Žijeme svet zmien okolo nás a hlavne v nás samých. Vnútornou a tvorivou zmenou si prešla aj stálica českého rapu James Cole a v spolupráci s Ideom sa mu podaril album, ktorý sa nedá označiť inak, než generačná výpoveď. Vzbudil nebývalý ohlas, jeho vinylová verzia je vypredaná a obaja dostali vďaka tejto spolupráci novú chuť tvoriť. A keďže album DONE je o odložení masiek a kostýmov, toto je Daniel Ďurech (James Cole) a Josef Zmelík (Idea).
Obaja ste v česko-slovenskom rapovom svete známe mená, ale váš kolab sa udial až po relatívne dlhom čase na scéne. Ako sa to udialo?
Daniel: Práve včera sme sa pozastavili nad tým, že sa nám z toho stal full-time projekt a tiež sme si povedali, ako sme sa tu ocitli? Začalo to stretávaním sa na pive, pokračovalo to hosťovačkou Josefa na mojom albume na tracku Brody a následne sme sa bavili o tom, že má v hlave producentskú sériu singlov. Ja som si cez jeho instáč všimol spoluprácu so Strýcem Norym a teda aj to, že produkuje. Tak sme si povedali, že spravíme spolu nejaký singel na vinyle a testneme to. Zašli sme spolu do štúdia, skúsili sme to a teraz sme tu. Furt na tom makáme, staráme sa o to, jazdíme na koncerty, chystáme turné, sme stále v štúdiu a trvá to už trištvrte roka. Za celú tu dobu ideme naplno a nie je to tak, že sme tento projekt vyfľusli a každý sa vybral svojou cestou. Naopak, nejakým spôsobom sa to stále pritvrdzuje.
Takže je to len začiatok dlhšej spolupráce?
Presne tak.
Josef, ako si pristupoval k hudbe a beatom? Robil si to až na hotové texty alebo si mal niečo predpripravené?
Josef: Niečo málo som mal, ale skôr som tie veci potom vyrábal, dorábal. Mal som takú kostru. Totiž ja pracujem jednoducho, veľmi to v prvotných nápadoch nerozvíjam, pretože ma to brzdí. Nie som odkojený muzikant, ale som odkojený na tom, že hudbu vnímam ako tracky a nevnímam ju ako pesničky. Pri počúvaní už áno, ale keď ju tvorím, sú to tracky. Som schopný napríklad počúvať dookola starý Gang Starr, myslím si, že v určitom slova zmysle je to geniálne. Dokážem tie veci počuť rozvinuté už v tom jednoduchom loope. Robím si také 15-minútové sessions, že si na tento čas otvorím sampler a búcham veci. Nemažem ich, dám ich do zložky, narapuje sa to do toho loopu a ja to v medzičase začnem aranžovať. Tomuto albumu som obetoval všetok svoj čas a nerobil som nič iné pre nikoho. Možno jeden singel. Bral som to ako veľkú zákazku.
Říkat věci
Daniel, trafil sa ti Josef hneď do nálad tvojich textov a povedal si si, OK je tam klik, to je ono?
Daniel: Ono to šlo skôr druhou cestou, ja som sa poddal tým beatom. Samozrejme, niečo sa mi na začiatku páčilo, ale bolo to tak rozdielne od toho, čo som zvyknutý robiť, že som to najprv musel začať objavovať. Bol to viac môj proces zžívania sa s týmito vecami a náladami, ale keď som napísal prvú vec, skladbu Daniel, tak to už išlo. Objavil som kľúč, ako do toho vstupovať a zistil som, že moje lyrics a môj hlas s tým suprovo blenduje a naučil som sa s tým viac makať. A objavil som v tom tú krásu. Takéto veci som predtým nepísal, netvoril som takéto nálady, takže som musel vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a hľadal som spôsoby, ako do toho vplávať. Nebolo to tak, že by som to na prvú vychrlil a bolo by to jasné. Musel som nad tým premýšľať, pracovať s tým a pomaly som si k tomu nachádzal cestu. Ale to je super, a to je aj dôvod, prečo tá doska skončila, ako skončila. Donútilo ma to oveľa viac sa aktivovať.
