíš túto spoluprácu po tých pätnástich rokoch?
Podmanický: Áno, Nočných jazdcov sme robili s Marekom Rakovickým a Tomášom Slobodom. Ježiš, to je už toľko rokov? Strašidelné! My máme Tomáša veľmi radi, ja ho poznám ešte dlhšie než tých pätnásť rokov. On bol taký môj rock'n'rollový otec, s jeho Zuzkou som ich volal že "rock’n’rolloví rodičia". Keď ma vyhodili z architektúry (architekt Juraj B. sa smeje) a foter ma vydedil, že "tak a teraz opáč ten život", tak som u nich aj býval nejaký čas.
Takže ja mám s Tomášom naozaj nadštandardný vzťah a úplne som to pri tejto spolupráci privítal. Ja som aj vždy chválil spoluprácu Tomáša Slobodu a Korben Dallas, že po Eddiem (Stevensovi) to bol veľmi dobrý ťah a krásne im to do seba zapadlo. Tomáš je mega rozhľadený v hudbe, aj keď je beatlesák a my mu to musíme vždy vytĺcť z hlavy, ale inak je to úplne perfektný človek a hlavne skvelý hudobník. Napríklad nahrávanie spevov s Tomášom bola pre mňa opäť mega dobrá skúsenosť.
Benetin: My s ním aktuálne robíme už tretí album a teraz má také obdobie veľmi nekompromisnej umeleckej tvorby v štýle "Načo forma… Pesnička? Čo to je?". To nám samozrejme vyhovuje a veľmi si to užívame. A tým, že je Tomáš obom našim kapelám taký blízky, tak keď sme premýšľali, ako trošku posilniť našu "stage presence" na turné, tak sme ho oslovili, aby bol s nami aj na pódiu. Takže na koncertoch hrá celý čas ako štvrtý člen a už pred začiatkom turné Netradičná rodina sme s ním odohrali dve skúšobné vystúpenia.
Tak to je skvelá novinka. A čo robí, hrá s vami na gitare či aj nejaké iné nástroje?
Hrá gitaru, spieva niektoré vokály… A hrá aj na klavíri a na base, to si striedajú s Lukášom.
Zdroj: Tomáš Čertík
Vy ste s ním robili album, keď bol Ľubo Petruška ešte v zostave ako štvrtý člen. Potom Ľubo odišiel a pokračovali ste v spolupráci s Tomášom aj pri ďalšom albume. Prečo s vami vlastne nezačal koncertovať už na predošlých turné?
Hm, asi preto, že po rozchode nechceš hneď začať chodiť s novou babou. (smiech) My sme si povedali, že "dobre, Ľubo chce skončiť a teraz sme traja". Tak sme odohrali zopár veľkých koncertov traja a povedali sme si, že "The Police, yes!". A to sme vlastne išli zo siedmich na trio, lebo na poslednom turné s Ľubom sme jazdili aj s vokalistkami, čiže naozaj to bol veľký rozdiel. Ale strašne nám to sedelo a veľa ľudí nám aj povedalo, že "takto som vás nevidel hrať desať rokov a je to mega". My sme si to v triu užívali, ale teraz už dospel čas na zmenu.
Tomáš je úplne iný hudobník na pódiu ako Ľubo, ktorý je extrémne metodický a super disciplinovaný sideman. Tomáš je síce tiež rozumom sideman, ale srdcom je podľa mňa frontman. Tak sa snažíme, aby mal priestor na viac improvizácie a slobody. Máme to na našich koncertoch radi tak, že to celé sedí na pevnom setliste, ale sú tam niektoré miesta, kde si môžem buď ja alebo Tomáš viac uletieť.
Skladby ste nahrávali v Birdland Studios v Považskej Teplej. Posledné roky tam chodí veľa hudobníkov, ktorí to ospevujú a pravidelne sa tam vracajú. Čím je toto štúdio také výnimočné?
Benetin: Rojkovci, ktorí toto štúdio založili, sú fantastická rodina a jedni z najlepších výrobcov kvalitných mikrofónov na svete Flea Microphones. Samotné štúdio vlastne vzniklo ako "vedľajší projekt", aby mali kde tieto mikrofóny testovať a aby tam Miňo Rojko (syn zvukového inžiniera a zakladateľa značky Miloša Rojka, pozn. red.) rozvíjal svoju zvukársku kariéru. Myslím všal, že toto "štartovacie" obdobie, kedy tam mohol nahrávať takmer hocikto, už končí, lebo dopyt je naozaj obrovský. Ale keď to štúdio otvorili, mali tam tak nastavené podmienky, že si tam nahrávanie mohli dovoliť aj IMT Smile, aj my, aj menšie kapely. Nebolo to také drahé a nedostupné, pritom vybavenie a podmienky sú neuveriteľné.
