Božské Soaré je hudobný projekt, v ktorom sa stretli dvaja kamaráti a hudobní kolegovia Dominik Novák alias Katov syn(th) a Richard Grimm známy ako Boh Vajec a člen vynikajúcej kapely God and Eve. Aj keď obaja pochádzajú z úplne iných muzikantských prostredí (Dominik si razil cestu undergroundovou DIY scénou a Richard hudbu študoval a stále študuje na dvoch vysokých školách), v Božskom Soaré sa tieto dva svety vynikajúco dopĺňajú a tvoria zaujímavý rozhovor dvoch priateľov.
Nazretie do Zrkadlového hája
3. decembra som navštívil ich koncert v petržalskom Dome kultúry Zrkadlový háj, kde sa o support postarala pražská hudobníčka Sára Vondrášková so svojím one woman projektom Never Sol. Jemnosť postupne prechádzajúca do hlukových stien z modulárnych syntetizátorov a vysoké melancholické vokály, experiment koketujúci s popovou melodikou a miestami ťaživá implodujúca atmosféra pripravili živnú pôdu pre Božské Soaré.
Podľa mojej mienky je tento názov ironický, navážajúci sa do slovotvorby akoby vystrihnutej z dielne môjho obľúbeného rádia Devín, ktoré hrá klasickú aj experimentálnu hudbu na dennej báze. Nech už bolo inšpiráciou pre názov čokoľvek, hudba tejto dvojice je skutočne božská. V spojení s vynikajúcim nasvietením od Jakuba Ťapuchu vytvára až poetický a nadzmyslový vnem. V jednom momente som mal dojem, že vidím anjelský tunel, ako keby ho nakreslil sám Gustave Doré a napísal Dante vo svojej komédii, ktorá bola mimochodom taktiež "božská".
Zdroj: Jiří Přivrel
Prekvapením pre mňa bol samotný charakter hudby, ktorá vznikla spojením týchto dvoch umelcov. Od Dominika som čakal typické ťahavé drony a od Richarda viac atonality. Avšak dočkal som sa naopak viac rytmiky, melódie, harmónií a celkovo väčšej prístupnosti a stráviteľnosti voči poslucháčovi. Napriek tomu sa hudba Božského Soaré vyhýba banalite a tvorí to, čo môžeme s čistým svedomím nazvať umením.
Ich koncert aj nahrávku môžem jedine odporučiť. Mám pocit, že nám tu opäť rastie niečo exportné a medzinárodné, čo je potrebné vyzdvihovať. V mojej hlave sa zrazili rôzne hudobné asociácie a odkazy na Mareka Brezovského (ktorého mimochodom Richard nemá rád a považuje ho za "overrated" skladateľa, no napriek tomu počujem v Úniku z rajskej záhrady záchvevy Marekovej skladby Niekde zvoní hrana), Mariána Vargu, Tigrana Hamasyana, Boards of Canada či Nilsa Frahma. Na streamovacích platformách nájdete zatiaľ iba singel Únik z rajskej záhrady a taktiež je k dispozícii sprostredkovanie live atmosféry ich koncertu prostredníctvom videa.
Rozhovor s bohom a katovým synom
Vrátim sa však k rozdielnosti dvoch protagonistov tohto inštrumentálneho dua. Zatiaľčo Dominik obsluhuje modulárne synthy, stará sa o terénny zber nahrávok, tzv. field recording, vytvára textúry a plní medzery medzi tónmi klavíra, Richard sa stará o virtuózny zážitok spoza klavíra, vytvára emócie pomocou melódií a nálad, pričom spolu tvoria niečo jedinečné a originálne. Aby som zistil, ako odlišne či podobne vnímajú vlastnú tvorbu, položil som im jednoduché rovnaké otázky, týkajúce sa ich spoločného diela.
Dominik Novák / Katov Syn(th)
Čo si myslíš, že robíte?
Soaré je v podstate dialóg medzi elektronikou a akustickým nástrojom. V tomto dialógu ja reprezentujem elektronický svet pomocou modulárneho syntetizátora a Richard klavírom reprezentuje svet akustických nástrojov. Nie som moc dobrý v škatulkovaní našej hudby. Povedal by som, že svojou repetitívnosťou obsahuje prvky melodického ambientu, ale svojou rytmikou sa odtiaľto odtrháva. Pre mňa je cieľom tohto projektu využiť skúsenosti, ktoré každý z nás nabral vo svojej individuálnej tvorbe, a pokúsiť sa čo najviac priblížiť spôsobu robenia hudby toho druhého. Ako pri každej spolupráci, som cítil potrebu rásť, priniesť do projektu niečo, čo som ešte nerobil, a skúsiť sa naladiť na Rišovu vlnu, čo sa týka tvorby hudby. S Rišom sa hudba tvorí veľmi ľahko, musím uznať, že sme si krásne sadli a tvorba tohto projektu prebiehala veľmi hladko. Ako vravím, dialóg: jeden nadhodil myšlienku, druhý hneď reagoval, a takto sme v podstate vyskladali celý set, ktorý aktuálne tvorí 40-minútový príbeh.