Bol Josef pri príprave albumu tvojou prvou voľbou, alebo si zvažoval aj niekoho iného?
Daniel: Bol moja prvá voľba. Pamätám si, ako som ho minulý rok v lete stretol na Letnej na záhradke piť pivo, keď som okolo prechádzal autom. Bola tam akurát obchádzka a vyslovene ma to zaviedlo akoby za ním. Tak som vystúpil z auta a povedal mu, hele Josef, mám v hlave nejaké pnutie a chci říkat věci. Z toho sa následne stalo také heslo a znamená jednoducho zmeniť prístup ku kreatívnej stránke. Takže on bol prvý a jediný, za kým som prišiel. Vedel som, že skrz to, ako sme sa bavili a trávili spolu čas, je on ten človek, s ktorým by sa to dalo rozvíjať.
Album DONE je v niečom prelomový a zaujímavé je, že práve v tom, že si tam sám sebou. Že si sa poddal silnej sebareflexii a zmene v prístupe k životu.
Daniel: Nastala u mňa kumulácia únavy z môjho dovtedajšieho smerovania. Veci sa hromadia, hromadia a v jeden moment si povieš, ja už toho mám dosť. Ako keď si v nejakom vzťahu, ktorý dlho nefunguje a jedného dňa sa prebudíš a povieš si: takto to už ďalej nejde, ja už chcem z toho preč. Takýto feeling som dostal zo smerovania mojej kariéry v posledných rokoch. Pocit, že buď sa na to vykašlem, alebo to celé nejako radikálne flipnem. Taký vabank moment.
V textoch spomínaš skoncovanie so závislosťami a zmenu životného štýlu. Aký je tento Dan?
Daniel: Tento Dan je krásny a chytrý (obaja smiech). Nie, úprimne, je skutočný, ozajstný. Tá hlavná zmena je, ako to povedať, príliv stability do života. Všetky tie látky ako alkohol alebo stimulačné látky, ako je hulenie alebo tvrdšie drogy, strašne rozhúpu tú horskú dráhu. Vyletíš hore, potom ideš dole, a to o dosť nižšie, než ako si začal. Veľké prepady, veľké výlety, proste bláznovina.
Dobre sa to počúva a keďže sme rovesníci, viem sa na to rýchlo naladiť. Keď som tvoj album poslal mojim dvom rovnako starým kamarátom, zistili sme, že sa nám v živote deje plus-mínus to isté. Všimol si si aj vo svojom okolí, že ľudia okolo teba tiež skončili predošlý spôsob života a snažia sa byť viac clean a uchopiť zodpovednosť za život o niečo inak?
Daniel: Určite mi príde, že okolo štyridsiatky je to pre chlapov všeobecne akýsi breaking point. Dostaneš sa k pomyselnej polke života a aj telo ti začne "říkat věci". Tie kalby už tak neustávaš a celé sa to pred tebou otvorí. Jasnejšie vidíš kontúry toho, čo ti zo života zostáva, a tie otázky začnú tlačiť viac, ako keď máš dvadsať. Takže pozorujem u množstva štyridsiatnikov, že sa to tam jednoducho láme, že veľa ľudí vtedy cíti podobnú potrebu a snaží sa s tým niečo robiť. Musíš sa rozhodnúť, či dožiješ fresh a budeš z toho života mať niečo plnohodnotné, alebo sa zničíš v sérii večierkov, kalieb, mrhania energie a robenia blbostí.
Zdroj: Ty Nikdy
Josef, čo ty a zmena kormidla týmto smerom?
