Ich hviezda stále stúpa - po úspešnom EP a singloch You're Mine a Sirens pripravujú debutový album. V lete sa ako jediná zahraničná kapela vrátia na Pohodu tretí rok za sebou. Kto už mal česť s ich krásne snovým indie na predchádzajúcich ročníkoch, sa ani nemôže čudovať.
Chystáte nový album - ako nahrávka vznikala a čím sa líši od vášho prvého EP?
Bude to náš prvý regulérny album a fakt sa naň tešíme! Nahrávka, podobne ako už EP, prepája náš obľúbený kinematický zvuk s dynamickými, povznášajúcimi piesňami a dojímavými melódiami so širokými aranžmánmi. Album je pestrý a skladby na ňom sa počas posledných pár rokov menili spolu s nami ako kapelou, kedy sme sa nechávali viesť samotnými piesňami a ich príbehom.
Ako skladáte hudbu? Kto príde s melódiou, kto s textom?
Piesne vznikajú rôznymi spôsobmi, ale všetky skladby píšeme spolu. Texty aj melódie. Každá pesnička má svoj vlastný proces. Niekedy spolu sedíme a pohrávame sa s nápadmi, kým nám niečo dobré nenapadne, inokedy si navzájom posielame už vytvorené nahrávky a nápady.
Dnes je všade okolo nás množstvo inšpiratívnych kníh, diel, prednášok, osobností... Kde svoju inšpiráciu nachádzate vy? Prebúdzajú vašu tvorivosť skôr malé každodenné udalosti a veci alebo potrebujete na tvorbu veľké emocionálne zvraty?
Och, myslím, že vieme nájsť inšpiráciu kdekoľvek. V knihách, filmoch, ľuďoch, spomienkach, prírode... Niekedy v hudbe hovoríme o fantáziách, nerealistických predstavách, ktoré sa nedotýkajú našich každodenných životov, pocitov a vzťahov. Pre nás je pri skladaní piesní dôležité odskúšať si ich na sebe navzájom, či sa nás niečím tie melódie a texty dotknú. Obaja (druhým zakladajúcim členom je gitarista Gil Landau, pozn. red.) sme citlivé bytosti a je pre nás dôležité pohnúť ľuďmi a robiť skladby, ktoré s našimi poslucháčmi zostanú.
Začali ste ako dvojica a následne narástli do celej kapely. Ako noví členovia zmenili váš spôsob práce?
Takmer po dvoch rokoch hrania len vo dvojici sme obaja cítili, že si naše piesne zaslúžia väčšiu produkciu a v duchu sme to priam počuli, ten zvuk niečoho omnoho väčšieho a kinematického. Keď sme našli zvyšok našej kapely, bol to pre nás naozaj vzrušujúci moment, pretože sme naozaj dlho čakali na tých správnych ľudí/hudobníkov. Samozrejme to zmenilo aj našu prácu na skladbách. Zo stretnutí len nás dvoch (čo niekedy môže byť fakt ťažké) zrazu skúšame s ďalšími tromi ľuďmi, s tromi tvorivými mysľami, nápadmi a hudobníckou históriou. Samozrejme to zmenilo farbu našej kapely, ale cítime to tak, že keď sme ich našli, naše skladby tým naplnili svoj potenciál. Zároveň nám to aj pomohlo menej sa hádať. V skratke, bol to pre nás naozaj prospešný krok.
Váš vzťah popisujete ako "najlepší priatelia", ako naň vplývajú spoločná kapela a koncertovanie?
My sme začali byť priateľmi až po založení kapely. Poznali sme sa aj predtým, ale len veľmi zbežne. Po piatich rokoch spoločnej práce toho druhého človeka naozaj spoznáte. A samozrejme zažijete spolu dobré aj zlé obdobia. Pri písaní hudby je dôležité cítiť sa s tým druhým príjemne a bezpečne, mať otvorené srdce pre prípadné zaklopanie múzy. Niekedy sa cítime ako mama a otec Lola Marsh, naše deti-piesne vyrážajú do sveta a my v ne ako hrdí rodičia pevne veríme. Takže sa dá povedať, že je to naozaj výnimočný vzťah.
Vnímam vás ako kapelu, ktorá veľa cestuje a koncertuje. Cítite sa ako kapela, ktorá svoje publikum a kariéru buduje najmä koncertovaním?
Sme na turné neustále a je to naozaj intenzívne, takže sme nepochybne získali množstvo poslucháčov živými koncertmi a festivalovými vystúpeniami. Ale tiež si myslíme, že sila internetu a online hudobných platforiem nás naozaj ako kapelu podporila, rovnako ako vydávanie singlov a ich celosvetové promo.
Vaše vystúpenia majú skvelú energiu - máte nejaké špeciálne rituály alebo stratégie, ktoré zaručujú dobrý koncert?
Och, ďakujeme. Myslíme si, že je to niečo v energii publika, čo nám dáva silu a odráža sa v našom vystúpení. A adrenalín pôsobí priam zázračne. Máme také malé hlúposti, ktoré si navzájom vravíme pred koncertom, súkromné vtipy a tajný hand shake. Zvyknem sa postaviť pred zrkadlo so setlistom v ruke a spievať úryvky jednotlivých piesní, pomáha mi to naladiť sa.
Ako jediná zahraničná kapela sa po tretíkrát vraciate na Pohodu. Ako ste si vytvorili takáto blízky vzťah s festivalom a čím je pre vás Slovensko výnimočné?
V prvom rade je jeden konkrétny Slovák, ktorého celá kapela milujeme - Michal Kaščák. Mali sme to šťastie stretnúť Michala v Izraeli a hneď sme z neho mali ten správny pocit, pamätám si, ako som si pomyslela, že vau, toto je začiatok krásneho priateľstva.
Potom sme prišli prvýkrát na Pohodu (2014) a bol to pre nás skvelý zážitok. Boli sme len na začiatku svojej hudobnej cesty a dostať taký veľký priestor tak skoro bolo pre nás významné. Ten rok sme ešte koncertovali po Slovensku a rok na to sme sa znova vrátili na Pohodu, tentoraz na hlavné pódium. Publikum bolo skvelé a pamätáme si to ako dokonalý deň. Teraz do vašej krásnej krajiny prichádzame tretíkrát a nemohli by sme byť šťastnejší, že sa vraciame na festival plný skutočnej lásky a pohody.
Pohoda oslavuje svoje 20. výročie, čo by ste jej k tomuto jubileu zaželali?
Pohoda, želáme ti veľa šťastných rokov, naďalej odvádzaj skvelú prácu a ďakujeme za krásne priateľstvo! Naozaj ťa milujeme, drahý festival, a budeme si ťa navždy pamätať!
Okrem trenčianskeho festivalu, ktorý sa tento rok bude konať od 7. do 9. júla, skupina vystúpi aj v rámci podujatia Pohoda deň_FM. Ten sa uskutoční už o týždeň, 18. mája v Slovenskom rozhlase. Viac info
Autorka: Michaela Kučová
Foto: Marko Erd - archív Hudba.sk