Čo robíš ty?
Ja obsluhujem "mozog" nášho setu – modulárny syntetizátor. Ten obsahuje všetky sekvencie, rytmiku a harmonické postupy, ktoré hrá "elektronická" časť setu. Čiže všetky syntetizátorové postupy, efektové zmeny, a pod. sú kontrolované odtiaľto. Kontrolujem ním aj náš akustický rytmický nástroj, ktorý je postavený zo solenoidov tvoriacich rytmiku pomocou napríklad skleneného pohára, kusu dreva a pod. Ďalej snímam klavír a efektujem ho, čím vytváram ďalšie melodické plochy.
Mojou úlohou je pred setom nachystať v modulari patch, ktorý má vždy rovnaký základ, ale jeho časti sa zakaždým menia, aby bol set zakaždým zvukovo odlišný. Keďže je náš set nachystaný a hráme ho zakaždým taký istý, dal som si záležať, aby táto časť koncertu bola "modulovateľná" a človek, čo si pozrie Soaré dva koncerty za sebou, môže z každého koncertu odísť s rozdielnym zážitkom. Počas koncertu sa snažím ešte live dopatchovať synťák, aby som aj sám seba prekvapil nejakým novým sonickým zážitkom.
Zdroj: Jiří Přivrel
Čo robí Richard?
Richard je hlavná melodická zložka. Hrá na klavír pripravené časti, v niektorých častiach má voľnú ruku, čo sa improvizácie týka. Vytvára mi loopy, s ktorými potom ja pracujem, a preparuje klavír, aby morfoval jeho zvuk. Podľa mňa vkladá tú božskú zložku do božského Soaré. Je to veľmi šikovný muzikant, ktorý vie veľmi rýchlo reagovať na nečakané zmeny (ak sa mi podarí nejakú vystrúhať). Jeho melodické postupy ma vždy pohladia na dušičke a som si istý, že to tak je s každým, kto nás počuje hrať. Náš set je síce vopred prichystaný, no nemá úplne ohraničené dĺžky jeho častí, takže ho vieme prispôsobiť a občas keď vidím, že si Richard pri improvizácii ujde do nejakej krásnej myšlienky, nechám ho v nej pohrať sa.
Čo si predstavuješ pri hraní?
Keďže sme s Rišom mali veľa konverzácií o tom, čo týmto chceme vyjadriť, aký príbeh odovzdať, tak si väčšinou predstavujem úryvky týchto príbehov. Často sa pristihnem, že mi myseľ poputuje napríklad na krásnu obrovskú zelenú lúku, kde je kľud a fúka vietor, a uvedomím si po chvíli, že Richard mi dáva už 30 sekúnd znamenie na prechod do ďalšej časti. Niekedy sa zas pristihnem pri tom, že si predstavujem osciloskop a ako každý zvuk, ktorý hrám, vyzerá. Väčšinou sa ale sústredím na hranie, keďže mám v každej piesni dosť ukončení, ktoré sa snažím postupne automatizovať, aby som si zjednodušil hranie. Pri každom koncerte mi napadne, čo by som vedel zlepšiť, a potom sa to snažím implementovať, kým hrajeme ďalší.
Čo by si chcel odovzdať publiku na koncerte?
Asi ako u každého hudobníka, mojím cieľom je odovzdať emóciu. V prípade Soaré by som povedal, že veľmi pozitívnu, až nadnesenú. Rád by som, aby ľudia lietali na príjemných obláčikoch, leteli rajskou záhradou, mechanickým mestom, tancovali čardáš so svojím spirit guide a pozastavili sa v momente, ktorý sa už aj napriek repetitívnosti života nebude opakovať. Som rád, že ľudia nám po koncerte vravia, že z neho čítajú príbeh, to znamená, že sa nám tento zámer podaril. Každý si v ňom nájde ten svoj, čo je veľmi krásne. Pre mňa osobne je to príbeh poznania, objavovania nových podnetov, vyrovnávania sa so svojím minulým ja a hlavne pracovanie na medziľudskej interakcii.
Richard Grimm / Boh Vajec
Čo si myslíš, že robíte?