Josef: V poslednej dobe dosť premýšľam, či som na niečom závislý. Mám rád cigára, to áno, ale s chlastom, ak by mi robil zle, som schopný skončiť. Nechodím na nejaké kalby, v popíjaní som striedmy a vychutnávam si to. Ale čím ďalej, tým viac mi príde zbytočné si to vôbec vychutnávať. Pochopil som, čo je TO, čo mi dáva veľa, a sám som nevedel, že až toľko. Myslím tým hudbu. Na to, aby som z toho bol vzrušený a dával naspäť to, čo dáva ona mne, tak musím byť ready. Samozrejme, že je pre mňa najdôležitejšie zdravie, rodina, dcéra. Ale to je iná koľaj. Ja som takto fresh človek vďaka hudbe.
Aj dnes ráno som bol na dlhej prechádzke a uvedomil som si, že chcem byť závislý na tých najlepších veciach. Na stavoch, keď mi je dobre a to je vtedy, keď mi nie je zle z chlastu. A že chcem hudbe urobiť rovnakú službu, ako robí ona mne. To je fakt. Mne to včera došlo, keď sme boli v štúdiu, že náš projekt s Danielom je naozaj full-time job. Ak by som nemal label a nemal by som ďalšie veci, na ktorých pracujem, aby som mal lepšiu budúcnosť, tak sme v tom projekte ešte viac. Možno by sme už mali hotový ďalší album. A všetko to robím natriezvo. Ale tu sa nejedná ani tak o ten chlast alebo drogy. Ale triezvo – vedome.
Vedomý môžeš byť, keď ti v tom nič nebráni ani percentom. Ani to, že sa doma s niekým pohádaš. Som pracovitý a za to chcem iba čistú, rovnú cestu. Samozrejme, nežijem v tom, že neexistujú problémy. Ale možno je čas začať riešiť veci viac efektívne. Mňa nikdy nič nebavilo 25 rokov. Nebaví ma čumieť ani na trojhodinový film, ale dokážem tri hodiny diggovať sample. Cesta životom je plná prepadov a ty musíš byť dobrý človek, aby si tie prepady vedel prijať. A keď sa zobudíš s kocovinou a máš ísť s dieťaťom na ihrisko, tak to dieťa to spozná a rovnako tak to spozná aj ten sampler.
Daniel: Na spodnej časti tej horskej dráhy, čo som spomínal, sa nachádza únava. Tá ti bráni v plnom kreatívnom nasadení. Mal som napríklad teraz koncert v Brne, na hotel som prišiel o štvrtej ráno a blbo som sa vyspal. Na druhý deň som vstával už o siedmej. Bol som tým pádom v sobotu úplne off, aj keď som chcel niečo písať a v nedeľu som tiež len spal. Mňa už len nedostatok spánku odpáli na dva dni. Bol som trochu nasratý, ale prijal som to.
Ak k tomu však ešte pridáš tridsať pív, pytel kokainu a ďalšie krávoviny, je to celé úplne inak. S čistou hlavou človek všetko lepšie zvláda. Stabilita prináša to, že si povieš "okej, tak som sa nevyspal, ale nie je to koniec sveta". Si nevyspatý, ale nemáš týždňový dojazd. Celé to premiestňovanie sa a prevádzka okolo, ako sú rozhovory a promo, to tiež stojí plno času, ktorý ťa odvádza od toho, aby si niečo robil. Hovoriť dve hodiny v podcaste tiež stojí nejakú energiu a poobede už cítiš, že si si vzal veľkú porciu toho koláča.
Album DONE
Josef, celý marketing albumu, ktorý považujem za skvelý, máš v rukách ty. Chystáte okrem singla Daniel ešte nejaké ďalšie video?
Josef: Áno, chystáme. Album je vypredaný a najväčší marketing si robíme práve koncertmi. U vás budeme na Grape (8.8.) a potom v rámci jesenného turné v Bratislave (15.11., Šafko).