Sú tam gitarové a basové aparáty, ktoré sú nie že najlepšie, ale vintage verzie najlepších aparátov na svete. Sú tam fantastické klávesy všetkých možných modelov zo 70. a 60. rokov. Je to obrovské a aj z hľadiska komfortu a služieb lepšie než bežný hotel, so skvelým cateringom a krásne nachystanými izbami. O tieto veci sa stará Ivka a je to naozaj taká rodinná pohoda v špičkovom štúdiu.
Podmanický: A celé je to posadené do lesa v doline, ktorá je sama o sebe nádherná. Boli sme tam teraz prvýkrát, škoda, že len na jeden deň.
Benetin: My sme tam boli podľa mňa už asi desaťkrát a je to naozaj fantázia pre hudobníkov. Plus sú tam najlepšie mikrofóny na svete vrátane vintage AKGčiek z 50. rokov, pri ktorých je určite aj Adele rada, keď si na taký mikrofón môže zaspievať.
Zdroj: Braňo Špaček
A čo Barmani, vrátite sa tam aj vy?
Podmanický: Je to na stole. My sme zatiaľ stále verní Markovi Rakovickému a LVGNC štúdiu, dobre sa nám s ním robí a je to tiež výborne vybavené štúdio. A hlavne nám to tam už dýcha našou históriou, poznáme tam každý kút. Nie je ale až tak pekne osadené, lebo je v Istrocheme. (smiech) A ešte pre nás vnímam ako nevýhodu nahrávania v Bratislave, že každý si tam začne riešiť nejaké svoje veci, telefonovať, odbehnúť si na obed, atď. Máš možnosť aj odísť domov počas nahrávania a vrátiť sa neskôr…
Kdežto keď si v Birdland Studiu, ktoré je odrezané od všetkého a je tam veľmi slabý signál, tak si izolovaný a venuješ sa naozaj len tej hudbe a nahrávaniu, čo je obrovská devíza. A aj samotný prístup tých majiteľov – pani Ivka sa o nás starala tak, že som tam podľa mňa pribral aspoň kilečko, tie bufetové stoly boli mega… Keď už som tam toho moc nenahral, tak o to viac som toho zožral!
Takže áno, rozmýšľame nad tým, ale my nie sme úplne kapela, ktorá je zameraná na to, že nahrávame live, na čo je práve toto štúdio ideálne. My niektoré veci vieme nahrať aj u Laury v obývačke. Myslím, že pesničky nám ukážu – neviem, čo teraz zložíme a aký prístup pri nahrávaní si to bude žiadať. No keď sa ukáže, že to bude skladba, ktorá potrebuje dýchať a nahrať to live, tak určite Birdland by bol pre mňa prvá voľba.
Vznikla tam aj väčšina záberov do oboch videoklipov. Napriek tomu každý z nich pôsobí úplne inak, za čo môžete poďakovať režisérovi Braňovi Špačkovi.
Benetin: On je makač, "sám systém". Robí to 35 rokov a je aj muzikant, takže to má naozaj v ruke. Navyše je to typ človeka, ktorý stále myslí na tvorbu. Keď sa s ním stretneš a rozprávaš sa s ním, tak vždy má v hlave vymyslených asi tak dvadsať klipov, čo všetko by chcel skúsiť. My sme s ním už veľakrát robili a ešte určite budeme, lebo vždy je to iné.
Okrem klipov máte v tomto spoločnom projekte aj parádne fotky od Lousyho Aubera, ktorého mám spojeného hlavne ako fotografa a režiséra klipov pre Billy Barman. Pre Korben Dallas to bola prvá spolupráca s ním?
Benetin: Nie, on nám už raz urobil také fantastické, zapamätateľné fotky. Povedal nám, že "vy ste taká normcore kapela, tak príďte naozaj v normcore outfite a dajte si škaredé zlaté hodinky". Tak som si bol na Miletičke kúpiť hodinky na ruku a dali sme si modré košele a veľké rovné texaskové gate a také zlé okuliare, cyklistické z deväťdesiateho ôsmeho…
Podmanický: Mňa to mega bavilo, lebo ste si dokázali zo seba trochu vystreliť, ale zároveň to bola fashion.
