O svetovo uznávanom hudobnom skladateľovi Hansovi Zimmerovi je známe, že trpí obavami z vystupovania na verejnosti a najlepšie sa cíti vo svojom kalifornskom štúdiu. V rozhovore pred prvým bratislavským koncertom prezradil aj to, že kým sa odvážil na pódium, musel veľa cvičiť, aby bol schopný zahrať diela, ktoré sám napísal.
Pricestovali sme (4.5.) ráno o ôsmej autobusom z Krakova.
Ako sa Vám tam páčilo?
Bolo to ako vždy, je to nádherné mesto. A publikum bolo úžasné, bola to veľká zábava. Pre človeka, ktorý nikam nechodí, je to zážitok. Až prehnane to prežívam. Nechodievam na večierky, s nikým sa nestretávam, ale keď už idem von, je to s desaťtisíc ľuďmi naraz.
Aký je to pocit, byť po prvý raz na turné so svojou hudbou?
Má to dve stránky. Jedna z nich je skvelá - som obklopený priateľmi, hudobníkmi, s ktorými som spolupracoval celý život, a môžem ich predviesť publiku. Ľudia konečne môžu naživo vidieť, kto je hlasom Levieho kráľa. Nie je to herec, je to skutočne Lebo M, ten muž zo Soweta (predmestie Johannesburgu v Juhoafrickej republike, pozn. red.). Na druhej strane, byť na turné je nebezpečné! Keď nahrávam, mám možnosť čokoľvek prerobiť, zmeniť, opraviť. Vyjsť na pódium a zahrať naživo vytvára úplne iný druh energie.
Je to o prítomnej chvíli.
Áno, presne tak. Rozprávať pred veľkým množstvom ľudí mi veľmi nejde. Osobne si myslím, že takmer nikto v tom nie je dobrý. Chce to veľa praxe a tá mi chýbala. Ale len preto, že som vždy mal obavy z vystupovania, nedovolím, aby môj život ovládal strach. Treba ho prekonať. A teraz prišiel ten čas, aby som prekonal svoj strach.
Vaši fanúšikovia sú šťastní, že ste sa tak rozhodli. Nedávno ste oznámili, že už nechcete skladať hudbu k filmom o superhrdinoch. Čo Vás k tomu viedlo? Nesedí Vám táto téma alebo je príliš náročné vymyslieť vždy niečo nové, čo zároveň korešponduje s celkovou atmosférou danej série?
Taký je život. Rád by som stále robil niečo nové a iné. Nie som "bežec na dlhé trate", ale skôr "šprintér". So superhrdinami sa to skomplikovalo. Je potrebné si uvedomiť, že trilógia o Temnom rytierovi, ktorú režíroval Chris Nolan, je pre diváka presne tým - len troma filmami. Pre nás to však bolo dvanásť rokov našich životov. A bolo pre mňa mimoriadne náročné rešpektovať Chrisov život, či môj vlastný život. Teraz sa potrebujem pohnúť ďalej a robiť niečo úplne iné, vymyslieť nové výrazové prostriedky, nový hudobný jazyk. Robiť veci skrátka inak. Keď sme pracovali na úvodnom filme Batman začína (2005), nikdy by nám nenapadlo, že niekedy bude nejaké pokračovanie. A o dvanásť rokov neskôr sme stále do istej miery pracovali s tým istým materiálom. A ja osobne už som z toho nervózny.
Čo Vás čaká ďalej? Na čom momentálne pracujete?
Na ničom. Som na turné a plne sa mu venujem. Bolo by skutočne nefér voči mne samotnému, ale aj voči publiku, ak by som na pódiu premýšľal nad niečím iným a nesústredil sa na prítomný moment a na to, čo práve robím. Toto nie je nejaký obyčajný koníček, je to môj život. Inak to robiť neviem. Napríklad teraz neviem, kde vystupujeme po Bratislave, pretože práve teraz sme tu.
Čo by ste robili, ak by ste sa nestali hudobným skladateľom?