Váš album som počúval putujúc sám Mexikom a mal som kapacitu si to poriadne napočúvať. Po návrate do Európy bol mojím prvým koncertom Tyler the Creator v Prahe. A tam som si uvedomil podobnosť s Jamesom Coleom. Obaja si vytvárajú si alter egá, ktoré neustále menia a obaja sú vo fáze, kedy odkladajú masku. Daniel, ako na album reaguje tvoje najbližšie okolie? Nemal si chuť v rámci tohto obnaženia sa dať na album aj svojich najbližších, ako to urobil on? Pretože, kam sa dá ísť ďalej, keď už je človek sám sebou?
Daniel: Všetci ma chvália a dávajú mi props, až ma to desí. Ale touto cestou som nešiel. DONE je za mňa ešte len pokus ísť tým smerom. Mám pocit, že som to načrtol a ide do istej miery o skicu, ale že sa v budúcich hudobných veciach na to zameriam viac. Ten mikroskop zazoomujem viac do hĺbky.
Zdroj: Ty Nikdy
Vibe medzi vami dvoma je neprehliadnuteľný. Čo ste sa jeden od druhého počas spolupráce naučili?
Daniel: Ja som sa od Josefa určite naučil viac disciplinovane makať.
Josef: A fajčiť.
Daniel: (Smiech). Áno, to tiež. Som schopný odohrať už 80 percent toho, čo ku mne príde, čo je skvelé. Predtým som nechával riešenie vecí vyhniť. Nie je v podstate deň, aby sme si niečo nenapísali. Nakazil ma vášňou, ktorú pre tie veci má. Naučil som sa vďaka nemu milovať muziku ešte viac.
Josef: Mám pocit, že som našiel niekoho, kto tú vec miluje rovnako ako ja. Nemám rád roztekanosť. Väčšinu vecí, aj keď som to robil s niekým iným, napríklad s FVLCRVM-om, som tvoril kompletne sám a nastavil som si vlastné tempo práce a úroveň a ten prístup bol veľmi profesionálny. Ale touto spoluprácou som si potvrdil to, že to tu takmer nikto nerobí tak, ako by sa to v mojom svete robiť malo. A hlavne, ako to robí každý obľúbený raper hocikoho, kto tu robí hudbu. Tu si každý myslí, že Tyler k beatom príde len tak. Nie, on tie beaty vysedí rovnako naivne ako ja. A maká na nich dovtedy, kým tá rezonancia nie je taká veľká, že je schopný to vypustiť.
Vždy hovorím, že deadline je iba úroveň skills v daný deň, keď to odovzdávaš do mastru. Myslím si, že to málokto robí tak, že tým úplne žije. Pre mňa je to úplne komplexná vec a ráno sa s ňou budím. Dalo mi to to, že je to pre mňa zásadná vec. Hudba je obrovská vec. Je to obrovský kufor toho, čo vlastníš a niekam ho položíš, otvoríš a ľudia z neho zobú donekonečna. Viem, čo mne dáva cudzia hudba, čo mi dokáže vnuknúť za myšlienky, za rozhodnutia, a čo som s ňou prežil. Tú skutočnú lásku na ostatných albumoch nepočujem. Keď tú hudbu robíš dlho, tak to rozpoznáš. Ja napríklad viem, že Cole už nikdy nenapíše blbý text. Že už sa prepísal do fázy, že tomu natoľko verí a miera autenticity je tak veľká, že to už si ty. Ja chcem, aby tie najlepšie veci pre mňa boli štandard. A nechcem už robiť s niekým, kto bude mať horší prístup.
Daniel: Mňa posadíš k mikrofónu a chcem tam sedieť štyri hodiny, alebo ísť do štúdia a vysedieť tam dieru. A poznám ľudí, ktorí chcú odísť, hrať PlayStation, ísť za svojou holkou alebo na pivo. A Josef to má presne naopak.
Pozrite si dokument o vzniku albumu DONE:
Autor: Michal Húska
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2025" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