Benetin: A držíme sa tam s Ozom za ruku, čo teda vyzerá veľmi dobre, lebo sme tam ako párik. (Netradičná rodina!) Ja inak s Lousym robím aj ako architekt, on je fantastický vizuálny umelec a má cit pre architektúru. Aj teraz spolu niečo robíme.
Koľko hodín ste pri tom bazénovom fotení strávili vo vode? Kde sa to vlastne fotilo?
Benetin: Asi tri hodiny, bolo to vo FTVŠ. Bolo nám zima, boli sme mokrí a mali sme rozmočené celé telo… Už sme trošku aj zúrili ku koncu, nie?
Podmanický: No, už som mal dosť. A ešte Lousy povedal, že "poďte ešte vy dvaja", keď už všetci odišli. Ale teda musíme priznať, že sme mali pod zadkami plaváky. To by sme nevydržali, tri hodiny splývať.
Zdroj: Lousy Auber
Bazénové fotky sú aj v booklete vinylového singla. Prečo ste sa rozhodli dať tie dve pesničky na vinyl, ešte v takomto neobvyklom 7-palcovom formáte?
Benetin: Chceli sme, aby si ľudia z koncertov mohli niečo zobrať domov ako fyzickú spomienku.
Podmanický: Je to strašne milé, tento malý formát je taký pekný artefakt, že podľa mňa aj ľudia, ktorí nemajú gramofón, si to môžu kúpiť. My im tam určite radi niečo nakreslíme a napíšeme, čo len budú chcieť.
Je to vlastne aj ďalší dobrý dôvod ísť na koncert – ak niekto zbiera vaše platne, tak tento vinyl sa pravdepodobne rozchytá už na turné a nebude sa dať zohnať inou cestou.
Benetin: Áno, zatiaľ je takýto plán a počet vylisovaných platní tomu zodpovedá.
My sme inak spolu naposledy robili rozhovor pred turné Korben Dallas s Anetou Langerovou. A vtedy si bol taký očarený z tých skúšok, že ste s jej hudobníkmi vytvorili v podstate novú kapelu s novým zvukom. Aj to tak potom bolo na tých koncertoch. Teraz to bude aké? Predpokladám, že až taká úplná synergia sa nedeje.
Benetin: Keď si použil toto spojítko, tak pre mňa to bol určite dôvod, prečo sme oslovili chalanov. Lebo viem, aké to bolo fantastické s tou Anetou, že to trvalo dva mesiace a bol to úplne iný svet. A keď to skončilo koncertom Slovenskej národnej galérii, tak som vedel, že to bolo niečo, čo v tebe zostane na celý život.
Túžim po tom, aby to tak bolo aj v prípade tohto turné – myslím pocitovo, lebo toto spojenie je úplne niečo iné. Nie je to úplne tak, že by sme spolu vytvorili novú kapela ako s Anetou, ale je to spoločná veľká produkcia, ktorá je oveľa väčšia než na akomkoľvek našom turné – so špeciálnym 3D pódiom s plošinami, aby nás bolo všetkých ôsmich vidieť, keď sme naraz na scéne, s najambicióznejšími svetlami, aké sme kedy mali. A máme to celé nastavené tak, aby to bolo úplne plynulé s minimálnou pauzou medzi vystúpeniami. Sú to teda samostatné sety, ale stretneme sa na pódiu, keďže si každý zahrá aj v sete toho druhého.
Takže skôr taký "hosťovský" systém, že si navzájom hosťujete v skladbách.
Benetin: Presne tak, no aby to nebola úplne banálna tour spolupráca, tak na to slúžia práve tie dve skladby, kde sa to celé spojí.
Zákerná otázka: Ty už niekoľko rokov abstinuješ. Nebál si sa, že ťa Barmani zvedú na zlé chodníčky?
Benetin: Keď niekedy znova začať, tak na turné s Billym Barmanom! (smiech)
Podmanický: Sú to také dva tábory a môžeme si dať stávky, že kto utečie do toho druhého.
Tak to vám držím palce, verím, že vás to inšpiruje!
Podmanický: Veru, my by sme mali prejsť na vašu stranu. Ale ešte sa nechystáme.
Benetin: To bola súčasť tej srandy, na ktorú sme sa tešili, že to bude žúr. My zas niečo vydržíme aj triezvi. Povedzme, že do piatej to nebude, ale niečo vydržíme.
Zdroj: Lousy Auber
Zostávajúce koncerty Netradičná rodina Tour 2025:
- 11. apríl – Prešov, PKO Čierny orol – vstupenky
- 12. apríl – Košice, Tabačka – vypredané
- 14. apríl – Bratislava, Stará tržnica – vstupenky
Autor: Patrik Marflák
