Zverejňovať "vydavateľské" rozhovory s umelcami nie je ideálne, oveľa radšej vám prinášame vlastné. Redaktorov je však málo a zaujímavej hudby oveľa viac, než sa dá v našich podmienkach "autorsky pokryť". Navyše Sandozz je ďaleko – nielen geograficky, ale aj na "mentálnej mape" slovenských poslucháčov, takže aj keď je pre nás ako hudobník zaujímavý, ktovie, či by bol aj pre našich čitateľov... Našťastie to nemusíme riešiť, lebo toto nie je bežný vydavateľský PR rozhovor, ale napriek pomerne basic otázkam veľmi príjemný a autentický (tak ako jeho hudba) náhľad do duše umelca, ktorý navyše ešte nikde nevyšiel. Takže bez výčitiek – tu ho máte!

Rozhovor pre vydavateľstvo Revolter Records urobila Amy Hrehovcik, kým bol Sandozz (inak žijúci v Kalifornii) v Tatranskej Lomnici a ona v New Jersey v USA. "S Martinom sme sa porozprávali online v malom slovenskom mestečku vo Vysokých Tatrách, kde vystupuje so svojimi kamarátmi z detstva. Rozhodol sa stretnúť s nami v jednej zo svojich obľúbených kaviarní Kredenček," približuje autorka pozadie vzniku rozhovoru.

Ako sme už informovali, Sandozzov nový album Police and Silence je ódou na lásku v podobe zmesi takmer slow-coreových piesní a niekoľkých post-punkových skladieb v rýchlejšom tempe. Ako konkrétnejšiu referenciu (okrem tých, ktoré nižšie v rozhovore spomína sám hudobník) si tu dovolíme pridať Iggyho Popa (titulná Police and Silence) či Pulp (pustite si songy All That She Wanted a All I Ever Really Wanted). Samotný Martin Zverko album opisuje ako "panoptický post-punk", na ktorom znejú živé gitary, basa, bicie, analógové syntetizátory a klávesy, bez virtuálnych nástrojov. Nahrávka už vyšla online na Bandcampe a všetkých streamovacích službách, v príprave je aj vinyl a CD.

A teraz už samotný rozhovor medzi Amy a Martinom:

Čo inšpirovalo vznik albumu Police and Silence?

Mojou hlavnou inšpiráciou je môj vlastný život a hľadanie lásky, mieru a jednoty v tomto vesmíre. Verím, že všetci hľadáme skutočnú lásku bez ohľadu na formu, čas alebo miesto. Verím tiež, že všetci sme jedna duša žijúca z rôznych perspektív, podobne ako svetlo môže byť vlnou aj časticou – dve diametrálne odlišné veci naraz. Ale pri tom sa zastavím, než zavolajú mužov v bielych plášťoch. (Zasmeje sa a pozrie na personál kaviarne)

Môžeš nám priblížiť proces písania a nahrávania piesní?

Môj postup sa pri každej skladbe mení. Niekedy začnem riffovať na gitare v obývačke a nahrám to na iPhone. Za posledný rok alebo dva mám viac ako 500 hlasových záznamov. Nie veľa z nich sa dostalo do piesne. Niektoré sú gitarové riffy, iné sú len nahrávky bubnovania rukou a hmkania basovej linky alebo spievania hlúpych textov pri domácich prácach.

Potom sú tu nahrávky, ktoré sa dostali na tento nový album, napríklad All That She Wanted. Začínala ako analógová elektronická skladba s použitím môjho obľúbeného bicieho automatu Roland TR-8 a sekvencera Doepfer, ktorý poháňal syntetizátory Moog Mother 32 a Dark Energy, napájané na delay EH Deluxe Memory Man. Táto kombinácia vytvorila pulzujúci, neustále sa meniaci zvuk. Ako som ho počúval celé hodiny, skúšal som hrať do toho na rôzne nástroje. Keď som vzal do ruky P-Bass (ikonická basová gitara) a začal hrať jednoduchú linku, napadol mi aj text.

Bolo to, akoby som bol naladený na nejakú vyššiu vlnu, ktorú niekedy cítim po celom dome. Je to starý dom postavený na pôde kmeňa Ohlone, pôvodných obyvateľov veľkej časti dnešnej Kalifornie. Táto nahrávka je stále v mojich hlasových záznamoch, ale všetky pôvodné syntetizátorové drony som nahradil živými nástrojmi. Text a basová linka zostali, ale v úvode je flauta a indiánske bubny, ktoré som nahral neskoro v noci. Dokonca si spomínam, že som bicie nahrával o tretej ráno. Milujem svoju ulicu a som si istý, že aj moji susedia ma majú radi... Keď už mám všetky nástroje a vokály nahraté, urobím takzvané rough mixy a žijem s nimi niekoľko týždňov alebo mesiacov, než začnem pracovať na finálnych mixoch.

Môžeš nám povedať viac o procese mixovania nového albumu?