Podľa ChatGPT, do ktorého som napromptoval svoje naschvál prehnané pocity z našej hudby, robíme presne toto:
Predstavte si, že sa nachádzate na planine, ktorá je pokojná ako rozprávkový raj s očarujúcim výhľadom na široké zelené pláne, ktoré sa tiahnu do nekonečna, a kde je zmysel pre estetiku a harmóniu popretkávaný hladkými melódiami nebeského klavíra, ktoré sa nesú vzduchom ako vlny čírej rozkoše. Zem pod vašimi nohami sa roztrasie pod náporom hlbokých basových tónov, čo spôsobí, že váš srdcový rytmus sa stáva súčasťou symfónie prírody. V tomto obrazci sa pred vami týči dvojica Richard a Dominik, ako dve siluety z maľby zázračného života, smrti a nekonečna. Ich prítomnosť je akoby zhmotnením fantázie, ktorá sa rozlieva vo vzduchu a ich postavy sa týčia ako sochy bohov hudby a všetkých tých nádherných a strastiplných vecí, ktoré život ponúka.
Dobrá kokotina, nie?
No, robíme jednoducho hudbu, ktorá nás baví. Alebo čo ja viem… Trávime spolu čas, pomerne dosť času, odkedy sme založili tento projekt a to ma baví tiež. Niekedy mi to príde dokonca podstatnejšie než ten hudobný output, ktorý z toho vzniká, lebo ten sa vlastne tvorí dosť rýchlo, takže sa zvyšok dňa môžeme baviť o hovadinách a ísť na pivo. Povedzme teda, že nám to celkom klape.
Ak by som mal ale povedať niečo konkrétnejšie o tej hudbe samotnej, aby som prilákal ľudí na koncerty, tak je to v podstate také ambientno-tanečno-mysticko-dojemno jemne na banalitách balancujúce kombo doplnené o pár obskurných nástrojov, kde hlavnými nástrojmi sú klavír a modulárny synťák. Alebo ako by povedal ChatGPT – 40 minút čírej rozkoše.
Chceli sme tam použiť aj nejaké hovorené slovo, ale ani jeden z nás nevie dobre písať, takže z toho nakoniec nič nebolo a máme to čisto inštrumentálne.
Zdroj: Jiří Přivrel
Čo robí Dominik?
Všetko, okrem hrania na klavír.
Čo robíš ty?
Všetko, okrem hrania na modulár. Ale myslím to fakt vážne. Nemáme vyslovene rozdelené úlohy. Možno by sa dalo povedať, že Dominik často začne s nejakým nápadom a prinesie veľa materiálu, ktorý sa snažím nejako vyplniť, ale deje sa to aj naopak. Je nám to v podstate jedno. "Kdo dřív přijde, ten dřív mele." Kolektívna tvorba je vlastne vždy o kompromisoch a tu to funguje pomerne dobre. Zároveň sa každý z nás snaží pohybovať v tej oblasti, ktorá mu ide najlepšie a rešpektujeme sa. Dominik rozmýšľa nad hudbou inak ako ja, ide mu často o nejakú vykomponovanosť vo zvuku a rád sa tým nechá unášať a sleduje detaily, alebo aspoň to som si všimol. Mne ide zase viac o nejakú štruktúru tej skladby, kompozície a viac rozmýšlam nad nejakým dramaturgickým priebehom, kde dať akú pauzu a také veci napríklad. Navzájom sa vlastne učíme niečomu novému.
Ono je ale hrozne ťažké opisovať slovami, kto čo robí a myslieť si, že čitateľ z toho dostane nejakú konkrétnu predstavu, treba prísť na koncert alebo si to vypočuť, keď sa nám to podarí budúci rok celé nahrať. Ale hej, ja hrám na klavír prevažne minimalistické jednoduché plochy, občas na ňom používam nejaké efekty ako reverb, looper, alebo nejaký distortion, Dominik vytvára zase plochy rôzneho druhu na modulári a toto celé sa snažíme nejak zladiť do seba.
Čo si predstavuješ pri hraní?
Nič. Jednoducho hrám, akonáhle si začnem niečo predstavovať, tak to znamená, že sa nudím a moja pozornosť je inde – aj keď chápem, ako to asi myslíš, ale aj keby si predstavujem niečo, čo je prepojené s tou hudbou, stále to pre mňa znamená, že asi niečo nie je OK. Je pre mňa dôležité v tom momente byť naozaj súčasťou toho, takže som ako keby na 40 minút slepý.
Čo by si chcel odovzdať publiku na koncerte?
Neviem, asi dobrý zážitok? Hocičo pozitívne, alebo sa pokojne na tom môžu smiať, to je vlastne tiež pozitívne svojím spôsobom. Ja ako divák mám rád, keď sa cítim dobre na niečom, vlastne aj celkovo v živote si celkom užívam, keď mi je fajn. Tak asi toto, nech im je dobre!
Autor: Renat Khallo
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
