Ked sa český spevák Mikolas Josef minulý rok vybral na Eurovíziu, takmer nikto ho nepoznal. Ambície mu rozhodne nechýbali a s odstupom času priznáva, že svetoznámu pesničkovú súťaž chcel vyhrať. Napokon skončil šiesty a dosiahol tak najlepšie české umiestnenie v histórii. Rozhodne však nepripúšťa, že by to bol vrchol jeho kariéry.
V podobných prípadoch často namiesto sľubného štartu kariéry ide len o chvíľkovú slávu, ktorá po pár mesiacoch pominie. To však neplatí pre Mikolasa Josefa, ktorému sa za posledný rok vďaka ďalším úspešným singlom podarilo získať stovky tisíc fanúšikov po celom svete. V Európe je oňho stále záujem, toto leto ho čaká napríklad vystúpenie na gréckom Colour Day Festivale, kde sa predstaví ako jeden z headlinerov.
Jeho sny však siahajú oveľa ďalej. Nech to znie akokoľvek neuveriteľne, verí tomu, že raz vypredá londýnsku Wembley či Madison Square Garden v New Yorku. Za posledný rok sa Mikolas stretol s množstvom známych hudobníkov a v exkluzívnom rozhovore pre Hudba.sk prezradil okrem iného aj to, aké bolo stretnutie s Ritou Ora.
Ťažké začiatky a inšpirácia v rodičoch
Kedy si prvýkrát začal premýšľať nad tým, že by si sa mohol živiť hudbou?
Ja som nad tým nikdy premýšľať nemusel. Pamätám si, že som mal asi päť rokov, keď ma otec zobral na prvý koncert. Tam som na pódiu videl nejakého chlapíka s červenou gitarou a od tej doby som vedel, čím chcem byť.
Podporovali ťa v tvojom hudobnom sne rodičia?
Sny u mladých ľudí sa veľmi rýchlo menia. Najprv chceš byť futbalista, potom basketbalista. Takže v istej fáze to ani moji rodičia nebrali úplne vážne. Ja som sa vlastne ich podpory ani nedožadoval. Moji rodičia boli veľmi chudobní a doma sme boli tri deti. Svoju prvú posteľ som dostal, keď som mal osem rokov. Takže keď som s hudbou začínal, nemohol som ísť za svojim otcom a pýtať si od neho peniaze. Peniaze som si musel zarobiť sám.
Mal si vo svojich začiatkoch nejaký vzor?
Túto otázku dostávam často, no tá odpoveď je stále rovnaká. Je to moja mama s otcom. Mama najskôr, podobne ako ja, pracovala ako chyžná a neskôr sa vypracovala na jednu z najväčších HR pozícií v Česku. Podobne aj môj otec, ktorý si založil vlastnú firmu. Obaja to dosiahli vlastnou prácou a keby som to nevidel, tak zrejme neverím tomu, že je to možné a nebol by som taký cieľavedomý.
Čo si o tebe mysleli tvoji rovesníci?
V škole nikto nevedel, že sa venujem hudbe. Nikto sa na to nepýtal a ja som nemal potrebu to niekomu hovoriť. Častokrát keď ľudia o niečom hovoria, tak sú to len reči. Bol som veľký introvert a v škole som to neznášal. Keď som mal asi 15, tak ma vyhodili z umeleckej školy a potom som skoro prepadol z hudobnej výchovy, z ktorej som dostal štvorku. Posledné dva roky na strednej som začal robiť to, že som si od otca požičal auto a vždy v piatok som odišiel hrať do Hainburgu alebo Viedne. Do školy som chodil len tri dni v týždni.
To znie pomerne náročne. Mal si niekedy chuť s tým seknúť?
Určite áno a doteraz si na ten zlom pamätám. Bol som vo Viedni, kam som prišiel na pozvanie Nikodema Milewskiho, ktorý je známy európsky producent. On mi povedal, že moja jediná práca bude to, že budem sedieť doma a denne nahrám päť songov. Začal som mu ich posielať a on sa pol roka vôbec neozýval. Potom konečne zareagoval na refrén k skladbe Lie to Me. Vtedy som si už hovoril, že ak to teraz nevyjde, tak si nájdem normálnu prácu. Potom som si uvedomil, že som do toho investoval priveľa a nesmiem sa vzdať.
Spravil si niekedy niečo, čo dnes ľutuješ?