Jasné, stavím sa, že každý by to rád vedel! (smiech) Konečný proces miešania je založený na redukcii. Odstránil som asi polovicu skladieb a nástrojov nahraných pre tento album. Mixujem v boxe, ale používam aj outboardové zariadenia. Našiel som skvelú reverbovú jednotku Korg DRV-3000 z konca 80. rokov, ktorá bola použitá na albume Music for the Masses od Depeche Mode. Páči sa mi jej jednoduchosť a to, že sa dá ovládať na diaľku. Je použitá vo všetkých skladbách.

Použil som aj niekoľko delayov, phaserov a ďalších externých efektov, pretože pri mixovaní mám rád fyzické ovládacie prvky. Po dokončení mixov som s nimi žil mesiac, než som ich poslal na mastering. Spolupracoval som s legendárnym masteringovým inžinierom Mikeom Marshom, ktorý masteroval aj môj prvý album. Dôverujem Mikeovej estetike a muzikálnosti. Spoznal som ho v londýnskom štúdiu Exchange Mastering Studios, keď pracoval na mojom prvom albume The iAge.

Boli počas výroby nejaké výzvy alebo prekvapenia?

Celá produkcia bola výzvou, počnúc akustikou miestnosti a "špinavou" elektrinou. Bývam vo veľmi starom dome, kde je celé okolie napojené na jeden stĺpový distribučný transformátor. Dom je postavený z drevených dosiek, ktoré fungujú ako akustické rezonátory, a tak ďalej. Ale po rokoch pokusov som si už zvykol na akustiku domu.

O láske od prvej do poslednej piesne

Aké sú kľúčové témy alebo posolstvá tohto albumu?

Tento album je príbehom lásky od prvej do poslednej piesne. Prvá skladba Cease the Fire je o dlhých bezsenných nociach plných výčitiek a zlých snov. Máme túžby a želania, ktoré môžu viesť k zlým rozhodnutiam. Posolstvo je jednoduché: Prestaň sa trápiť a trestať za zlé veci, ktoré si urobil, alebo za dobré, ktoré si neurobil.

Police and Silence je o romantickej láske, pre ktorú je človek ochotný riskovať všetko. Je o tom, že ste tak zamilovaní, že by ste urobili niečo extrémne, napríklad vylúpili banku alebo obchod s diamantami, a potom strávili zvyšok života vo väzení alebo skončili pred popravnou čatou.

Pieseň Let Me Go je o nepravej láske, ktorá môže viesť k celoživotnému utrpeniu. Niekedy je lepšie nechať ju ísť. Štvrtá skladba Ignorance je o interpretácii sveta okolo nás. Keď sme smutní, všetko nás rozplače; keď sme šťastní, vidíme len šťastné veci. Všetko je v našich rukách, napriek našej nevedomosti.

Úvodná pieseň strany B, All That She Wanted, je meditáciou o zmysle života a o tom, ako sa ciele človeka môžu časom meniť.

Majú pre teba niektoré konkrétne texty alebo skladby osobitný význam?

(smiech) Áno, všetky! Ale spomeniem posledné dve skladby. All I Ever Really Wanted pochádza z romantického vzťahu, ktorý som musel prerušiť kvôli vzdialenosti 6 000 míľ. Žiadna láska nemôže prežiť takúto geografiu. Posledná skladba Divine je o zatváraní dverí po bolestivom rozchode, ktorý naruší váš každodenný život a plány do budúcnosti. Môže trvať roky, kým sa zotavíte, ale keď sa to stane, ste voľní. Možno toho človeka stále milujeme, ale oslobodili sme ho a môžeme sa len tešiť z toho, aký je božský.

Keby nebolo hudby, pravdepodobne by som už bol mŕtvy

Ako tento album odráža tvoj umelecký rast?

Tento album som vytvoril bez nástrojov VST. Všetko bolo nahraté s reálnymi gitarami, bicími a syntetizátormi. Naučil som sa netráviť príliš veľa času rozhodovaním. Tvorba nahrávky je predovšetkým o rozhodnutiach. Na začiatku som trávil hodiny ladením detailov, aby som dosiahol špecifický zvuk alebo vyriešil nejaký zvukový problém. Teraz už nestrácam čas – buď to piesni slúži, alebo nie. Nikto si nevšimne rozdiel +2 dB pri treťom údere prvej frázy zvonkohry. (smiech)

Spolupracoval si na albume aj s ďalšími muzikantami?

Tentoraz som všetko nahrával sám. Sám som hral na všetky nástroje, robil zvukarinu a mixoval som to. Nie je to tak, že by som nikoho nepozval, len nebolo dosť času na dokončenie a stále čakám na ich príspevky. Rád postupujem rýchlo, inak nič nedokončím. Tieto spolupráce vydám neskôr na EP alebo ako single. Jediná ďalšia "sada uší" bola vo fáze masteringu, o ktorý sa postaral Mike Marsh. Úplne mu dôverujem. On počuje tie správne veci a prináša ich presne tak, ako chcem, aby boli.

Ktorí umelci alebo žánre ovplyvnili tvoj zvuk pri tomto projekte?