Bol som strašný žiak. Vyhodili ma z deviatich škôl. Spätne si myslím, že som mohol byť dobrým historikom. Ale milujem svoj život, milujem hudbu, a nielen ju, ale aj ľudí, ktorých mi život hudobného skladateľa umožňuje stretnúť. Môcť byť na pódiu s ľuďmi, ktorých obdivujem a obdivoval som celý svoj život, ako napríklad Aleksey Igudesman alebo Richard Harvey, s ktorým robíme hudbu už 35 rokov. Ako Guthrie Govan, úžasný gitarista, ktorý sám netuší, aký je dobrý, ale vždy, keď hrá, opäť nás prekvapuje svojím majstrovstvom. Byť obklopený týmto naozaj výbornými hudobníkmi je úžasné. Každá nota, ktorú zahrajú, je pre mňa darom. Pred mnohými rokmi nás zoznámil Ennio Morricone. Je to zábavný chlapík a geniálny hudobník.
Nechávate sa ešte stále inšpirovať inými ľuďmi?
Vždy ma inšpirujú iní ľudia! V mojom živote sa toho veľa nezmenilo, určitým zásadným spôsobom fungujem stále rovnako. Som stále ten malý chlapec, ktorý, ako každé dieťa, rád počúva príbehy. Keď mama rozpráva príbeh, dieťa si ho predstavuje. Tak začínam svoje dni. Napríklad mi zavolá niektorý režisér a hovorí: "Poviem ti príbeh."
To je skvelý spôsob, ako začať deň.
Nežije sa mi zle. Som za to veľmi vďačný.
Ako ste "objavili" hudbu? Našla si ona Vás alebo Vás k nej niekto priviedol?
Neviem, nepamätám si. Hovorieval som, že som s hudbou začal vo veku šesť rokov, ale nie je to pravda. Proste som robil hluk. Nedokážem si spomenúť na obdobie bez hudby. Ale pamätám si, ako mi všetci hovorili, aby som hudbu nerobil, našiel si "skutočnú prácu", či aby som sa lepšie učil. Ale ja som bol zaľúbený - do hudby. Ako dieťa nedokážete posúdiť, či ste v niečom dobrí, jednoducho vás to teší. Hudba bola pre mňa vždy spôsobom, ako byť sám sebou, a aj sám so sebou. Keď som sa venoval hudbe, bol som najšťastnejší. Prečo by som sa mal namiesto toho učiť, ako si vyrátať dane?
Ktorým hudobným nástrojom ste začali?
Mali sme doma klavír. Pamätám si, že som naň nedočiahol, musel som naň dorásť. Ako tínedžer som začal hrať na gitaru, pretože to robia všetci. Som skladateľ, nie virtuóz, nehrám tak dobre, ako ostatní na pódiu. Oni hudbu interpretujú, to nie je moja práca. Ale keď skladám hudbu, vždy sa snažím napísať party tak, aby boli pre hudobníkov zaujímavé, alebo aj trochu náročné. A potom sa ocitnem na pódiu a musím zahrať niektoré veci, čo som zložil, a sú poriadne komplikované! Musel som poctivo cvičiť, aby som sa mohol postaviť na pódium. Na svojich vystúpeniach skutočne hrám, netvárim sa, že som dirigent.
Zdroj: TASR - Andrej Galica Hans Zimmer v Bratislave - pozrite si celý fotoreportNeuvedomujete si, že máte to najlepšie na svete, skutočný poklad
Otázok bolo samozrejme viac, no čas bol neúprosný, keďže sme boli len jedným z vybraných médií, ktoré dostali príležitosť na 10-minútové osobné stretnutie. Pridávame preto ešte článok so zaujímavými vyjadreniami z rozhovoru pre agentúru TASR, ktorý prebehol v ten istý deň (4.5.). V ňom sa Hans Zimmer dotkol aj tém, ku ktorým sme sa počas nášho stretnutia nedostali.