Nikdy som nemusel ísť sám proti sebe. Reputácia je veľmi dôležitá a ľudia si ju nechávajú kaziť tým, že poslúchajú rady, ktoré vôbec nie sú dobré. Je dôležité poslúchať sám seba a na všetko ostatné sa úplne vykašlať.
Začiatok medzinárodnej kariéry
Myslel si si, že Lie to Me nakoniec bude taký hit?
Je to zvláštne, no ty nikdy nevieš, aká pesnička bude hit a nikto ti to ani nepovie. Lie to Me som posielal do európskych nahrávacích spoločností a povedali mi nie. Až za dva mesiace, keď videli ako popularita toho songu rastie, tak mi začali volať. Na začiatku tomu nikto neverí. Ty to len vydáš a len čakáš, čo sa stane.
Dlho sa ti nedarilo, nechcel si skúsiť talentovú šou?
Premýšľal som o tom, ale moja motivácia nebola byť slávnym a na svojej práci to vnímam skôr ako to negatívne. Ja chcem byť muzikant a nie verejne známa osobnosť a myslím si, že to muzikanstvo s talentovými súťažami nemá nič spoločné.
Talentová šou nie, no Eurovízia áno?
Eurovízia je na rozdiel od talentových show o pesničke, s ktorou tam prídete. Neni okolo toho žiadna televízna omáčka - len sa reprezentant každej krajiny postaví na javisko a zaspieva song. To je celé. Ale vtipné je, že ja som vlastne o Eurovízii vôbec nič nevedel. To, aké je to obrovské, som zistil, až keď som videl, ako to ľudia vnímajú vo svete. Keď sme sedeli na mítingoch a hovorili sme si, aká bude naša stratégia, zhodli sme sa na tom, že budeme prirodzení. Vďakabohu to zafungovalo.
Skončil si na skvelom šiestom mieste. Čakal si taký úspech?
Ak si hudobník, tak nemáš rád tri čísla - 11, 6 a 2. Jedenástku nemáš rád preto, že nie si v Top 10, šestku preto, že nie si v Top 5 a dvojku preto, že nie si prvý. A ja som tam šiel s cieľom to vyhrať. Nemalo by to byť o tej súťaživosti, ale bol to u mňa ten pocit, ktorý ma motivoval. Nemôžem povedať, že som bol sklamaný, ale mohlo to dopadnúť aj lepšie.
Prepadol si po úspechu v Eurovízii hviezdnym manierom?
Našťastie nie a som za to veľmi vďačný. Ak niekto robí hudbu pol roka a zrazu je mega úspešný, tak sa vôbec nečudujem, že tým ľudom z toho preskočí. Sám Justin Bieber teraz priznal, že sa musel stiahnuť do úzadia a zistiť, kto vlastne je. No ja som deväť rokov umýval záchody a ten zlom prišiel až vtedy, keď už som to mal v hlave vysporiadané.
Pre mnohých krajanov zostáva neznámy
Mrzí ťa, ak si ľudia v Česku myslia, že si zo zahraničia?
Ja im to nezazlievam. Som s tým OK, pretože znieť zahranične je pomerne ťažké a ešte ťažšie je byť tam úspešný. Na druhú stranu mi tá domáca podpora trochu chýba, ale v momente, keď si ľudia prečítajú, že som pôvodom z Moravy, tak sa na to pozerajú úplne inak. Musím poďakovať fanúšikom, ktorých u nás mám, pretože sa nestáva často, aby interpret urobil svoj prvý koncert v pražskom Fórum Karlín a vypredal ho.
Vidíš na tom, že si mediálne známy, nejakú výhodu?
Keď som vystupoval v Star Dance, tak dva dni predtým umrela moja babička. Bolo to v momente, kedy som už to vystúpenie zrušiť nemohol a musel som fungovať. Potom som sa nakopol a šiel na detskú onkológiu. Tam som prvýkrát videl skutočný zásah toho, keď sa ľudia stretnú s niekým, koho poznajú z médií. A to ma absolútne dostalo. Neuvedomoval som si, aké silné môže pre niekoho byť to, že sa so mnou stretne.
Čo teda ty a sociálne siete?
Je to vec, s ktorou pri tejto práci musíš počítať. Ja sa nepovažujem za influencera a je mi vlastne jedno, koľko ľudí ma sleduje na Instagrame. Mňa by nemalo zaujímať to, koľko lajkov má moja fotka, ale to, či moja hudba niekým pohla a niekde ho posunula.