Ťažko povedať – pravdepodobne nejaké veci z 80. a 90. rokov. Použil som niektoré externé zariadenia, ktoré boli populárne na mnohých nahrávkach z tých rokov, takže to cítiť vo výslednom zvuku. Ale nesnažím sa obnoviť konkrétny zvuk. Formujem ho tak, ako vychádza z nástroja. Keď robím hudbu, snažím sa žiť v danom momente. Nepoužívam žiadne referenčné nahrávky, čo je v tomto odvetví bežná prax. Ale ľudia, ktorí počúvali niektoré skladby, spomínali Joy Division, Depeche Mode alebo The Cure. Ak by som mal spomenúť vplyvy, určite by som spomenul Roberta Johnsona, Lou Reeda, Johna Calea, Daniela Lanoisa, ci Briana Ena. Je ich veľa. Musím ale podotknúť, že živá show má trošku iný rozmer, tvrdší a surovejší zvuk, už len vďaka zloženiu kapely. Naš bubeník, Jozef Kolcún, hráva totiž v punkovom RozpoRe a hardcorovom Distaxe.

Ako ovplyvnil hudbu na tomto albume tvoj osobný život?

Všetko sa týka môjho osobného života. Hudba je pre mňa formou vyjadrenia, nielen nástroj na zarábanie peňazí. Umelecká sloboda je pre mňa kľúčová a hudba mi vracia chuť do života. Keby nebolo hudby, pravdepodobne by som už bol mŕtvy.

Keď som bol mladší, pracoval som v produkčnej spoločnosti. Robili sme veľa remakov, ktoré sa predávali ako zvonenia, a hoci som za túto príležitosť vďačný, vysávalo to zo mňa dušu. Chodil som spať s tými superhitmi, ktoré sa mi točili v hlave, a keď som sa zobudil, stále tam boli. Viem však, že moje problémy nie sú nič v porovnaní s ťažkosťami, ktorým mnohí ľudia čelia každý deň, a som vďačný za svoje stresy a výzvy – nevymenil by som ich za nič iné.

Ovplyvnili album nejaké aktuálne udalosti alebo kultúrne hnutia?

Už predtým som robil piesne, ktoré odrážali udalosti a hnutia, ale tento album je čisto o láske – o hľadaní čistej, pravej lásky. A to je tá najdôležitejšia udalosť života. Láska je to najdôležitejšie v živote, čo máme. Nepokazte si vzťahy, nikdy ich nemôžete získať späť a váš život sa tak zmení na premárnený čas.

Čo by si chcel ešte týmto albumom odovzdať alebo odkázať svojim poslucháčom?

Dúfam, že ich donúti myslieť na svojich blízkych. Dúfam, že ich prinúti cítiť to, čo cítim ja. Dúfam, že im pomôže uzdraviť sa, ak sú zranení, a prinesie im opäť radosť, keď sú smutní. A dúfam, že budú tieto piesne počúvať znova a znova.

Verím v organické cesty životom

Čo budeš robiť po vydaní tohto albumu?

Niektoré piesne sa na tento album nedostali. Dúfam, že k nim nahrám vokály s mojimi spoluhráčmi z Dope Aviators – kapely, ktorú som založil s kamarátom Kaskom v Prahe. Potom plánujem začať skúšať v San Franciscu s mojimi priateľmi z kapely Silent Pictures. Ponúkli sa, že so mnou skúsia tieto piesne zahrať naživo, pretože moji spolukapelníci sú v Európe, kde hrajú s inými kapelami ako Distax alebo RozpoR a žijú svojím rušným životom. Mám tiež niekoľko demo nahrávok, ktoré sme urobil s Kristínou Vulgan z Radio Rebels, a veľmi sa teším na ich produkciu.

Chystáš nejaké turné, videá alebo iné projekty, na ktoré sa môžu fanúšikovia tešiť?

Mám nabitý profesionálny život v oblasti prekladateľských technológií, takže tento rok neplánujem žiadne turné. Na Slovensku vystupujeme len párkrát do roka, keď sem zavítam na dovolenku. Ako som už spomínal, dúfam, že s hudobníkmi zo Silent Pictures odohráme niekoľko koncertov v San Franciscu. Kedysi som u nich hrával na basu a stali sa z nás dobrí priatelia. Rád hrám s priateľmi, pretože ma už nebavia konkurzy. Takto som síce spoznal niekoľko dobrých hudobníkov, ale verím v "organické" cesty životom. Z rovnakých dôvodov som pred rokmi skončil aj s Tinderom. (smiech)

Ako si predstavuješ vývoj svojho zvuku v budúcnosti?

Chcem použiť elektronické zvuky a vytvoriť niečo úplne iné. Ako som už spomínal, za tie roky som nazbieral niekoľko skvelých zariadení a chcem ich použiť. Mám rád rôzne žánre – house, drum&bass, trance, synthpop, hip-hop a mnoho ďalších. Dúfam, že ďalší album to bude odrážať.

Vypočujte si celý album Police and Silence na Bandcampe:

Autorka: Amy Hrehovcik / úvodné slovo a editácia: Patrik Marflák, Hudba.sk