Mnohí fanúšikovia oceňovaného umelca možno nevedia, že Hans Zimmer neprišiel na Slovensko po prvý raz. Pred pár rokmi ho do našich končín prilákala rómska hudba. "S Guyom Ritchiem som pracoval na filme Sherlock Holmes, chcel som skomponovať rómsku hudbu, nič som však o nej nevedel," povedal pre TASR svetoznámy skladateľ, ktorý vraj prešiel celé Slovensko a vypočul si stovky hudobníkov. Očarili ho Sendreiovci, s ktorými napokon aj nahrával časť filmového soundtracku. (Stretol sa s nimi aj na afterparty po bratislavskom koncerte.)
"Nehovorím po rómsky, síce sme mali tlmočníka, bolo to veľmi komplikované. Prvé dve hodiny sa nič nedialo, potom sme začali hrať a hrali sme týždne. Nemuseli sme sa rozprávať, používať slová, fantasticky to fungovalo," spomína Hans Zimmer, ktorý s hudobníkmi z Kokavy nad Rimavicou tiež oslavoval svetovú premiéru filmu Sherlock Holmes: Hra tieňov v Londýne. "Som Nemec a v Nemecku sa o mňa nikdy nikto nezaujímal, musel som odísť do zahraničia. Myslím si, že niečo podobné sa deje hudobníkom u vás. Neuvedomujete si, že máte to najlepšie na svete, skutočný poklad," tvrdí umelec, ktorý ukázal zvyšku sveta silu autentického rómskeho folklóru zo Slovenska.
Zimmer skomponoval hudbu do vyše stovky filmov, jeho cesta do Hollywoodu však nebola priamočiara. Kým sa naplno začal venovať filmovej hudbe, bol aj súčasťou pop music. Spolupracoval napríklad so skupinou The Buggles, ktorú preslávil hit Video Killed the Radio Star. Slávu vo svete filmu mu priniesol v roku 1988 Rain Man s Dustinom Hoffmanom a Tomom Cruisom v hlavnej úlohe a hudba, ktorú pre oscarovú snímku režiséra Barryho Levinsona vytvoril. Na otázku či bol práve Rain Man skutočne kľúčovým v kariére Hansa Zimmera, skladateľ zareagoval:
"Nie, vždy je to predchádzajúci film. V mojom prípade to bola dráma A World Apart o problémoch v Južnej Afrike. Manželka režiséra Barryho Levinsona Diana ten film videla, zamilovala sa do jeho hudby a kúpila si CD, ona vlastne odštartovala moju kariéru," prezradil 58-ročný skladateľ, o ktorom si fanúšikovia myslia, že je najlepším v histórii kinematografie. "Mýlia sa, Ennio Morricone je najlepší skladateľ v histórii kinematografie, a John Williams, Jerry Goldsmith, Randy Newman tiež nie je zlý, je ich tak veľa... Bernard Herrmann. Títo ľudia sú moji hrdinovia," vyhlásil držiteľ filmového Oscara, dvoch Zlatých glóbusov, štyroch cien Grammy a množstva ďalších ocenení.
Priznal tiež, že niekoľkokrát komponoval hudbu do filmov, ktoré sa mu nepáčili. "Ktoré to boli, to vám ale nepoviem. Nikto sa nepúšťa do diela s tým, že chce vytvoriť zlý film, niekedy sa veci jednoducho nevydaria." Na záver prezradil, čo je preňho osobne hlavným cieľom jeho turné. "Pokúšam sa o to, aby bol koncert spoločným zážitkom, aby som si ho užil ja i obecenstvo. Dnes je život ťažký, ľudia majú problémy s peniazmi, skutočne sa zdierajú v práci. Chcem, aby keď si prídu pozrieť niečo, na čom som pracoval, aby vedeli, že to bude zážitok, že to bude iné, že sa aspoň na dve a pol hodiny spolu prenesieme do iného sveta," uzavrel.
Prečítajte si: Hans Zimmer v Bratislave ukázal, že je rockovou hviezdou medzi skladateľmi
Autorka: Michaela Ivaničová + TASR
Foto: TASR - Andrej Galica
Súvisiaci interpreti: Hans Zimmer