Koncom minulého roku si vydal svoj druhý singel Me Gusta. Nebál si sa toho, že po úspechu Lie to Me príde strmý pád?
Bál. Bol to presne ten moment, kedy by som si svoju pozíciu buď potvrdil, alebo sa stal len "one-hit wonder". So singlom Me Gusta som si dal na čas a začal som na ňom pracovať až po Eurovízii. Našťastie ten song bez takmer žiadneho proma vyletel. Nebolo to preto, že by zafungovalo PR, ale preto, že bol kvalitne spracovaný. Pred pár týždňami som dokonca dostal ponuku z USA, kde sa im ten song natoľko páči, že by ho chceli znovu vydať s nejakým featuringom. Verím tomu, že sa to podarí, pretože ten song si to zaslúži.
Miláčik latino publika
Nedávno si vydal ďalší singel Acapella. V čom je iný od tvojich predošlých skladieb?
Acapella je iná v tom, že v nej spievam po španielsky. Je to taký darček pre mojich fanúšikov z latino sveta, ktorých je nejakým spôsobom skutočne veľa. Som veľkým fanúšikom ich kultúry a milujem ich štýl života. Možno aj preto moja hudba trochu viac v poslednej dobe tiahne práve k latino rytmom.
Ako si sa dostal k dvojici hudobníkov Fito Blanko a Frankie J?
S Fitom ma zoznámil Jenson Vaughan, ktorý už s ním na pár projektoch pracoval. Stretli sme sa v Halifaxe a stačilo nám spolu pár hodín na to, aby Acapella nabrala na obrátkach. Pôvodne mal so mnou song len napísať, ale keď sa potom postavil pred mikrofón a spustil, tak som bol presvedčený, že na ňom musí ostať. Nikdy som nevidel človeka tak brutálne zapáleného, keď príde na nahrávanie. Má skvelý flow. Frankie potom počul song o pár týždňov neskôr v Kalifornii. Na rozdiel od Fita mal iný sound, ktorý song obohatil o inú časť. Poslal vokály a prvýkrát sme sa stretli až keď za mnou priletel točiť klip do Barcelony.
Čakal si, že video si už za prvý deň získa milión prezretí?
Hovoril som si, že už by bol ten čas to skúsiť. Milión za deň je veľké číslo, ale hypoval som fanúšikov dosť dlho dopredu a veril som tomu. Fanúšikovia ma nesklamali.
Je pre teba väčší úspech milión prezretí na Youtube alebo hranie skladby v rádiách?
Myslím si, že mnoho ľudí chce byť v televízii a v rádiu a dáva to vo svojej kariére na prvé miesto. Ten úspech v rádiu je ale strašne pominuteľná vec, pretože jeden deň to tam je a druhý deň už nie. No ak si ľudia tvoje skladby púšťajú preto, že to počuť chcú, tak si ťa nájdu aj tie rádiá.
Vo videu Acapella sa po tvojom boku objaví slovenská modelka Mária Zelinová. Prečo práve ona?
Je to vtipné, ale po všetkých kastingoch a výberoch som stále nemal tú, o ktorej by som bol na 100% presvedčený. Máriu som prakticky nepoznal, ale niečo mi hovorilo, že by to mohla byť práve ona. Zavolali sme si, vysvetlil som jej, o čo ide, a ona súhlasila. Na natáčanie klipu sme po ňu museli poslať súkromné lietadlo, pretože z Bratislavy nie sú spojenia s Barcelonou vôbec časté a trochu nám to komplikovalo harmonogram. Napriek tomu, že sa bojí lietania, zvládla to. Aj potom počas nakrúcania - mala síce zdravotné problémy, no keď som chcel nakrúcanie zrušiť a poslať ju do nemocnice, povedala, že to odmieta a ide sa makať. Myslím, že tento prístup motivoval nielen mňa ale celý tím okolo. Som rád, že je to práve ona. Je neuveriteľne profesionálna a dala tomu všetko.
Megalomanské ambície skromného chlapca
Práve v Španielsku si nedávno zoznámil s Ritou Ora. Aká bola?
Je to zvláštne, ale čím úspešnejších ľudí stretneš, tým sú skromnejší a viac pri zemi. Aj Rita Ora ma prekvapila tým, ako sa správala. Je to obrovská profesionálka. Keď si v tom režime ako ona, že stále cestuješ, do toho nahrávaš a riešiš množstvo problémov, tak ti ostane tak málo energie, že by si si ju najradšej nechal pre seba. No títo ľudia sú natoľko profesionálni, že aj keď nemusia, tak tú energiu dávajú ďalej.
Nájde sa aj interpret, ktorého úspech nechápeš?
Nie som fanúšik tých boybandov, na ktorých hneď vidím, že to bola len excelovská tabuľka v nejakej nahrávacej spoločnosti. Vôbec to na mňa nepôsobí autenticky, pretože to funguje len s účelom zarobiť prachy. Ale vtipné na tom je to, že keď sa tá skupina stane slávnou, tak zrazu tam už ten príbeh je.
A koho naopak obdivuješ?
Hrozne žeriem Beyoncé. To je pre mňa najlepšia umelkyňa, aká kedy po svete chodila. Má v sebe nejaký odkaz, hovorí o utláčaní žien a spieva pre Afroameričanov. Celé to má hlbokú myšlienku a nie je to len o tom, že vyprodukuje pekný song, ktorý sa hrá v rádiu. Mám množstvo vysnívaním spoluprác, no na prvom mieste je práve Beyoncé. Alebo Drake. No nie je to o tom, že ja by som chcel pracovať s nimi. Ten sen je to, že oni budú chcieť nahrať song so mnou.
Spomenul si svoj vypredaný koncert v Prahe. Nebál si sa fiaska?
Strašne. Bolo to bláznivé, pretože ja ani nikto z môjho tímu nevedel, ako sa nám budú predávať lístky. Bol to môj prvý koncert. Môžeš mať nejaké číslo fanúšikov na Instagrame, no to je absolútne irelevantné k tomu, koľko ľudí si fakt kúpi vstupenku. Bol to obrovský risk a najprv sme chceli ešte väčšiu arénu. Forum Karlín sa nakoniec vypredalo, ale vôbec to tak nemuselo dopadnúť.
Čo tak nejaké turné po Česku, možno aj Slovensku?
Hneď ako som zliezol z pódia, tak sme sa o tom bavili. To turné bude trochu väčšie, chceli by sme koncertovať v Španielsku, Grécku, Nemecku, Poľsku a premýšľame aj nad Ukrajinou, kde mám tiež celkom veľkú fanúšikovskú základnú. Premýšľame nad tým, že by sme to urobili už na jeseň a v Prahe to skúsili s väčšou arénou, no všetko to je len v prípravách.
Na koncertoch aj v klipoch energicky tancuješ. Musia ťa k tomu nútiť?
Nikto ma nikdy do toho tlačiť nemusel. Som to ja. Nepovažujem sa za tanečníka, len to tam skúšam. Dokonca som sa dočítal, že občas vyzerám ako Hurvínek pri epileptickom záchvate. (smiech)
Ako teda vznikajú tvoje choreografie?
Keď som vydal song Me Gusta, tak mi napísal český choreograf Jakub Dvořák z Fragments Production, že by pre mňa rád pracoval. Občas sa stane, že sa mi takto niekto ozve, no väčšinou to nedopadne moc slávne. Keď som však prvýkrát videl jeho choreografiu, tak som padol na zadok. Mám radosť z toho, že sa v Česku a na Slovensku začínajú objavovať ľudia, ktorí fakt majú ten drive presadiť sa aj vonku. Jakub je jeden z nich.
Aké sú tvoje ďalšie plány?
Chcem sa sústrediť na Ameriku a začať žiť v Los Angeles. Je dôležité byť tam, kam sa chceš dostať, Tí ľudia tam sú veľmi inšpiratívni a ty sa musíš porovnávam s tými, ktorých jedného dna chceš dobehnúť. Okrem toho mám v pláne nejaké koncerty v Španielsku a tiež budem spievať v Berlíne.
Kedy sa konečne dočkáme tvojho debutového albumu?
Na jeseň vydám ďalší song a možno aj album. Založil som vlastnú nahrávaciu spoločnosť, takže teraz všetko bude trochu inak. Množstvo vecí, ktoré vôbec neukazujem, sa deje v zákulisí, no sú to veci, ktoré už potrebovali veľkú zmenu.
Autor: Dušan Marko
Foto: Facebook.com/MikolasJosef
